Zhodnotenie stredajšieho protestu na hraniciach som chcel schválne písať s odstupom niekoľkých dní. Pár hodín PO totiž človekom lomcujú emócie a prevláda subjektivita. Preto až teraz a kvôli prehľadnosti to zhrniem do bodov:
Na úvod musím povedať, že ma mrzí ako sa vyvinula situácia so štrajkujúcimi autodopravcami. Socialisti.sk ihneď v pondelok vydali podporné stanovisko ich akciám, a keď v utorok ohlásili blokádu vybraných hraničných priechodov s odhodlaním nepoľaviť, tak to vyzeralo veľmi nádejne. Mnohí šoféri a ich priaznivci boli pripravení blokovať nielen nákladnú dopravu, ale aj armádne transporty. Vedenie autodopravcov však v stredu ráno oznámilo veľkorysé prerušenie blokády v Brodskom v čase od 11.00 do 24.00. Mnoho šoférov, ako aj ľudí, ktorí im fandili zostali rozčarovaní. Na parkovisku v Brodskom síce boli desiatky kamiónov, no mali rozkaz pustiť Američanov. Nevadí. Socialisti.sk sa budú stále snažiť o spoluprácu so stranami, odbormi i občianskymi združeniami. Ak to nevyjde na milión piaty pokus, tak to budeme skúšať aj na milión šiesty krát.
Ďalej sa chcem poďakovať viac ako 150 zúčastneným, ktorí na hranicu prišli. Nie ako členovia politických strán, ale ako Slováci, ktorí si želajú Slovensko bez militarizácie. Na vlastných autách, stáli na hranici v zime, vetre, občasnom daždi, pri vyše dvojhodinovom meškaní Američanov, no vydržali až do neskorého večera. Osobitne si vážim, že tam s nami stál aj Andrej Danko či Stano Pirošík.
V porovnaní s rokom 2015, keď Slovenskom prechádzal úplne prvý americký armádny transport v rámci tzv. Dragoon ride, naša polícia celý priestor hermeticky uzavrela. Železné zátarasy, vyše 200 ťažkoodencov, zábrany z áut, služobné psy. Americká armáda dostala špičkovú ochranu slovenskej polície pred slovenskými demonštrantami.
Pomohol nám kontakt s Českým mírovým hnutím. Slovenské médiá aj oficálne zdroje boli tentokrát mimoriadne skúpe na info, no od českých aktivistov sme zistili trasu, časový harmonogram, približné časové rozostupy medzi prvými transportami a i presný čas výjazdu spod Jihlavy. Američania síce prišli na Slovensko s viac ako dvojhodinovým meškaním, ale to s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené technickými problémami na ich strane.
Myslím, že vzájomnou pomocou s mierovými aktivistami nielen v ČR, ale aj v Maďarsku či Poľsku sa vieme posunúť ďalej a efektívnejšie „spestrovať“ Američanom pobyt v našich krajinách.
Bojujeme ďalej. Tak ako sa potvrdili naše slová z roku 2015, že konvoj US army nie je posledný, alebo z roku 2017, že veliteľstvom NATO vo Vajnoroch to nekončí, či z roku 2019, že obranná dohoda s USA znamená hrozbu pre suverenitu a bezpečnosť SR, myslím, že tak sa potvrdí to, čo dnes visí vo vzduchu a čo cíti väčšina z nás: že USA budú navyšovať a predlžovať vojenskú prítomnosť v SR a použijú našu vlasť ako predsunutú pozíciu v postupe na Rusko.
Nemáme preto inú možnosť ako pokračovať v odpore a stupňovať ho. Slovensko je podľa prieskumov baštou NATO-skepticizmu a odporu voči vojne s Ruskom. Všetko, čo na Slovensku podniknú si v porovnaní s Poľskom či Pobaltím musia vo Washingtone dobre premyslieť. Preto náš odpor má zmysel. Ak poľavíme, tak dopadneme ako Poliaci, Rumuni, alebo Estónci.
Konvoj US army prešiel, ale vzdor pokračuje!