Jedným z najviac skloňovaným pojmom dnes je inflácia, ktorý si však netreba zamieňať s rovnakým obsahom pojmu, ktorým je zdražovanie. Pod infláciou treba rozumieť chorobu ekonomiky, ktorej príčinou sú trhové nezrovnalosti vyvolané menovou politikou centrálnej banky a fiškálnou politikou vlády. Keďže inflácia patrí medzi makroekonomické ukazovatele, jej priebeh ovplyvňuje ostatné makroekonomické ukazovatele akými sú HDP, zamestnanosť a obchodná bilancia vo vzájomných súvislostiach. Inflácia sa lieči priamymi a nepriamymi menovými nástrojmi centrálnej banky, alebo opatreniami na príjmovej a výdavkovej stránke štátneho rozpočtu. Najdôležitejšími nástrojmi utlmovania inflácie zo strany centrálnej banky sú kvantitatívne uvoľňovanie a základná úroková sadzba, na strane fiškálnej politiky vlády sú to predovšetkým dane, odvody, výdavkové stropy a náklady verejnej správy. Miera inflácie má vplyv na stabilitu národnej meny, pod čím sa rozumie jej kúpna sila, ktorá sa porovnáva voči ostatným svetovo obchodovateľným zahraničným menám. Z hľadiska menovej stability je dôležitý súlad medzi menovou politikou centrálnej banky a fiškálnou politikou vlády, čo pre euro neplatí, keďže prvá je nadnárodná a ostatné sú národné a preto jej základná úroková sadzba nevyhovuje všetkým členským štátom eurozóny.
Strata vlastnej menovej politiky sa neopláca
Pred dvadsiatimi rokmi sa 12 terajších členských štátov eurozóny rozhodlo využívať doma a v zahraničnom obchodnom styku spoločnú menu euro s cieľom znížiť transakčné náklady spojené s výmenou s inými menami a tým aj obmedziť úverové riziká, s čím sa dá súhlasiť. Na druhej strane však strata samostatnej menovej politiky predstavuje riziko v hospodárskej politike v procese pretrvávajúcich cenových a mzdových rozdieloch. Na narastajúcu infláciu v Česku reagovala ČNB výrazným zvýšením základnej úrokovej sadzby s cieľom utlmiť jej negatívne dôsledky. Je predsa rozdiel, keď na rovnakú terajšiu mieru inflácie 8,5 percenta v oboch bývalých štátnych súputníkov, je v ekonomike v Česku nastavená úroková sadzba 4,5 percenta a na Slovensku škrtnutá nula, čo napokon platí aj pre viac ako 340 miliónov obyvateľov v 19 členských krajinách eurozóny, z ktorých všetky sú zadlžené, čo napokon platí aj pre väčšinu zamestnávateľov a menšinu zamestnancov. To môže byť jeden z dôvodov, prečo ECB myslí viac na dlžníkov, ktorým inflácia napomáha dlhy splácať, ako na sporiteľov, ktorým inflácia znižuje kúpnu silu spoločnej meny euro. O tom, že česká politická scéna sa zodpovedne rozhodla nevstupovať do eurozóny svedčí aj rast životnej úrovne, ktorá v parite kúpnej sily už dosahuje 94 percent priemeru únie a teda predbehla Portugalsko a Španielsko a je dnes na úrovni tretej najväčšej ekonomiky v eurozóne, ktorým je Taliansko. V porovnaní s ním je však lepšie v miere nezamestnanosti, ktorá dosahuje len 2,6 percenta, zatiaľ čo ostrov atakuje 10 percentnú nezamestnanosť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm