Mia M.
Zapínam notebook, otváram súbor, chystám sa napísať správu, ktorú musím zajtra odovzdať v práci. Napíšem dve vety, začínam tretiu, keď pred očami sa mi niečo kmitne. Uvedomím si, že moje dve vety nielenže samé od seba menia slovosled, ale slová sa v nich samovoľne vymažú a napíšu nové. Čo to má znamenať, šomrem si popod nos. Nové vety vymažem a napíšem pôvodné, no tie sa zas samé upravia. Nová úprava dáva tiež zmysel, k tomu pravému orechovému to má však ďaleko. Skúšam znova a inak, prepisujem takmer rýchlosťou blesku a rovnako rýchlo ukladám, no vety sa rýchlosťou blesku zmenia. Reštart, vypnutie, zapnutie, tradičné IT fígle nezaberajú. Obzerám notebook, dvíham ho, neviem však, čo hľadám, čosi sa deje v jeho vnútri. Škriatkovia? Sú to malí záškodníci, nemusí ich byť vždy vidieť a rozprávky zaznamenali, že nevystrájajú len v lese, mohli sa zmodernizovať a možno ich najnovšie láka aj technika, premýšľam, keď zbadám, že na obrazovke sa otvorilo nové okno: