Základnými piliermi finančnej stability v eurozóne sú nulová základná úroková sadzba a kvantitatívne uvoľňovanie. S ich prvým využívaním začal bývalý prezident a dnešný predseda talianskej vlády Mario Draghi, ktorý povedal, že pre „záchranu eura urobí všetko“. Oba spomínané nástroje mali podporiť po finančnej kríze hospodársky rast tým, že investori si budú lacno požičiavať a investovať a tak vytvárať nové pracovné miesta, zatiaľ čo vlády členských štátov eurozóny sa mali lacno zbavovať svojich dlhov tým, že ich štátne dlhopisy sa lacno odkúpia. Táto menová politika ECB však fungovala len dovtedy, pokiaľ eurozónu zachvátila terajšia inflačná explózia. Nemôžeme tvrdiť, že bola spôsobená len spomínanými finančnými nástrojmi, keďže do inflačného kotla sa aj naliali peniaze z fiškálnych rozpočtov v rámci rôznych príspevkov a napokon do inflácie má čo povedať terajšia explózia cien všetkého, vyvolaná cenami energií. Inflácia však nie je len špecifický jav eurozóny, lebo s touto „chorobou“ sa stretávajú aj na druhej strane Atlantiku, s takmer rovnakou mierou inflácie. Rozdiely sú v tom, že pokiaľ sa do inflácie v USA započítavajú aj náklady na nehnuteľnosti, v eurozóne nie a tiež, že tieto nástroje u nich predovšetkým sledovali podporu rastu akciových indexov, aby ľudia mali pocit, že sú bohatší a viac míňali, čo aj k rastu americkej ekonomiky prispelo.
Poznáme tri základné príčiny inflácie
Rast inflácie doteraz šéfka ECB Christine Lagardová zdôvodňovala všetkým možným, len nie obrovskými masami lacných peňazí na finančnom trhu, ktoré nie sú kryté masou tovarov a služieb, tak najnovšie je teda spôsobená dovozom. Prehliadla ale, že čím dlhšie budú na trhu lacné peniaze, tým sa budú aj viac požičiavať a tým sa bude inflácia zvyšovať. Iným problémom rastu inflácie bude tlak zo strany zamestnancov na zvyšovanie miezd, ktoré keď si zamestnávateľ premietne do spotrebiteľských cien, spôsobí len rast inflácie. A tak podľa všetkého neostáva nič iné ako úroky zvyšovať, čím sa zvýšia splátky a tým zostatne menej peňazí na spotrebu. Väčšina odborníkov teda súhlasí , že príčinou inflácie sú menové stimuly ECB, fiškálne príspevky národných vlád, deštrukcia ponuky pod čím treba rozumieť rozpadnuté dodavateľsko-odberateľské vzťahy, ktoré zvýšili dopravné náklady a dostupnosť objednaných tovarov, s rôznou váhou zodpovednosti, za ktoré ale nikto zodpovedá.
Covidová kríza prispela
Inflačná vlna by určite nevypukla v terajšej šírke a hĺbke keby sa globálna ekonomika nemusela potýkať aj negatívnymi dôsledkami covidovej krízy. Doterajšia globalizačná organizácia ekonomiky just-in-time sa rozpadla, ktorej dôsledkom je ale vznik terajšej ponukovej inflácie spôsobenej nedostatok tovarov. Vlády by sa mali vážne zaoberať aj s doterajšou úrovňou fiškálnych stimulov, ktorých pokračovanie na doterajšej úrovni spolu s terajšími negatívnymi politickými šarvátkami, určite nebudú znižovať mieru inflácie. Ak sa totiž neprijmú opatrenia na pokles dopytu, bude inflácia strašiakom aj v ďalších rokoch, čo napokon vždy dopadne na daňových poplatníkov, ktorí za tieto negatívne dôsledky inflácie zaplatia.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm