Centrálni bankári sú určite dobré platení za to, aby zabezpečovali cenovú ako aj finančnú stabilitu, čo podľa terajšieho vývoja inflácie nevedia zabezpečiť. Keď sa však funkčná náplň nezvláda, obyčajne sa každý z nás vyhovára na všeličo, aj možné a nemožné, čo v našom prípade sú dôvody inflácie. V škole nás učili, že príčinou inflácie je menová politika centrálnej banky a  fiškálna politika vlády, keďže obe sú svojím spôsobom zodpovedné za množstvo peňazí na finančnom trhu. Najnovšie prišla Národná banka Slovenska s prekvapujúcim záverom, že   príčinou nárastu inflácie u nás je dovezená inflácia zo zahraničia, proti ktorej sa centrálna banka nevie brániť. Podľa ich názoru by vyššie úroky s infláciou skôr nepohli, len by sa zvýšili úroky pre všetkých, čo si zvykli fungovať pôžičkami  a to terajšia oslabená ekonomika nepotrebuje. V tejto súvislosti si však kladieme  otázku, prečo v menovej politike centrálnej banky sa nehovorí nič o zabezpečení cenovej stability, ale o inflačnom dvojpercentnom cieli, ktorí sa nedávno zvýšil na 3 percentná? O tom, že inflácia je teda dovezená a dočasná neveríme, keďže jej rast začínajú čoraz viac ovplyvňovať aj požiadavky z trhu práce, ktorými sú zvyšovanie miezd bez rešpektovania vyššieho nárastu produktivity práce. 

So zmenou úrokových sadzieb počítame    

O dôvodoch zvyšovania Inflácie sa vo všeobecnosti vie a tie tak skoro neutíchnu a preto sa treba pripraviť, že ECB najskôr ukončí balíček pandemickej pomoci, potom obmedzí objem kvantitatívneho uvoľňovania a v závislosti od ich vplyvu na hospodársky rast začne uvažovať o zvyšovaní základnej úrokovej sadzby, čo však nebude skôr ako na prelome nasledujúcich rokov. V tejto súvislosti si však pripomeňme, že americká centrálna banka už avizovala, že v tomto roku počíta s opakovaným zvyšovaním úrokových sadzieb a o českej centrálnej banke vieme, že základný úrok už zvýšila na 4,5 percenta a britská len o 0,5 percenta. Čo teda zvyšovanie úrokov bude znamenať pre slovenské domácnosti? Pre domácnosti vyššie mesačné úverové splátky, v prípade fixácie úrokov až po ich skončení, či sa zvýšia aj úroky na vklady sa vo všeobecnosti počíta. Keďže podnikane bude drahšie, bude potrebné sa na tieto zmeny v menovej politike centrálnej banky už dnes pripraviť. Domácnosti s kratšou úverovou fixačnou dobou by mali v banke  odkonzultovať podmienky jej zmeny na viac rokov, s prepočítaním nárastu úroku a pokiaľ ide o firmy tak, analyzovať konkurenčné podmienky premietnutia ich vyšších úrokových  sadzieb do spotrebiteľských cien predmetu podnikania. Či sa bude viac šetriť a menej míňať s dopadom na pokles domácej spotreby a teda aj na pokles HDP, sa vo všeobecnosti počíta. O tom, že na prípadné zmeny úrokov budú mať vplyv geopolitické zmeny, či náklady spojené s budovaním zelenej ekonomiky, či stále s neukončenou zdravotnou pandémiou, sa  nepochybuje.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.