Foto: Skupina utečencov prekračuje pri 35 stupňovej horúčave pole na hranici medzi Srbskom a Maďarskom. Väčšina ľudí pochádza z Kosova

09.08.15 / Odkedy bolo Kosovo “oslobodené”, natieklo tam viac ako dve miliardy Eúr finančnej pomoci z EÚ. Avšak zlepšilo sa iba málo, obyvatelia utekajú do Nemecka – hoci tam nesmú zostať.

Mesiace júl a august majú v Kosove zvláštny názov. Táto doba sa nazýva “Mesiace miláčikov“. V lete sa vracajú späť do svojej vlasti tí Kosovčania, ktorí inak žijú v zahraničí. Títo muži, a sú to predovšetkým muži, prichádzajú s ťažkými limuzínami z Nemecka, Rakúska, alebo zo Švajčiarska a šinú sa ulicami Prištiny sem a tam. Z otvorených okien sa vykláňajú za ženami a volajú: “Haló, miláčik!” Táto show sa nemíňa účinkom: v chudobnom Kosove sú ľudia ohromení bohatstvom tých, ktorí odišli do zahraničia a pošťastilo sa im zbohatnúť. Podnet k tomu, aby sa zachovali rovnako, je veľký. Podmienky doma sú biedne. Skoro každý druhý je nezamestnaný, mladí ľudia sú dokonca na 70 % bez práce. Hnedouhoľné a zinkové bane, voľakedy chrbtica kosovského hospodárstva z čias Tita, dnes neodvratne hrdzavejú. Normalizácia vzťahov so Srbskom prešľapuje na mieste a bez pokroku na tomto poli to nepôjde ďalej s približovaním k Európskej únii.

Most v Mitrovici, ktorý delí srbskú a kosovskú časť krajiny. Prejazd nie je možný, pretože Srbi blokujú most tzv. „mierovým parkom“.

V r. 1999 existovala ešte nádej. Keď Západ, medzi inými aj Bundeswehr, vyhnal z Kosova srbskú armádu, mal sa tento malý kúsok krajiny, s dvomi miliónmi obyvateľov, zmeniť na model úspechu. Okolo dvoch miliárd Eur rozvojovej pomoci EÚ odvtedy natiekli, ďalších 650 miliónov má do roku 2020 nasledovať. Pomocné organizácie postavili školy, cesty a domy. Avšak bilancia úspechov po 16 rokoch práce budovania je deprimujúca.

Predovšetkým odrádza investorov korupcia. Bez finančných prevodov vysťahovalcov a pomocných platieb medzinárodného spoločenstva nemôže Kosovo vôbec prežiť. Vláda v Prištine podniká málo, aby sa na tom niečo zmenilo. Súrne potrebné reformy sa nekonajú. “Ľudia tu sú tak rozčarovaní nečinnosťou, nevidia jednoducho žiadnu perspektívu a balia kufre”, žaluje sa Eroll Bilibani, ktorému utekajú praktikanti a režiséri. Tento vedúci Filmového festivalu “Dokufest” v Prizrene urobil témou svojho nasledujúceho radu filmov exodus zo svojej domoviny.

Kto chce opustiť Kosovo smerom do západnej Európy, ten nemôže len jednoducho nastúpiť do lietadla – platí vízová povinnosť. Pretože, medzi iným, sa nemecké úrady boja, že pricestovaní Kosovci nebudú sa viac chcieť vrátiť, nevystavujú medzi tým už žiadne víza. Desaťtisíce utečencov z Kosova sa preto v uplynulých mesiacoch nechávajú ilegálne prevádzačmi prepašovať cez hranice. Len od januára 2015 požiadalo 31.400 Kosovčanov o azyl v Nemecku, hoci šanca ho získať sa rovná nule a väčšina Kosovčanov je odsunutých. Tento balkánsky štát platí v porovnaní s krajinou v občianskej vojne Sýriou ako relatívne bezpečná krajina pôvodu.

Vláda v Prištine sa v súčasnosti zúfalo pokúša vysťahovalectvo zastaviť. “Ilegálna migrácia sa nevypláca a je nebezpečná”, varuje jeden TV-spot ministerstva vnútra. “Od toho sa tunajší ľudia nenechajú odstrašiť”, hovorí riaditeľ festivalu Bilibani odsudzujúco. Samozrejme sa medzitým aj v Kosove hovorí , že v Nemecku hrozí deportácia. “Avšak ľudia chcú napriek tomu radšej odísť, ako zostať”, hovorí. Čo treba vedieť viac o zúfalstve v krajine?

“Peniaze z Európy samotné sa nepostarajú o reformy”, hovorí Bilibani. Väčšia časť prostriedkov tečie do platov zástupcov EÚ, ktorí medzi iným majú pomáhať misii právneho štátu Eulex pri budovaní polície, justície a správy.

Dôveryhodnosť tejto inštitúcie bola však otrasená, keď bola Eulexu v októbri 2014 vytknutá korupcia. Jeden prokurátor talianskeho pôvodu ušetril jedného korupčného politika a sám zobral peniaze. “Ak Kosovo dokáže dokonca korumpovať tých, ktorí ju majú potierať, potom sa netreba diviť, ak tu ľudia strácajú poslednú nádej”, hovorí Bilibani. “Interné vyšetrovanie u Eulexu trvá”, hovorí jedna hovorkyňa k obvineniam. Kosovo malo byť výkladnou skriňou Západu na Balkáne. Vidieť je ale len jedna kopa politických a hospodárskych črepov.

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org

Zdroj: Silke Mülherr , zahranično-politická redaktorka