Hlavné slovo pri riadení vystupovania Nemecka na svetovej scéne má toho času kancelár Olaf Scholz. V Nemecku nie je prezidentský systém ako v USA, Číne či v Ruskej federácii, čo znamená, že kancelár vystupuje ako rokovací partner hláv týchto veľmocí. Povahovo nepriebojný Scholz podnikol 7. februára obligátnu návštevu u prezidenta Spojených štátov a zo zápisu z priebehu tlačovej konferencie po skončení rozhovorov môžme usudzovať, že kognitívne slabnúci Joe Biden ho príliš intelektuálne nepovykrúcal.

 

Oveľa náročnejšia musela byť jeho návšteva 15. februára v Kremli u hlavy Ruskej federácie. Vladimír Vladimírovič Putin ovláda nemčinu na úrovni tlmočníka a dokáže kvalifikovane opravovať nemeckojazyčných tlmočníkov svojich hostí. To mu poskytlo výhodu, že mohol posielať mocenským kruhom stojacim nad Scholzom precízne formulované podnety, požiadavky, odpovede a odkazy. Scholz mohol anulovať takúto jazykovú výhodu Putina prechodom do angličtiny, ale nemal k tomu pádne dôvody. Všetkým bolo jasné, že v atmosfére krajne vystupňovaného studenovojnového napätia hrá Rusko veľmocenský šach so Spojenými štátmi, a nie s podriadeným Nemeckom.

 

Washington i jastrabi v Pentagóne však musia brať na zreteľ tiež skutočnosť, že Scholz je predstaviteľom hospodárskej veľmoci. Je vojensky okupovaná, ale i tak nebezpečne výkonná, najmä keď má postarané o lacné ruské energetické zdroje a pracovné sily v subdodávateľských štruktúrach v postsocialistických krajinách. Nemecko má v nominálnom vyjadrení štvrtú najväčšiu ekonomiku na svete. O tretinu väčšiu ako v poradí siedme Francúzsko. V hospodárskom priestore Spolkovej republiky tvorí v rôznej miere svoje národné bohatstvo aj prstenec okolitých západoeurópskych štátov, čo posúva Spolkovú republiku do postavenia priameho súpera USA.

 

Poradie krajín z najvyššou hodnotou HDP v dolárovom nominálnom vyjadrení

Zdroj: Wikipédia – https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_GDP_(nominal)

 

Olaf Scholz v Kremli

 

Nemecko je na rozdiel od egocentrických Spojených štátov prijateľným, ba priam vítaným partnerom euroázijských kapitálových záujmových skupín. To vrhá na kampaň stupňovania hystérie okolo Ukrajiny svetlo poznania, že Olaf Scholz sa musí ako predseda nemeckej vlády reálne desiť následkov prípadnej horúcej vojny na Ukrajine. Paralyzovala by hospodárske procesy vo východnej a strednej Európe, čo by ťahalo ku dnu aj Nemecko. Berlín síce má skúsenosť z dôb 2. svetovej vojny s riadením vojnovej ekonomiky, ktorá využívala kapacity okolitých ujarmených krajín. Tie by však teraz neboli vojensko-politicky podrobené Nemecku, ale Spojeným štátom, prinajmenej spočiatku, dokým by sa tábor západných spojencov nezrútil ako domček z karát.

 

V diplomacii existuje rovina, ktorá ostáva pod povrchom. Preto o sa o nej nehovorilo ani na tlačovej konferencii po skončení rozhovorov s nemeckou delegáciou. Ide o sféru, ktorú sa Nemecko s Ruskom, ako potenciálne strany horúceho vojnového konfliktu, pokúšali aspoň trochu vyjasniť, kým sa ešte dá. Tou kľúčovou sférou pre Nemecko a pre celú Strednú Európu by bola ochota a schopnosť Ruska dodávať i po vypuknutí bojov zemný plyn. Sovietsky zväz vypravoval v júni 1941 do nacistického Nemecka nákladné vlaky s obilím ešte niekoľko dní po vpáde Wehrmachtu. Ruská federácia sa mimochodom pred niekoľkými rokmi vyšvihla do postavenia najväčšieho svetového vývozcu pšenice.

 

O túto komoditu však teraz nejde. Pentagon tlačí európskych vazalov do vojenských provokácií Ruska bez toho, aby vopred zabezpečili pre nich dostatočné náhradné dodávky energonosičov. Kancelár Scholz sa na to samozrejme v Moskve otvorene nesťažoval, ale v zákulisí, ktovie? Plynovod Severný prúd 2 počas vírenia vojnových bubnov do prevádzky spustený tak či tak nebude. Bez neho by sa Európa zaobišla, keby „modré zlato“ tieklo v ostatných potrubných sústavách. Tlačová kancelária TASR sa dotkla tejto chúlostivej záležitosti vetou, význam ktorej si redakčný vedúci smeny asi ani plne neuvedomil. Znie takto: “ Podľa nemeckého kancelára je potrebné zabezpečiť, aby fungoval tranzit zemného plynu aj cez Ukrajinu, Bielorusko, Poľsko i cez plynovod Severný prúd 1.“ Inak povedané: „Uchovajme prosím status quo.“

 

„Angela, pomôž!„

 

Kancelár Scholz nepriletel do Moskvy kázať a poúčať, ani hroziť. Mentorovanie o demokracii si nechával ako povinné cvičenie len pre chvíle pred televíznymi kamerami. Mimo ich dosahu sa pokúšal v Kremli okrem iného dohodnúť s Putinom aké-také alternatívy a havarijné riešenia, keby utíchla diplomacia a začali hovoriť zbrane. Scholz nemohol s Putinom hovoriť za celú Európsku úniu, ani za Severoatlantickú alianciu, pretože obe zoskupenia sa štiepia pod tlakom vyhrocujúceho sa napätia. Niektoré členské štáty NATO už nabrali odvahu a odmietli sa podieľať na akciách zvyšujúcich riziko, že budú zatiahnuté do prípadnej ostrej vojny proti Rusku.

 

Nervózny nemecký Spolkový snem poslal v deň príletu Olafa Scholza do Moskvy signál v podobe návrhu Diermara Bartscha, spolupredsedu frakcie strany Die Linke (Ľavica), aby sa exkancelárka Angela Merkelová stala sprostredkovateľkou pri sondovaní východísk z ukrajinského prepadliska. Aj táto iniciatíva sa však vyhýba pomenovaniu podstaty veci. Tá nespočíva v točenie sa okolo plnenia Minských dohôd. Ostanú makulatúrou dovtedy, dokým bude Kyjev tvrdohlavo neuznávať vedenie samozvaných republík – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky – za legitímnych rokovacích partnerov. Tou podstatou, tou červenou čiarou, ktorú Moskva považuje za neprekročiteľnú, je vojensko-politické napredovanie Západu na východ. Videné ruskou optikou, je to staronový Drang nad Osten. Tentokrát nie pod vlajkou Nemecka, ale vlajkoslávou kolektívneho transatlantického Západu.

 

Kancelár Scholz ubezpečoval v Kremli svojho hostiteľa, že NATO sa v súčasnosti neplánuje rozširovať, ale takéto verbálne výroky nemohli Moskvu uspokojiť. Scholz nemal kompetencie na poskytnutie opakovane žiadaných písomných záruk, že sa NATO nebude rozširovať a to nielen v súčasnosti, ale nikdy. Nemecká delegácia nedokázala poskytnúť za rokovacím stolom ani záruky, že Západ prestane posielať k ruským hraniciam s pobaltskými štátmi Estónskom, Lotyšskom a Litvou ďalšie konvoje techniky, zbraní a munície. A to neveští nič dobrého

 

Chronológia rozširovania členskej základne NATO

Zdroj: Wikipédia – https://en.wikipedia.org/wiki/Enlargement_of_NATO

AUTOR: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.