Kde začína a končí polokontinent Európa? Charles De Gaulle ešte v šestdesiatych rokoch posledného storočia definoval Európu ako priestor, ktorý siaha od Atlantiku po Ural. Pre geopolitického politologa Zbigniewa Brzezinskeho je a siaha od Atlatiku len po rusko-ukrajinskú hranicu.[1] Táto Európa je pre Brzezinskeho americké predmostie, ktorým USA Rusko, ktoré nazýva „čiernou dierou“ [2] , minimálne drží v šachu, aby ho dokonca mohli aj definitívne premôcť. Pre Brzezinskeho je celá Eurázia šachovnicou veľmocí, ktorých šachová partia by mohla určovať budúci osud ľudstva.

V súčasnom okamžiku je situácia na tejto šachovnici určovaná konfrontáciou medzi Ruskom a USA o nadvládu nad východným okrajom západného krídla Eurázie (Európou). Tento Východ je ten historický Limes Europas naproti Rusku a siaha od Baltu, cez Poľsko a Ukrajinu, až ku Kaukazu. Táto konfrontácia medzi USA a Ruskom na šachovnici je vedená ako nová studená vojna, ku ktorým patria naviac zastrašovanie a hrozby, vrátane vojenských cvičení.

O aké ciele sa môžu snažiť obaja kontrahenti na tomto západnom krídle veľkej Eurázijskej šachovnice? Rusko pod Vladimírom Putinom by chcelo minimálne udržať teritoriálnu moc Ruskej federácie, ak nie opäť spätne získať dokonca časti bývalého Sovietskeho zväzu. USA pod Barackom Obamom by mohli minimálne za pomoci NATO získať svoju dominanciu nad západným krídlom Eurázie (Európa), ak nie dokonca moc a hranice Ruska potlačiť na úroveň len regionálnej mocnosti.

Pre dosiahnutie týchto cieľov nasadzujú obe mocnosti zodpovedajúce geostratégie. Rusko znovu revitalizovalo hybridné vedenie vojny a pokúša sa tým presadiť svoju dominanciu na Ukrajine a Kaukaze. USA zasa využivajú tieto malé vojny prostredníctvom svojho vmiešavania sa k opotrebovávaniu politickej, hospodárskej a vojenskej moci Ruska. K tejto americkej opotrebovacej vojne patria aj sankcie uvalené na Rusko, pomocou ktorých má byť tento obrovský štát oslabovaný.

Táto geostrategická hra obsahuje aj šachové ťahy oboch mocností voči Nemecku. Zatiaľ čo Rusko sa pokúša hospodárskymi a energetickopolitickými prostriedkami a vydieraním, odpojiť Nemecko od NATO a EÚ, je pre USA nová Sudená vojna prostriedkom, ako dostať Nemecko politicky a hospodársky do kolien a znovu ho pripútať na seba. Typickým príkladom takéhoto geostrategického šachového ťahu je podpora Obamu pre náhlivosť spolkovej kancelárky Merkelovej pri uzavretí pokoja zbraní Minsk II. Toto prímerie sa skoro ukázalo ako čistá chiméra. Vojna vo východnej Ukrajine pokračuje. Pani Merkelová so svojou fatamorgánou medzinárodne stratila tvár, čo bolo aj želané. Nemecko v roku 1945 prehralo vojnu a je aj po znovuzjednotení vazalským štátom USA a má to tak zostať aj do budúcna.

Šachová hra medzi Ruskom a USA má pokračovať. Vysledok tejto hry nie je síce už rozhodnutý, ale napriek pseudo-aliancii Putina s Čínou by mohli USA túto hru na základe ešte dnes stále ich existujúcej geopolitickej prevahy, rozhodnúť pre seba.

[1] Brzezinski, Z., The Grand Chessboard, American Primacy and its Geostrategic Imperatives, Basic Books, New York, 1997, p. 34.

[2] Brzezinski, Z., p. 87-122.

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org

Zdroj: Prof. Dr. Albert A. Stahel, 6. September 2015