Každého z nás zaujíma otázka.“Prečo sa dnes všetko zdražuje a prečo sa zvyšuje inflácia?“, nám politici ešte donedávna tvrdili, že príčinou je koronavírusová pondémia. Dnes zmenili otrepanú rétoriku a sú ochotní aj pripustiť, že niečo zlé môže byť niekde aj dobré. Keby nebola pandémia, určite by sa nezvýšila digitálna gramotnosť, neuskutočnili by sa už dlho odkladné reformy ekonomiky a napokon ani nadnárodné, predovšetkým internetové firmy, by neboli prinútené platiť minimálnu daň do štátneho rozpočtu tam kde zarobili a nie ako doteraz tam, kde daňová sadzba bola najnižšia. Pozrimesa teda na príčiny rastu cien energií a potom na dôvody zvyšovania inflácie.
Dekarbonizácia životného prostredia
Európske inštitúcie pod tlakom zelených politických strán prišli s projektom Zelenej dohody pre Európu, podľa ktorej sa má znížiť emisia skleníkových plynov o 55 percent, čo znamená do roku 2030 ukončiť ťažbu uhlia a tiež prevádzku funkčných jadrových elektrárni, čo sa napokon už začalo. Ich predstava, že výroba elektriny sa tak zabezpečí namiesto z fosílnych zdrojov z obnoviteľných zdrojov a teda z vodných a veterných elektrárni, sa však ukázala ako nesprávna. Keď k tomu pripočítame, že hospodársky rast Číny je čoraz viac podporovaný využívaním uhlia, Nemecko zbytočne odstavilo zopár funkčných jadrových elektrárni, menej sa investovalo do vyhľadávania nových ťažobných ložísk zemného plynu a ropy, keďže ceny boli pred pandémiou nízke, pri brehoch Atlantiku boli nepriaznivé poveternostné podmienky, čo obmedzovalo výrobu elektriny a navyše geopolitická situácia vo vzťahu Rusko-USA-NATO kvôli Ukrajine je napätá a tak sa nemôžeme čudovať, že dopyt po energetických zdrojov je výrazne vyšší ako ich ponuka, čo je hlavný dôvod prečo sú dnes ceny všetkých druhov energií vysoké. Pre spotrebiteľov, ako aj pre firmy, sú daňou, ktorú musia zaplatiť všetci účastníci trhu a preto, čo je pre Čínu uhlie je pre EÚ zemný plyn, ktorá sa napokon rozhodla, že jadro a zemný plyn budú v rámci taxonómie dočasne zaradené medzi zelené zdroje energií.
Infláciu nezvýšila pandémia
Tento makroekonomický ukazovateľ bol v posledných rokoch dlho bez záujmu okolia z dôvodu, že miera inflácie sa pohybovala pod inflačný cieľ centrálnej banky. Dnes však tento cieľ niekoľkonásobne prekračuje a tak sa právom očakáva, že centrálna banka by mala zasiahnuť, pod čím sa rozumie zvýšiť úroky. V susednom Česku sa už zvýšili, ale v eurozóne nie. Dôvodom je, že euro nefunguje v prostredí súladu medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a národnými fiškálnymi politikami členských krajín eurozóny. ECB pri zmene úrokovej sadzby zohľadňuje zadlženosť, ktorá je v prípade niektorých južných štátov eurozóny tak vysoká, že presahuje ročne vyprodukovaný hrubý domáci produkt a preto každé zvýšenie úrokov by mohlo spôsobiť ich platobnú neschopnosť, čo znižuje aj kúpnu silu spoločnej meny. Vyššia inflácia však bez zmeny úrokovej sadzby, je nástroj na znižovanie zadlženosti, čo môže byť jeden z dôvodov prečo ECB ešte nekoná, iným môže byť jej obava, že keby prestala tlačiť doterajšie objemy peňazí, mohlo by to poškodiť pandémiou oslabenú ekonomiku eurozóny.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm