Pandémia s jej negatívnymi dôsledkami na ekonomiku ešte neskončila, ale na odborných prognostických úrovniach sa už pohrávajú s myšlienkou, aký sa v budúcnosti dá očakávať hospodársky rast po skončení  menových ako aj fiškálnych pandemických stimulov. Udržali zamestnanosť, ale na druhej strane treba povedať, že „ zachránili“ celý rad firiem, ktoré už vykazovali pred pandémiou s podnikaním problémy a nebyť spomínaných stimulov, by sme ich na trhu už nestretli. Zatiaľ to vyzerá tak, že okrem už spomínaných záverov prispeli  k rastu akciových indexov a cien nehnuteľností, umožnili  viacerým sektorom „zarobiť“ si viac a nám ostatným zdražieť všetko okolo. Dovtedy fungujúca globalizácia na princípe just-in-time, keďže sa vyrábalo tam kde to je najlacnejšie a zdaňovalo tam kde daňové sadzby boli najnižšie, sa z dôvodu dopravných problémov, ktoré sa dovtedy nepoznali, dostali do stavu „ neschopnosti“ zabezpečiť komponenty tak, aby sa výrobný proces neprerušoval. Výsledok v našom automobilovom priemysle všetci poznáme. 

Splácať dlhy novými bude drahé 

Centrálne banky sa „vyhrážajú“ a poniektoré to už aj urobili , že sprísnia doterajšiu uvoľnenú menovú politiku, pod čím treba rozumieť, že sa úroky zvýšia, alebo sa obmedzí doterajšie pravidelné poskytovanie lacných peňazí na účty komerčných bánk, za účelom ich tiež lacnejšieho požičiavania, čo sa doteraz darilo. Ale pozor. Európsky výbor pre systémové riziká informoval, že náš realitný trh je predražený, v štruktúre bankových úverov je podiel hypoték druhý najvyšší na starom kontinente a že čoraz viac klientov bude z dôvodu refinancovania splácať úvery až do odchodu na dôchodok. Výbor tiež navrhol, aby sa opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa hypoték sprísnili a čo je horšie, aby sa zrušili doterajšie daňové stimuly pre dlžníkov.

Väčšina účastníkov trhu si už zvykla, že keď „pritlačia“ na vládu, peniaze dostanú a tak si kladieme oprávnenú otázku ako to bude fungovať, keďže doteraz požičané peniaze bude treba splácať a nové sa na splácanie doteraz požičaných už poskytovať nebudú? V globálnej ekonomike už pozorujeme zmeny v predchádzajúcej úrovni globalizácie v tom, že väčšie ekonomiky sa viac pozerajú po možnosti na zabezpečenie si vlastnej sebestačnosti, pokiaľ možno bez požičiavania si peňazí na zahraničných trhoch, ktoré budú čoraz drahšie.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.