Keď Štátna duma, dolná komora parlamentu Ruskej federácie, vyzvala 15. februára prezidenta, aby uznal samozvanú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku za nezávislé štáty, podnietil diplomatickú rozbušku s veľmi krátkou šnúrou. Nič natoľko závažné a domácej i svetovej verejnosti oznámené sa v ruskom parlamente nemôže udiať bez úzkej koordinácie s prezidentom. Ten si vzal čas na rozmyslenie možno i preto, aby poskytol azda poslednú príležitosť svetovej diplomacii dotisnúť Ukrajinu k otvoreniu priamych rokovaní s vedením oboch povstaleckých ruskojazyčných oblastí. 17. februára sa totiž začínala v bavorskej metropole v poradí 58. Mníchovská bezpečnostná konferencia.

 

15 rokov dohovárania

 

Po páde Železnej opony sa na tomto medzinárodnom fóre začali zúčastňovať aj delegácie Ruskej federácie. Častým hosťom býval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, no najhlbšie sa do pamäti účastníkov vryl prejav, ktorý predniesol 10. februára 2007 prezident Vladimír Putin. Jeho vystúpenie predstavovalo zlom vo vzťahu Ruska ku kolektívnemu Západu. Hlava Ruskej federácie vtedy prejavila pred užasnutými poslucháčmi roztrpčenie, že dovtedajšia politika ústretovosti voči Západu neviedla k zlepšeniu, ale naopak k zhoršeniu bezpečnosti jeho domoviny. Poukázal na skutočnosť, že Západ zneužil ochotu Moskvy prijímať kompromisy na územné rozširovanie vojenskej aliancie NATO k ruským hraniciam, čo okrem iného narušilo rovnováhu mocenských pomerov vo svete. Po prejave predkladal v odpovediach na otázky auditória faktografické argumenty, prečo Rusko nemôže dopustiť zabetónovanie unipolárneho usporiadania sveta pod kuratelou USA. Webová stránka Kremľa www.kremlin.ru archivuje plný text Putinovho prejavu v angličtine tu a v ruštine, vrátane videozáznamu, tu.

 

Putin v prejave na Mníchovskej konferencii v roku 2007

Zdroj: Wikipédia

https://en.wikipedia.org/wiki/Munich_speech_of_Vladimir_Putin

 

Nasledujúci rok vystriedal Putina v prezidentskom úrade Dmitrij Medvedev, z ktorého sa vykľul pasívny slaboch. Umožňoval Západu destabilizovať farebnými revolúciami Blízky a Stredný východ, ako i veľmocensky zatláčať Rusko a Čínu. Po opätovnom zvolení V. Putina za prezidenta v marci 2012 rozpútal transatlantický Západ naplno proti Rusku studenú vojnu. Onedlho, ako ukázal prevrat v Kyjeve vo februári 2014, sa Studená vojna 2.0 prestala výraznejšie líšiť od tej, ktorú mal ukončiť pád Železnej opony a zánik Sovietskeho zväzu.

 

Až z retrospektívy sa ukazuje, že Kremeľ sa dopustil príliš veľkej ľahkomyseľnosti, keď váhal s okamžitým uznaním nezávislosti oboch povstaleckých republík (Doneckej a Luhanskej) na Donbase. Experti na medzinárodné právo sa môžu líšiť v názoroch, či poprevratový kyjevský režim pácha voči ruskojazyčnému obyvateľstvu kultúrnu genocídu, alebo „iba“ násilnú jazykovú a kultúrnu asimiláciu. Faktom však ostáva, ju zintenzívňuje, čím si odpudzuje i ten zbytok obyvateľstva Doneckej a Luhanskej republík (DĽR a LĽR), ktorý sa štátoprávneho osamostatnenia od Ukrajiny pôvodne nedomáhal.

 

Ukrajina však slúži Washingtonu ako vhodný priestor na vojenské ovládnutie za účelom geostrategického napredovania smerom na Rusko. Pentagón sa pustil pred ôsmymi rokmi do intenzívneho vyzbrojovania tzv. východného krídla NATO a obzvlášť nečlenskej Ukrajiny so zámerom neustále provokovať Rusko do ozbrojeného konfliktu. Atlantický hegemón zrejme zámerne prehliada bujnenie ukrajinského nacionalizmus do jeho šovinistického protiruského extrémizmu. Po takmer ôsmych rokoch frenetickej militarizácie je ukrajinský režim natoľko protirusky vydráždený a po zuby vyzbrojený, že sa prestal krotiť a zastrájal sa vojenským rozdrvením DĽR a LĽR.

 

Neblahé predtuchy sa naplnili

 

Ruské delegácie márne upozorňovali v predošlých rokoch účastníkov mníchovských bezpečnostných konferencií sa hazardne riskantné následky sústavného vychyľovania vojensko-politickej rovnováhy v prospech transatlantického Západu. Rusko predložilo 17. decembra Spojeným štátom a vojenskému paktu NATO dva samostatné súbory návrhov na zabránenie ozbrojeného konfliktu. Kľúčovým spoločným menovateľom oboch malo byť podľa predstáv Kremľa uzavretie písomných dohôd o nerozširovaní členskej základne NATO a nerozmiestňovaní vojenskej techniky v pásme pozdĺž hraníc Ruskej federácie. Washington a Brusel však odmietli uzavrieť takéto ďalekosiahle dohody a tento ich zamietavý postoj sa potom prelial do príprav štvordňovej programovej náplne tohtoročnej Mníchovskej konferencie.

 

Agenda 4-dňnovej konferencie

https://securityconference.org/en/msc-2022/agenda/

 

Horúčkovitá militarizácia východného krídla NATO neprestávala naberať tempo a prezident V. Putin musel s poľutovaním konštatovať, že Západ je odhodlaný zvyšovať stávku. Glajchšaltovaná rusofóbna rétorika udávala tón tohtoročnej konferencie v sálach hotelu Bayerischer Hof. Jedine čínsky minister zahraničných vecí Wang I. si trúfol z bezpečnej vzdialenosti cez videolink z Pekingu nebúšiť verbálne do Ruska a poznamenať, že obavy Ruska je potrebné rešpektovať. Varoval pred stupňovaním konfrontácie medzi Východom a Západom, ale jednoliatosť protiruských inkvizítorov tým nenarušil.

 

Neblahé predtuchy ruského prezidenta, že americká viceprezidentka Kamala Harrisová, šéf diplomacie USA Antony Blinken, nemecký kancelár Olaf Scholz, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg , ba ani generálny tajomník OSN António Guterres utišovať vojnové bubnovanie v Mníchove chcieť alebo môcť nebudú, sa naplnili.

 

Nepomohlo ani zverejnenie výňatku z textu diplomatickej depeše z marca 1991 v nemeckom týždenníku Der Spiegel. Potvrdzuje vytrvalé tvrdenie V. Putina, že Západ bol ochotný ubezpečiť Kremeľ o nerozšírení NATO na východ. Neučinil to však v písomnej forme a neplynú mu z toho žiadne záväzky.

 

Zacitujme aspoň tieto dve ťažiskové vety, strojovo písané veľkými písmenami, z predmetnej depeše:

 

„WE HAD MADE IT CLEAR DURING THE 2+4 NEGOTIATIONS THAT WE COULD NOT EXTEND NATO BEYOND THE ELBE (SIC). WE COULD NOT THEREFORE OFFER MEMBERSHIP OF NATO TO POLAND AND THE OTHERS.“

              Preložené do slovenčiny:

„Dali sme počas rokovaní vo formáte 2+4 jasne najavo, že nemôžme rozšíriť NATO (na východ) za Labe (sic). Nemôžme preto ponúknuť Poľsku a ostatným členstvo v NATO.“

 

Doplním ešte, že pod formátom 2+4 sa vtedy rozumeli oba nemecké štáty (Spolková republika a Nemecká demokratická republika) plus kvarteto spojencov z 2. svetovej vojny (Sovietsky zväz, USA, Veľká Británia a Francúzsko).

 

 

Diplomatická depeša referujúca o schôdzke vysokých činiteľov MZV Francúzska, Británie a NSR 6 III 1991

https://en.rua.gr/2022/02/18/der-spiegel-uncovers-archival-document-promising-nato-non-expansion/

 

AUTOR: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.