USA evakuujú z Ukrajiny diplomatov, ktorí nezastávajú kriticky dôležité funkcie. Počty pracovníkov na zastupiteľských úradoch na Ukrajine začala znižovať aj Moskva. Ruská invázia na Ukrajinu by mohla začať 16. februára, ako uvádza množstvo zahraničných i domácich médií.
Ministerstvo zahraničia USA dnes prikázalo zamestnancom, ktorí nezastávajú kriticky dôležité pozície, odísť z veľvyslanectva USA v Kyjeve kvôli ustavičným správam o stúpajúcom počte ruských vojakov pri hraniciach s Ukrajinou, svedčiacim o možnosti rozsiahlych vojenských akcií proti Ukrajine. Nehľadiac na nadchádzajúce zníženie stavu diplomatického personálu základný tím zostane na Ukrajine.
Americké ministerstvo zahraničia už skôr nariadilo rodinám zamestnancov americkej ambasády v Kyjeve, aby odišli. Ponechalo na uvážení zamestnancov, ktorí nie sú zásadní pre chod úradu, či tiež chcú krajinu opustiť. Terajší krok prichádza vo chvíli, keď Washington zosilnil svoje varovania pred možnou ruskou inváziou na Ukrajinu.
Úradníci, ktorí ešte pred oficiálnym oznámením hovorili pod podmienkou anonymity, uviedli, že obmedzený počet amerických diplomatov môže byť premiestnený na západ Ukrajiny blízko hraníc s Poľskom, ktoré je spojencom v NATO. USA by si tak mohli udržať diplomatickú prítomnosť v krajine.
Holandsko chce premiestniť svoju diplomatickú misiu z Kyjeva do Ľvova na západe Ukrajiny.
USA sa rozhodli stiahnuť z Ukrajiny aj 160 členov floridskej národnej gardy, ktorí od novembra pomáhali s výcvikom ukrajinských vojakov. Teraz sa presunú na iné miesto v Európe.
Aj Rusko začalo znižovať počty pracovníkov na svojich zastupiteľských úradoch na Ukrajine. „V obave z možných provokácií kyjevského režimu či tretích krajín sme skutočne prijali rozhodnutie o určitej optimalizácii stavov ruských zastupiteľských úradov na Ukrajine. Upozorňujeme, že naše veľvyslanectvo a konzuláty budú pokračovať v plnení svojich základných funkcií,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Kríza medzi Západom a Ruskom kvôli Ukrajine sa vyostrila natoľko, že stále viac krajín v obave z ruskej invázie vyzýva svojich občanov, aby Ukrajinu bezodkladne opustili. Už predtým tak urobili USA, Austrália, Japonsko či mnoho európskych krajín, ku ktorým sa novo pridalo okrem iného Nemecko. Tamojšie ministerstvo zahraničia uviedlo, že veľvyslanectvo v Kyjeve zostáva otvorené. Generálny konzulát v Dnepropetrovsku na východe krajiny sa presunie do Ľvova na západe.
Podobné odporúčania vydalo aj Slovensko a pred cestou na Ukrajinu varuje svojich občanov aj Česká republika. Ukrajinu opustia rodiny pracovníkov ambasády v Kyjeve a generálneho konzulátu v Užhorode.
Ukrajinské ministerstvo zahraničia verejnosť varovalo pred panikou a destabilizáciou a prezident Volodymyr Zelenskyj sa posťažoval, že americké varovania pred možnou ruskou inváziou vyvolávajú paniku, ktorá krajine nepomáha.
Kyjevský starosta Vitalij Klyčko však ohlásil, že radnica schválila plán evakuácie obyvateľstva do bezpečných oblastí v prípade ruského útoku. Podľa neho sa v posledných rokoch strojnásobil počet úkrytov pred bombardovaním. Pred prípadným náletom majú obyvateľov varovať sirény a tlampače na automobiloch.
Ruská invázia na Ukrajinu by mohla začať v stredu 16. februára. Uviedi to médiá s odvolaním sa na oficiálne zdroje z Washingtonu a Európy. Podobne sa vyjadrujú mnohé spravodajské servery. The Wall Steet Journal napísal, že USA oznámili spojencom, že Rusko by mohlo zaútočiť v stredu, aj keď bezpečnostný poradca Jake Sullivan povedal iba to, že invázia by mohla začať ešte v čase konania zimných olympijských hier v Pekingu.
Informáciu o strede ako možnom dni začatia ruskej invázie na Ukrajinu zverejnil s odvolaním sa na svoje zdroje aj nemecký časopis Der Spiegel. Podľa neho boli informácie, ktoré Američania spojencom z NATO poskytli v piatok, veľmi detailné a podložené mnohými zdrojmi. „Podľa znalcov je však možné, že USA zámerne vypúšťajú informácie, aby ruské útočné plány torpédovali,“ uviedol Der Spiegel.
Podľa úradníkov a diplomatov sú Sullivanove verejné komentáre rozvážnejšie ako dôverné informácie poskytnuté diplomatom. V nich USA uvádzajú budúcu stredu ako možný začiatok invázie a varovali, že predtým alebo v rovnakom čase sa dajú očakávať aj kybernetické útoky.
Americký minister zahraničia Antony Blinken uviedol, že k invázii by mohlo dôjsť kedykoľvek. Zdôraznil, že USA nevedia, či sa šéf Kremľa Vladimir Putin už rozhodol. „Ale vieme, že je schopný konať veľmi rýchlo,“ dodal Blinken. Rovnako sa v piatok vyjadril Biely dom. Ruská diplomacia odmieta americké varovania pred možnou inváziou ako hystériu a dezinformácie.
Odpojenie Ruska od medzinárodného systému platieb SWIFT zrejme nebude medzi sankciami, ktoré by USA a európske krajiny zaviedli po ruskom útoku na Ukrajinu. Zástupcovia USA a európskych štátov nezvažujú odpojenie Ruska od systému SWIFT po výhradách vyslovených niekoľkými európskymi krajinami. Európske finančné inštitúcie napríklad vyjadrili obavy, že by Rusko po odpojení od systému medzinárodných platieb nemuselo ďalej hradiť svoje záväzky.
„Cieľom je navrhnúť také sankcie, ktoré by naozaj udreli na Rusko, s ohľadom na vedľajšie účinky na krajiny, ktoré sankcie zavádzajú.“ Dá sa predpokladať, že sankcie spôsobia väčšie problémy práve európskym štátom.
Opatrenia by sa zamerali na ruské banky VTB Bank a Sberbank, ktoré patria k najväčším finančným inštitúciám v krajine, čo by ruskému finančnému sektoru spôsobilo veľké komplikácie. Štáty ďalej zvažujú prísnejšie kontroly exportu v technologických a zbrojných sektoroch či sankcie namierené na ruských oligarchov.
Šéf americkej diplomacie Blinken uistil ukrajinského kolegu Dmytra Kulebu o pevnej podpore USA pri „stále akútnejšej hrozbe ruskej invázie“. Obaja politici spolu telefonovali v piatok. Blinken podľa svojho úradu Kulebovi povedal, že Ukrajina naďalej ťaží z trvalej a neochvejnej podpory USA pre jej suverenitu a územnú celistvosť.
Blinken v sobotu hovoril aj so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Povedal mu, že diplomatická cesta k zabráneniu konfliktu zostáva otvorená, ale je potrebné, aby Moskva prispela k zníženiu napätia. Prípadná ruská invázia podľa neho povedie k rozhodnej, masívnej a jednotnej odpovedi z oboch brehov Atlantiku. Lavrov v rozhovore povedal, že americké správy o chystanej ruskej invázii sú propagandistická kampaň, ktorá vedie Kyjev k sabotáži mierových dohôd z Minska.
Americký prezident Joe Biden plánuje na dnes telefonát so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. So šéfom Kremľa hovoril počas dňa aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý Putinovi povedal, že úprimný dialóg nie je zlučiteľný s vyostrovaním napätia. Obaja hovorili aj o dodržiavaní minských dohôd, ktorých cieľom je ukončiť boje na východnej Ukrajine, a o otázkach bezpečnosti a stability v Európe, uviedol Elyzejský palác.
V sobotu ruské ministerstvo obrany oznámilo, že viac ako tri desiatky ruských plavidiel začali cvičenie v Čiernom mori. Do manévrov sa podľa neho zapojí aj letectvo a pobrežná obrana, ktorá má cvičiť obranu ukrajinského polostrova Krym. Ruské lode vyplávali zo Sevastopola a Novorossijska, cvičenie riadi veliteľ Čiernomorskej flotily admirál Igor Osipov.
Rusko minulý mesiac ohlásilo sériu námorných cvičení v Atlantiku, arktických moriach, Stredozemnom mori a v Tichom oceáne. Zúčastniť sa ich má celkom 140 plavidiel, viac ako 60 lietadiel a vrtuľníkov a okolo desaťtisíc vojakov a námorníkov. Súčasne Rusko organizuje vojenské cvičenia v Bielorusku.
Washington v posledných mesiacoch zvýšil vojenskú podporu ukrajinskej armáde. Prezident Joe Biden vo štvrtok zároveň znovu dal jasne najavo, že nepošle na Ukrajinu amerických vojakov, a to ani kvôli evakuácii Američanov v prípade ruskej invázie, pretože by sa to mohlo zvrhnúť na svetovú vojnu.