Rozhovor s Charge d’affaires Republiky Bielorusko v Slovenskej republike Denisom Sidorovom

Situácia na Donbase, neustále strašiaky európskych politikov a médií, totálna lož na margo údajnej prípravy ruského útoku voči Ukrajine, mimoriadne horúce dianie ohľadom podpisu vojenskej dohody medzi Slovenskom a USA na krátky čas odpútali pozornosť našej verejnosti od diania v Bielorusku. O pár dní však celý svet znova bude pozorne sledovať udalosti v tejto krajine, kde už o dva týždne sa uskutoční  referendum o zmenách a doplneniach ústavy. V tejto súvislosti sme sa stretli s Charge d’affaires Republiky Bielorusko v Slovenskej republike Denisom Sidorovom a položili mu niekoľko otázok, aby oboznámil našich čitateľov s aktuálnym vývojom v tejto krajine.

Aká je celková súčasná situácia v tomto 10-miliónovom štáte, čím žije Bielorusko dnes?  

Napriek masívnemu tlaku, používaniu rôznych balíkov sankcií a iných donucovacích opatrení zo strany Západu, naša krajina žije bežným životom. Rovnako ako všetky krajiny, tak aj Bielorusko zápasí s pandémiou koronavírusu. Karanténu sme však nevyhlásili od samého začiatku. Všetky odvetvia hospodárstva pracujú normálne a vykazujú stabilný rast. Hrubý domáci produkt Bieloruska, ktorý odráža vývoj hospodárstva, vzrástol v priebehu roka 2021 o 2,3%. Hospodársky rast bol možný vďaka vývozu, ktorý sa v minulom roku výrazne zvýšil na pozadí globálneho hospodárskeho oživenia po problémoch, zapríčinených pandémiou koronavírusu a vďaka rastú cien surovinových komodít. Chcem zdôrazniť, že napriek sankciám uloženým EÚ a USA, sa náš export v roku 2021 zvýšil takmer o 40% a nech to znie dokonca paradoxne, export sa zvýšil aj do krajín EÚ. Bieloruská republika vstupuje do novej etapy historického vývoja – 27. februára sa uskutoční republikánske referendum o zmenách a doplneniach ústavy. 

V čom spočíva novota ústavnej reformy? Ako môže nadchádzajúce referendum stabilizovať situáciu v Bielorusku?

Príprava zmien ústavy sa začala v roku 2016. Táto práca vstúpila do aktívnej fázy v súlade s rozhodnutím VI. Všebieloruského ľudového zhromaždenia – bola vytvorená ústavná Komisia a pracovná skupina, ktoré vypracovali zmeny a doplnenia Základného zákona s prihliadnutím na návrhy občanov Bieloruskej republiky. Široká celoštátna diskusia o návrhoch zmien a doplnení, v rámci ktorých bolo prijatých viac ako 9 tisíc návrhov, sa uskutočnila na rôznych miestach, v pokojnej a pracovnej atmosfére. Na tomto procese sa mohli zúčastniť všetci obyvatelia krajiny. Zmeny a doplnenia Základného zákona vyvinuté počas celonárodnej diskusie predstavujú evolučný model na zlepšenie politického systému, ktorý za rôznych podmienok zabezpečí stabilitu v našej krajine, tiež zaručí politickú kontinuitu, hospodársky rozvoj a zachovanie suverenity a nezávislosti štátu. Kľúčovou zmenou je udelenie Ústavného štatútu Všebieloruskému zhromaždeniu, jeho právomoci, formovanie jeho zloženia, atď. Ústava je založená na rovnováhe všetkých zložiek vlády, konsolidácii systému kontrol a protiváh. Súčasné právomoci vládnych zložiek boli určené v ťažkých podmienkach formovania modernej Bieloruskej štátnosti. Hlavné politické inštitúcie sa stále formovali, medzi nimi sa vytvoril systém interakcie. Maximálna koncentrácia moci v rukách prezidenta bola absolútne logická pre efektívnu výstavbu štátu. S rozvojom sociálno-politického a sociálno-ekonomického systému sa stala naliehavou aj  úloha zabezpečiť rovnováhu moci, neutralizovať možnosť nadmerného posilnenia (oslabenia) každej z jej odvetví.Osobitné postavenie Bieloruského národného zhromaždenia, ktoré sa nachádza akoby nad všetkými ostatnými úradmi, je zabezpečené tým, že sa na jeho činnosti podieľajú zástupcovia  všetkých zložiek vlády, úrady miestnej samosprávy, ako aj organizácie občianskej spoločnosti.  Týmto prístupom sa eliminuje riziko nevyváženosti štátneho aparátu. Zhromaždenie, vytvorené na demokratickom základe, by sa malo stať hlavnou stabilizačnou silou vo vzťahoch medzi vládnymi zložkami, a preto by malo mať dostatočnú funkčnosť, aby sa zabránilo rôznym druhom politických kríz. Okrem toho sa upevňujú hodnotové orientácie, ako je zachovanie historickej pravdy a spomienka na hrdinstvo bieloruského ľudu počas Veľkej vlasteneckej vojny /druhej svetovej vojny – pozn. aut./, zásady sociálneho štátu a manželstva ako dobrovoľného zväzku muža a ženy.

Spomenuli ste sektorové sankcie voči Vašej krajine, ale zároveň ste poukázali na rast exportu. Venuje teda biznis pozornosť akýmkoľvek politickým smerniciam?

Sme si dobre vedomí toho, že cieľom rozsiahlych odvetvových obmedzení voči Bielorusku je zničiť jeho konkurencieschopné podniky a uvoľniť „výklenky” pre podobné západné podniky. Za týchto podmienok bolo Bielorusko nútené hľadať nové trhy pre svoje výrobky a diverzifikovať vývoz. Bielorusko udržiava konštruktívne vzťahy s prevažnou väčšinou svojich partnerov na rôznych kontinentoch. Nepochybne tí, ktorí uvalili sankcie, si boli dobre vedomí toho, že okrem priameho hospodárskeho poškodenia hospodárstva konkrétnych podnikov, spôsobujú Bielorusku aj imidžové straty. Biznis určite venuje pozornosť politickým postojom vedenia štátu. Nikto nechce riskovať svoj kapitál, ale musím vám otvorene povedať, že slovenský biznis má trvalý záujem o pokračovanie spolupráce s Bieloruskom v obchodnom a hospodárskom smere. Dnes čelíme skutočnosti, že banky a finančné spoločnosti sa boja spolupracovať s  bieloruskými podnikmi napriek tomu, že v žiadnom prípade nespadajú pod vplyv uložených  obmedzení. Naši partneri musia byť vytrvalí a hľadať alternatívne možnosti pre financovanie  transakcií. Zároveň som si istý, že práve biznis pri obnove normálnej obchodnej, hospodárskej a inej spolupráce medzi krajinami EÚ a Bieloruskom bude zohrávať svoju úlohu.

Určite v rámci Vašich aktivít sa často stretávate s obyvateľmi z rôznych kútov Slovenska. Ako hodnotia aktuálne udalosti vo vašej krajine, činnosť vedenia krajiny, prezidenta Alexandra  Lukašenka? Ako reagovali Slováci na pokus o štátny prevrat v Bielorusku?

Počas svojej práce na Slovensku som navštívil veľa kútov vašej prekrásnej krajiny. V skutočnosti, rovnako ako v iných krajinách, ľudia, ktorí nežijú v megapolisoch, majú trochu odlišný postoj k životu. Sú viac úprimní, otvorení komunikácii, vyjadrujú svoj názor, ktorý sa veľmi často nezhoduje s tým, ktorý znie v médiách. Úprimne povedané, rád navštevujem regióny Slovenska a komunikujem s ich obyvateľmi. Pokiaľ ide o udalosti v Bielorusku v roku 2020… Nepochybne boli všetci oboznámení so  stanoviskom a hodnotením oficiálnej Bratislavy. Všimol som si, že sa Bielorusko koncom roka 2020 – začiatkom roku 2021 stalo jedným z najvýznamnejších zdrojom správ v slovenských médiách. Zároveň ani v najťažších obdobiach telefón neprestal zvoniť na veľvyslanectve: obyčajní občania Slovenska rôzneho veku volali nám a vyjadrovali slová podpory Bielorusom. Vyjadril by som ich v jednej vete: “Vydržte, vzdorujte, nepodľahnite pokusom o prevrat!” Mnohé slová podpory boli vyjadrené aj prezidentovi Bieloruska Alexandrovi Lukašenkovi. Samozrejme, dostávali sme aj negatívne telefonáty a listy, pred veľvyslanectvom organizovali protesty a iné prejavy „demokracie“, namierené proti súčasným bieloruským úradom.

Ako je možné v tejto fáze zlepšiť vzťahy medzi Bieloruskom a Slovenskom, aké kroky by sa mohli podniknúť?

Zdá sa mi, že v súčasných podmienkach, je potrebné nájsť spoločnú reč tam, kde neexistujú zjavné rozpory, aby sa zachovali a rozvíjali vzťahy medzi našimi krajinami.Bielorusko a Slovensko sú blízke slovanské krajiny, majú príbuzné jazyky, kultúry, tradície a národnú kuchyňu. Máme tiež spoločné stránky histórie: počas Druhej svetovej vojny naši predkovia bojovali bok po boku proti nacistickým okupantom. Slováci sa zúčastnili na partizánskom hnutí v Bielorusku a Bielorusi v radoch slovenských partizánov sa podieľali na príprave a vedení Slovenského národného povstania. Osobitne by som chcel podoktnúť, že Bielorusko a Slovensko sú krajiny, v ktorých sa posvätne ctí spomienka na padlých osloboditeľov – vojakov obdobia Druhej svetovej vojny. Áno, vzhľadom na určitú pozíciu EÚ sa pribrzdil rozvoj vzťahov v politickej oblasti. Je potrebné hľadať ďalšie oblasti možnej interakcie. Slovenský biznis realizuje v Bielorusku množstvo projektov v oblasti elektrickej energie, poľnohospodárstva a sme pripravení aj naďalej poskytovať pomoc našim partnerom. Zároveň sa podarilo v roku 2021 zintenzívniť spoluprácu v oblasti kultúry. Bieloruský režisér napriek všetkým pandemickým obmedzeniam úspešne režíroval predstavenie na Slovensku: hlavný režisér Bieloruského štátneho bábkového divadla Alexej Leľavskij zrežíroval predstavenie „Spiaca krásavica“ v nitrianskom bábkovom divadle – Starom divadle Karola Spišáka; slovenská umelkyňa sa prvýkrát zúčastnila po mnohých rokoch na festivale „Slovanský bazár“ a dokonca získala jednu z Grand Prix festivalu. Bola to Ivanna  Bagova. Podľa výsledkov filmovej súťaže „Listapadzik“ XXVII. Medzinárodného filmového festivalu „Listapad“ v Minsku hlavná cena za najlepší film bola udelená celovečernému kreslenému filmu „Dokonca aj myši idú do neba“, ktorú vytvorili animátori zo Slovenska. Vzhľadom na miernejšie obmedzenia v Bielorusku v súvislosti s koronavírusom je cestovný ruch v Bielorusku obzvlášť zaujímavý pre Slovákov. Zvlášť si v ostatnom období všimame rast spolupráce v oblasti poľovníctva. Považujem tiež za dôležité pokračovať a rozvíjať bilaterálne obchodné kontakty. V tejto súvislosti by som rád vyzdvihol spoločnú organizáciu obchodných návštev v roku 2022, a to aj pod záštitou obchodných a priemyselných komôr dvoch našich krajín.

Zhováral sa Eugen Rusnák

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.