Inflácia sa vo všeobecnosti pokladá za pliagu našich peňazí v peňaženke a na účtoch v banke, keďže v prvom prípade kúpime za rovnaké množstvo peňazí menej tovarov, v druhom prípade sa nám peniaze z dôvodu nižších úrokov ako miera inflácie, znehodnocujú. Obe negatíva sa najviac dotknú domácnosti s fixným príjmom, ktoré to pociťujú aj v poklese životnej úrovne. Na druhej strane však treba povedať, že na inflácii sa dá vo viacerých prípadoch aj „zarobiť“. Keď podnikáte a z konkurenčných dôvodov si môžete vyššie vstupné ceny premietnuť aj do koncových spotrebiteľských cien, tak na inflácii sa zarába. Z vyšších cien tovarov a služieb sú vyššie tržby a teda aj vyššie dane a v prípade vyšších miezd okrem daní aj odvody, tak potom z dôvodu inflácie sa nám zvyšujú aj príjmy do verejných rozpočtov a tak nám klesajú deficity oboch rozpočtových ukazovateľov k HDP. A napokon sa pozrime, ako na inflácii zarábame pri čerpaní úverov. Ak sme si požičali peniaze za menší úrok ako je miera inflácie, tak potom z rozdielu týchto dvoch údajov spláca úverový dlžník financujúcej banke reálne menej peňazí a teda na inflácii v podstate zarába aj on.
Infláciu nabaľujú nepredvídateľné skutočnosti
Terajšie nastavenie menovej politiky ECB je také, že aj napriek vysokému rastu cien, sa zatiaľ s úrokmi nehýbe. Ale podľa všetkého to už nepotrvá dlho, keďže na trhu vyvstal neočakávaný problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá aj z dôvodu inflácie „pýta“ vyššiu mzdu a to nad produktivitu práce. Keď k tomu pripočítame, že zatiaľ nedochádza k zlepšeniu pošramotených dodavateľsko- odberateľských vzťahov na ktoré sa šéfka ECB odvolávala ,že sú príčinou dočasnej inflácie, tak v najbližšom období sa s poklesom inflácie nedá počítať. Či na jej zrýchlení sa bude podieľať očakávané rýchlejšie obnovenie hospodárskeho rastu ako aj terajšie geopolitické riziká, nešpekulujeme. Tieto sa určite zhoršili pozastavením certifikácie plynovodu Nord Stream 2 zo strany Nemecka, ktoré sa chápe ako sankcia voči Rusku, keďže oficiálne potvrdilo nezávislosť Donecka a Luhanska. Výsledkom je zvýšenie ceny plynu o 10 percent, čo však nemusí byť konečné.Treba totiž počítať s opatrnosťou pri uvoľnení terajšej menovej politiky, keďže zvyšovanie úrokov určite zasiahne hypotekárny splátkový systém domácností, akciový a dlhopisový trh a určite aj obchodovanie s kryptomenami. ECB bude určite nastavovať menovú politiku tak, aby s nižším objemom peňazí na finančnom trhu nedošlo súčasne k výraznému poklesu hospodárskeho rastu, pričom na mieru inflácie sa bude určite dohliadať čo najmenej. Na doterajšie fungovanie globálnej ekonomiky postavenej na nulových úrokových sadzbách a kvantitatívnom uvoľňovaní, budeme musieť podľa všetkého navždy zabudnúť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm