Hrob sv. Jána-Krstiteľa v Omajádovej mešite v Damašku

Ešte pred dobytím Arabmi v 7. storočí predstavovali kresťania na území dnešného Iraku a Sýrie väčšinové obyvateľstvo. Aramejčina bola vtedajším hlavným jazykom. Krok za krokom bola aramejština vytlačená arabčinou. Až do dnešných dní ostala aramejština cirkevnou rečou jednotlivých kresťanských cirkví v Iraku a Sýrii. Do súčasnej doby majú v Iraku existovať tieto cirkvi:

Babylonský patriarchát Chaldejsko-katolíckej cirkvi

Asýrska východná cirkev (Nestoriáni) v Bagdade, Dihoku, Kirkuku, Mosule

Sýrska-ortodoxná cirkev z Antiochie (Jakobiti)

s Rímom zjednotená Sýrsko-katolícka cirkev v Bagdade a Mosule

Arménska-apoštolská cirkev v Bagdade

s Rímom zjednotená Arménsko-katolícka cirkev v Bagdade

V priebehu storočí boli kresťania v Iraku neustále vystavovaní prenasledovaniu, tak aj po 1. svetovej vojne. Pred inváziou v roku 2003, vedenou USA, bol počet irackých kresťanov odhadovaný na viacero miliónov. Odvtedy sa uskutočňuje cielené vyháňanie kresťanov následkom občianskej vojny medzi Šiitmi a Sunnitmi. Po založení Islamského štátu (IS) 2008/9 pribudlo vyháňanie a masakry na irackých mníchoch a kresťanoch džihádistami IS. Dnes predstavuje spoločenstvo katolíckych kresťanov v Iraku nie viac ako 100 tisíc ľudí. V rokoch 2003 až 2009 ušla väčina irackých kresťanov do Sýrie a Jordánska. Od roku 2011 neposkytuje viac ani Sýria bezpečné útočisko.

Aj kresťansto v Sýrii poukazovalo ešte donedávna na prastarú tradíciu, že kresťanstvo v Sýrii sa odvodzuje od misionárskej činnosti sv. Pavla. Assadovský režim Baath a sýrska Ústava garantuje až podnes náboženskú slobodu a tým aj ochranu kresťanov. Až do vypuknutia občianskej vojny v roku 2011 bolo cca 10 % Sýrčanov kresťania. Títo patrili k rôznym náboženským spoločnostiam:

k Sýrsko-ortodoxnej cirkvi (Jakobiti)

ku Grécko-ortodoxnej cirkvi

k Maronitickej-sýrskej cirkvi

k Melkitskej grécko-katolíckej cirkvi

k Asýrskej východnej (Nestoriáni)

k Arménskej apoštolskej cirkvi

k Sýrskej-katolíckej cirkvi

Od vypuknutia občianskej vojny sa kresťania v Sýrii stávajú čoraz viac cieľom útokov, únosov a atentátov Islamského štátu a iných džihádistických zoskupení, ako napr. s Al-Kajdou prepojený Front Al-Nusrá. Hoci Politika zmeny režimu istého Wolfowitza za Georga Busha ml., alebo takej Susanne Rice, či Samanthy Power za Baracka Obamu je zodpovedná za odstránenie režimu Saddáma Husajna a za boj proti Assadovi, ukazujú predovšetkým USA a Veľká Británia utekajúcim kresťanom z Blízkeho Východu vynucovaním vízových žiadostí pre vstup, jednoducho chrbát. [1] Táto oficiálna politika USA a Veľkej Británie musí byť vzhľadom na ich zodpovednosť za zničenie kresťanstva v Oriente džihádistami [2] označená ako čistý cynizmus.

[1] Reilly, R.R., Exterminating Christians in the Middle East, in: The Wall Street Journal, August 24, 2015, str. 13.

[2] Ballout, D., Islamic State Destroys 5th Century Monastery, in: The Wall Street Journal, August 24, 2015, str. 8.

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org

Zdroj: Strategische studien, Prof. Dr. Albert A. Stahel, 28. august 2015