Kým Nemecko má ku korupcii extrémne liberálny prístup, a dokonca umožňuje zahraničným sponzorom tajne a v akejkoľvek výške darovať podporu na kandidáta, Francúzsko sa verejne hrdí, že má jeden z najlepších protikorupčných právnych systémov na svete.

Čo to znamená?

V praxi jediný spôsob, akým sa určí skutočná povaha korupcie vo francúzskom politickom prostredí, je uvedený v otázke, či existuje zákaz účasti darcov pre politické strany a kandidátov počas verejných súťaží, vrátane volieb alebo v procesoch verejného obstarávania. Odpoveď znie, že len formálne. Tým sa systém môže stať ešte slabším ako v USA, v ktorých je známa podpora kandidátov výrobcami zbraní z vojensko-priemyselného komplexu a odpoveď na požiadavku o zverejnenie údajov o financovaní znie: neposkytujeme žiadne informácie a dáta. Obstarávanie zbraní a vojenských produktov, ktoré tvoria veľkú časť vládnych nákupov vo Francúzsku, sa tak podľa francúzskych zákonov môže stať povolenou korupciou. Potenciálny obchodník s vládou môže hodiť groš nielen kandidátovi, ale aj politickej strane. Týmto vládnym dodávateľom to, samozrejme, dáva obrovský vplyv na vládnu zahraničnú politiku, a najmä tzv. obrannú politiku, vrátane toho, koľko a od akej korporácie sa zbrane kupujú. Ak však chcú konkrétnemu kandidátovi a strane prispieť, je potrebná zložitá, ale možná operácia, ktorá zahŕňa spolupracujúcich darcov od daného výrobcu.

Na rozdiel od USA, ktoré nominálne zakazujú takmer každý typ korupcie, ale drobné výnimky umožňujú masívne dary od akéhokoľvek miliardára a korporácie prostredníctvom politických akčných výborov a ďalších povolených trikov. Ak by vojenské obstarávanie nebolo problém, Francúzsko by sa zdalo byť podstatne menej skorumpované ako USA a oveľa menej skorumpované ako Nemecko. Ale tak ako existujú legálne spôsoby okolo nominálnych protikorupčných ustanovení za oceánom, rovnako existujú legálne spôsoby, ako obísť nominálne snahy v krajine galského kohúta. Štúdia EÚ o zákonoch financovania kampaní rôznych členských krajín (vrátane Francúzska) zistila, že dokonca aj zahraničné dary boli prinajmenšom do roku 2019 vo všetkých krajinách prakticky neregulované. Vlastníci francúzskych producentov zbraní si takisto našli právne cestičky na kontrolu vlády, ktorá je ich hlavným zákazníkom a nákupcom.

Takže, vo Francúzsku sa politici, ktorí sú často voči NATO a iným organizáciám obchodujúcim so zbraňami nevrlí, pravdepodobne časom budú musieť viac spoliehať na pravidelné dary bežných ľudí ako na miliardárov alebo ich všeobecne vojnové korporácie. Inými slovami, každý takýto kandidát bude musieť mať značnú populistickú príťažlivosť, aby mohol efektívne konkurovať lepšie financovaným uchádzačom, ktorých viac podporujú vojenskí dodávatelia. V každom prípade sa zdá, že hlavnou cestou ku korupcii vo Francúzsku je zatiaľ vojenské obstarávanie. To by sa mohlo ukázať ako hlavný dôvod, prečo jedna z francúzskych kandidátok na post prezidenta – Marine Le Penová, ktorej politika by možno bola veľkou hrozbou pre vojenských dodávateľov, opäť prehrá.

Ústup zo všetkého podstatného

Marine Le Penová sa všemožne snaží priblížiť mainstreamu, aby ju neoznačoval hanlivými menami a neumiestňoval do krajných pozícií. V posledných štyroch rokoch poprela a opustila takmer všetko podstatné, čo možno aj čiastočne vysvetľuje dobré vzťahy so stranou dnešného predsedu slovenského parlamentu, ktorý svoje názory takisto prispôsobuje aktuálnym politickým vetrom a tomu, kto je práve pri moci. Žiadne pevné princípy. Národné zhromaždenie potajomky ustúpilo od snahy o vystúpenie Francúzska z EÚ a NATO. Naopak, je za zachovanie príslušnosti v týchto organizáciách, takisto ako aj za zachovanie európskej meny, ktorú predtým kritizovalo. Islam podľa slov niektorých predstaviteľov už nie je problém a k Francúzsku nevyhnutne patrí, ako aj prítomnosť arabčiny v štátnych školách. Migráciu otvorene neodmieta, ale rétorika sa skôr prispôsobila slovníku európskych komisárov, ktorí chcú predefinovať ilegálnu migráciu na legálnu.

AUTOR: Ján Horváth