Kaliningrad, po starom Kráľovec, ako starobylé pruské a dnešné ruské mesto pamätá rozkvet, bombardovanie aj znovuzrodenie a pripomína bájneho fénixa, hoci politicky „prepólovaného“. V blízkej budúcnosti by tejto strategicky významnej oblasti mohla hroziť opätovná skaza čoby nebojácno-hrozivej bodky na pomyselnom výkričníku Európy rozdávajúcej sankcie a Západu ako takému. Preto je tento fliačik ruskej zeme, obklopený prozápadnými susedmi, vyzbrojený najmodernejšími zbraňovými systémami.

Spal som a sníval o tom, že život je krása. Prebudil som sa a zistil som, že je to povinnosť. Immanuel Kant

Tento článok by mohol mať provokačný názov Klin Rusov medzi Európanmi, čo by lokajom Severoatlantickej aliancie a notorickým slniečkarom určite nevadilo. My sa však touto exklávou budeme zaoberať v širšej historickej perspektíve, a tak len s nadhľadom poukážeme na fonetickú podobnosť slov klin a Kalinin.

Pohnutá minulosť

Prusi boli etnikum baltského pôvodu, sídliace od začiatku nášho letopočtu v juhovýchodnom Pobaltsku. Delili sa na menšie kmene, no hovorili rovnakým jazykom patriacim k vymretej západnej vetve baltických jazykov. Aj po nápore kresťanstva zostali pohanmi, jeho šírenie považovali za zámienku a nástroj cudzej nadvlády. V roku 997 dokonca zabili pražského biskupa sv. Vojtecha, keď ich chcel pokrstiť.

V roku 1226 si mazovské knieža Konrád I. pozvalo na pomoc proti Prusom Rád nemeckých rytierov. Tomu sa podarilo dobyť územie Prusov a založiť tam vlastný štát. V roku 1239 vybudovali prvú pevnosť – hrad Balga. Na mieste pôvodného pruského sídla Pregnora založili v roku 1255 mesto na počesť českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý sa postavil na čelo križiackych vojsk počas jednej z výprav proti Prusom. Križiaci tu tiež postavili hrad, ktorý v roku 1256 pomenovali Kráľovská hora v Sambii. Po neúspešnom povstaní v rokoch 1260 – 1272 baltských Prusov sčasti vyhubili a nahradili nemeckí kolonisti, zvyšných postupne germanizovali.

V roku 1312 sa križiacky hrad stal sídlom veľmajstra rádu. V roku 1345 mesto postihol ničivý požiar (podobne ho zničili o 700 rokov neskôr a nemeckých kolonistov vystriedali sovietski). Od roku 1457 bol Kráľovec po strate Malborku sídlom posledných veľmajstrov križiackeho rádu. Z tých čias pochádzajú najvýznamnejšie mestské pamiatky. Do roku 1525 patrilo okolité územie Rádu nemeckých rytierov, potom to bolo svetské vojvodstvo pod poľskou nadvládou. Roku 1618 pripadlo Brandenbursku, čím vznikol základ budúceho veľkého Pruska.

V roku 1701 v Kráľovci korunovali pruského kráľa Fridricha I. V roku 1757 vypukla tzv. sedemročná vojna. Po dohode medzi Rakúskom a Ruskom vydala na Silvestra toho roku cárovná Alžbeta I. výnos o pričlenení Kráľovca k Rusku, v marci 1763 ho však ruské vojská opustili. Názov Východné Prusko (dovtedy Prusko, staré Prusko) zaviedli až v roku 1773.

V roku 1807 obsadili Kráľovec Francúzi a v roku 1871 pripadol Nemecku. Po prvej svetovej vojne bolo územie oddelené od zvyšného Nemecka tzv. poľským koridorom. Počas druhej svetovej vojny bol Kráľovec ako dôležitý nacistický prístav ťažko bombardovaný. Červená armáda dobyla mesto 9. apríla 1945. Po Postupimskej konferencii pripadla severná časť Východného Pruska Sovietskemu zväzu (tzv. Kaliningradská enkláva) a južná polovica Poľsku. V júli 1946 Kráľovec premenovali na Kaliningrad podľa sovietskeho politika Michaila Ivanoviča Kalinina.

AUTOR: Karol Kardoš