Podľa narastajúcich cien nehnuteľností nemôže byť u nás klasická ekonomická kríza spojená s recesiou, nezamestnanosťou, či nedostatkom peňazí. Skôr naopak, keďže banky hlásia narastajúce úspory v bankách, zamestnávatelia problémy so získaním kvalifikovanej pracovnej sily a napokon trh nehnuteľností až pätinový medziročný nárast cien bytov s poznámkou, že ešte nemusí byť koniec. Že je za tým uvoľnená menová politika ECB, ktorej dôsledkom sú lacné hypotéky, vieme, ale podľa narastajúcej inflácie v eurozóne sa otvorene nahlas hovorí, že môžeme v priebehu tohto roka očakávať na realitnom trhu zmeny. Pritom nemusí dôjsť len k zvyšovaniu základnej úrokovej sadzby ECB, stačí keď sa bude ponúkať komerčným bankám menej lacných peňazí a úroky na hypotéky budú drahšie. A tak si kladieme oprávnenú otázku a síce, ako to ovplyvní dopyt a teda aj cenu nehnuteľností , keďže spomínaný nárast cien, priemerný 3 percentný rast platov a tiež viac ako 8 percentná inflácia, nemajú navzájom žiadnu opodstatnenosť.

Úroková fixácia hypotéky   

Na slovenskom realitnom trhu však nemôžeme očakávať v tomto roku nejaké dramatické zmeny či už v dopyte, v cene nehnuteľností, ale aj v úrokovej sadzbe, ktorá je fixovaná na nejaké väčšinou kratšie obdobie preto, že úrok býva vtedy nižší. Komu pomaly končí fixačné obdobie sa doporučuje navštíviť financujúcu banku, aby hypotekárny klient prejednal podmienky úročenia v ďalších rokoch, či už vo smere zníženia doterajšej úrokovej sadzby, alebo na predĺžení jej fixácie na ďalšie roky, keďže v nasledujúcich rokoch treba počítať so zmenami. Čo sa ale bude na realitnom trhu v ďalších rokoch diať, sa nahlas hovorí len v súvislosti so stárnutím populácie, ktoré bude dopyt po nehnuteľnostiach znižovať. Znižovanie počtu ekonomický aktívnych občanov bude určite klesať, čím poklesne aj dopyt po vlastnom bývaní, čo ovplyvní podmienky poskytovania hypoték a ich úroky a určite aj ceny. Samozrejme, že  tak ako náš všetkých ovplyvnila pandémia, nás v ďalších rokoch môžu ovplyvniť iné, doteraz nepoznané skutočnosti, s rôznym dopadom na realitný trh. Najviac migračná vlna, nárast počtu jedno osobových domácnosti ako dôsledok terajších sociologických trendov a takto by sme mohli pokračovať.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.