„Tu vojvoda Čech ukázal na vysokou horu, jež se před nimi modrala nad širým, rovinatým krajem, a děl: „Podejděme pod tuto horu, tam dětem, skotu odpočineme.“ Došli a položili se na úpatí hory, jež slove Říp. Vojvodové a starší rodu ohledali půdu vůkol a znamenali, že jest úrodná,“ spomína Alois Jirásek v Starých pověstech českých, a píše: „I zaradoval se praotec Čech nad utěšeným krajem i zamyslil se pak nad ním, jak bohové dají, jak tu bude jeho rodu i budoucím pokolením. Když pak sestoupil, zvěstoval, co zhlédl. Nazejtří vydali se mnozí kolem hory, aby poznali všecko okolí. Co zhlédli, podobalo se jim, vody velmi rybné, půda úrodná, všechen způsob té krajiny, a oznámili, že se hodí na sídla.“ Ďalej pokračuje: „Již si nebudete stýskati, neboť jsme našli kraj, kde zůstaneme a sídla zarazíme. Vizte, to je ta země, kterou jste hledali. Často jsem vám o ní mluvil a sliboval, že vás do ní uvedu. To je ta země zaslíbená, zvěře a ptáků plná, medem oplývající. Na všem budete míti hojnost, a bude nám dobrou obranou proti nepřátelům.“ A tak, „Vojvoda Čech, potěšen vůlí všeho lidu, poklekl na kolena a líbal zemi, novou vlast svého plemene. A zlíbav ji vstal, a pozvednuv rukou svých do širého kraje, pohnut volal a žehnal: „Vítejž, země svatá, nám zaslíbená! Zachovej nás zdravé, zachovej nás bez ourazu a rozmnož nás od národu do národu až navěky!“

Nielen Jirásek, ale pred ním aj kronikár Kosmas a Kronika Dalimilova a Hájkova z Libočan. Kronikár Dalimil v 14. storočí označil horu Říp za miesto, kde sa usadili prví Slovania vedení praotcom Čechom. Povesť rozvinul v 16. storočí aj kronikár Václav Hájek z Libočan. K tejto hore sa viažu staré povesti a nachádza sa na nej románska Rotunda sv. Jiřího, postavená v roku 1126 na pamiatku víťazstva kniežaťa Soběslava I. nad rímskym kráľom Lotharom, na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1039. Patrí k najstarším v Čechách, pôvodne zasvätená sv. Vojtechovi. V rotunde sú sochy sv. Jiřího z roku 1881, ktorý oštepom zabíja draka, a druhá socha zobrazuje Ježiša Krista v podobe pastiera. Horu Říp spolu s rotundou vyhlásili v roku 1963 za národnú kultúrnu pamiatku. Platí sa tu vstupné a každú prvú nedeľu v mesiaci sa koná omša a na sviatok sv. Jiřího 24. apríla aj hlavná púť. Pôvodne bol tento treťohorný vulkán, vysoký 455 m, oveľa väčší. Dnes osamotený masív hory, zalesnený až v roku 1879 vtedajším majiteľom Moritzom Lobkowitzom, vystupuje 200 metrov nad okolitú krajinu. K dispozícii je niekoľko vyhliadkových miest. Ako symbol národného obrodenia začala byť popularita Řípu nežiaduca, preto ho zalesnili, aby čo najmenej lákal pútnikov. Napriek tomu sa tu konali púte, najväčšia púť Tábora ľudu za obnovu českého štátneho práva 10. mája 1868 za účasti 20000 osôb. Pre jeho posvätnosť z Řípu vyzdvihli základný kameň pre budovu Národného divadla v Prahe. Nachádza sa v Ústeckom kraji v okrese Litoměřice, v stredoveku tu žili pustovníci a v roku 1907 bola postavená turistická chata s nápisom: „Čo Mohamedovi Mekka, to Čechovi Říp!“ Oblasť bola osídlená ešte pred poslednou ľadovou dobou. Nachádzajú sa tu tri pramene; jeden vytvoril sám praotec Čech, keď podľa povesti zabodol do zeme palicu (tyč) a na mieste vytryskol prameň. Posvätná hora Říp alebo Perúnova hora je podobne ako Blaník miestom starých pohanských svätýň. Podľa legiend – ako to už pri takýchto miestach býva – do vnútra masívu hory vedú chodby, a dokonca tu pristávali draky, ktorých videla sv. Ľudmila z neďalekého hradu Houska. Svetelné objekty v tvare oranžových gúľ sa tu vyskytujú dodnes. Říp znamená keltsky hora alebo vyvýšenina.

AUTOR: Vladimír Líška