Dôrazné vyhlásenia a vplyv aktívneho vojenského zapojenia na politické prostredie SR a ČR hodnotí bezpečnostný analytik František Škvrnda.Podľa slov zástupcov Spojených štátov hlavným cieľom stretnutia je pokračovanie pomoci Ukrajine. Už v septembri bolo avizované budovanie koordinačného strediska NATO v Nemecku. Možno očakávať významné zmeny v charaktere a objeme pomoci?František Škvrnda: Skutočný stav bojov na Ukrajine je zo Slovenska ťažké hodnotiť, lebo všetky strany, ktoré sú tam nejako zaangažované, veci príliš zahmlievajú. Tomu, čo hovorí Západ (USA, NATO a žiaľ aj EÚ), sa už však už dávnejšie vôbec nedá veriť. O aktuálnej situácii na Ukrajine sa otvorene klame, aby obyvateľstvo na Západe, ktoré má rastúce sociálno-ekonomické ťažkosti, podporovalo pokračovanie v dodávkach zbraní.Málokedy sa pripúšťa, že „vojenský“ čas nehrá pre Ukrajinu, ale vojnová propaganda sa roztáča stále na vyššie obrátky a goebbelsovsky pri tom klame. S pribúdajúcim časom rastie aj nervozita NATO. Niektoré politické kruhy pri tom strácajú zdravý úsudok, ale západný nadnárodný vojensko-priemyselný komplex chladnokrvne kalkuluje so zvyšovaním svojich ziskov, ktoré budú tým väčšie, čím dlhšie boje potrvajú.Nebezpečenstvo eskalácie i predlžovania konfliktu vyvolávajú dve veci, o ktorých sa hovorí a môžu zmeniť charakter a objem pomoci. Ide o dodávky tankov a lietadiel. O tom, ako to v súčasnosti vyzerá, sú len všeobecné informácie. Viacero štátov je však ochotných dodať na Ukrajinu desiatky moderných tankov. Po rokovaní v Ramsteine „natovskí“ jastrabi napriek tomu neboli spokojní.Aj napriek tomuto čiastočnému úspechu krvižíznivých západných vojenských kruhov si však počkajme na ďalší vývoj. Napriek bombastickým rečiam sa termín i veľkosť dodávok môžu zmeniť – zvýšiť ale aj znížiť. V každom prípade však takýto krok konflikt ďalej vyhrocuje.V rozhovore pre agentúru Reuters na Davoskom fóre Jens Stoltenberg označil súčasný okamžik za najvýznamnejší vo vojne. Poznamenal, že „pokiaľ chceme zajtra vyjednané mierové riešenie, musíme dnes poskytnúť viac zbraní“. Mohol by ste zhodnotiť zvolenú stratégiu NATO?Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa stal politicko-mediálnou obeťou pozície, do ktorej sa príliš vžil. Je síce už len poľutovaniahodnou už takmer psychopatickou figúrkou, ale jeho reči sú stále toxické. Ak by sme si dali námahu a analyzovali jeho vyjadrenia od začiatku bojov na Ukrajine, zistíme, že v mnohom si protirečí. Podľahol klamu o sile paktu na čele ktorého je, pričom o jeho schopnosti hodnotiť vojenskú situáciu vážne pochybujem. Ide o politika zatlačeného do kúta, ktorý musí presviedčať svet o tom, že pohľad NATO je jediný správny a za súčasnej situácie nie je iný ani prípustný.O tom, aká je vlastne stratégia NATO, okrem toho, že je predĺženou rukou Washingtonu, ktorý chce vo vojne vyčerpať Rusko a oslabiť aj EÚ, sa nedá nič povedať. Dodávky na Ukrajinu sú málo koordinované a vlastne každý dáva to, čo môže a chce (neraz aj staršie veci, ktoré sa vytiahli zo zásob).V globálnom pohľade sú v jednote paktu trhliny, ktoré spôsobuje Turecko. Ohľadne Ukrajiny sú trhliny zatiaľ síce malé a darí sa ich kamuflovať. Aj tak je však otázne, čo má byť tým úspechom NATO, ktorý ho posilní, ako sa to „presvedčivo“ avizuje.Označiť súčasný stav za najvýznamnejší vo vojne je len propagandistická formulácia na úrovni myslenia J. Stoltenberga, ktorá má podržať kyjevský režim. Má vytvárať aj atmosféru tlaku na zvyšovanie pomoci pre Ukrajinu ktorej podpora v rade európskych štátov slabne.Aj výrok, že „pokiaľ chceme zajtra vyjednané mierové riešenie, musíme dnes poskytnúť viac zbraní“ svedčí o strate zmyslu pre realitu a je vedený len snahou zapáčiť sa západnému nadnárodnému vojensko-priemyslovému komplexu. Ide však o veľmi nebezpečný a hlboko nehumánny postoj, ktorý vychádza z toho, že Západ je ochotný obetovať aj život posledného ukrajinského vojaka, len ak sa tým poškodí Rusko.Akú rolu bude hrať Slovensko a Česká republika v tomto novom systéme pomoci Ukrajine? Znamená rast vojenskej pomoci oboch štátov postupné zaťahovanie do vojny, o ktorom hovorí opozícia?Ak sa na tom pozrieme zo širšieho hľadiska SR i ČR sú do vojny už zatiahnuté, zatiaľ len politicky a ekonomicky a nemyslím si, že ich rola v budúcnosti vzrastie. O priamej vojenskej účasti neuvažujú ani najagresívnejší politici, hoci niektoré vyjadrenia v médiách sú už „za čiarou“. Samozrejme slovenská aj česká vláda urobia všetko, čo im prikážu z Washingtonu či z Bruselu (NATO).Na Slovensku je momentálne situácia vo vzťahu k vojne na Ukrajine komplikovaná, lebo vláda je v demisii a nemala by prijímať nijaké významnejšie rozhodnutia. Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer i minister obrany Jaroslav Naď nemajú žiadne zábrany poskytnúť Kyjevu všetko, čo im prikážu USA a NATO bez ohľadu na bezpečnostné a ekonomické dôsledky pre Slovensko. Tiež sú však obmedzení tým, že sú v demisii.Česká politika je historicky známa svojou submisívnosťou a súčasná vláda si ide priam polámať nohy, aby sa na ňu ukazovalo ako na „vzorovú“. České poklonkovanie USA a NATO sa môže ešte zväčšiť, ak sa prezidentom stane bývalý generál Petr Pavel, ktorý bol v rokoch 2015 – 2018 predsedom vojenského výboru NATO.Česká vláda počas prezidentskej kampane presadzuje zásadnú zmenu ústavy (čl. 43, odstavec 3), 4), a 5)), ktorá umožní vláde obísť parlament a poslať zložky AČR do zahraničia. Mohlo by podľa Vás dôjsť k priamej účasti Českej republiky v konflikte na Ukrajine?Odpoviem stručne, lebo osobne si nemyslím, že by bola v ČR nejaká významná politická sila, ktorá je ochotná ísť priamo do vojny. Zmena ústavy či zákonov bude len dôvodom k siahodlhým diskusiám, v ktorých sa českí politici vyžívajú. Nechcem sa dotknúť českej povahy, ale trochu zjednodušene je pre ňu prejsť od slov k činom v takejto oblasti veľmi ťažké a ani v spoločnosti to nenájde potrebnú podporu.Zasiahne účasť na pomoci Kyjevu vrecká daňových poplatníkov?Aj tu odpoviem krátko. O zmysle humanitárnej pomoci nebudem uvažovať. To, čo Slovensko vydalo na vojenské dodávky Kyjevu sa z iných peňazí ako od daňových poplatníkov, získať nedalo. Vláda v demisii preto údaje o ich výške rôzne zakrýva, lebo peňazí potrebných pre obyvateľstvo nemá dosť ani bez týchto prejavov lokajskej agresivity.