„Nikto z nás sa nevzdáva,“ povedal na rozlúčke na úvod Lipšic. Kauzy, ktorými sa v posledné roky špeciálna prokuratúra zaoberala, podľa neho viedli na najvyššie poschodia verejného života, biznisu a justície, čo nemuselo byť niektorým vysoko postaveným osobám príjemné. Pripomenul, že jeho prokurátori majú za sebou tisíce úspešne vyriešených prípadov a do posledného dňa pracovali na riešení otvorených káuz. Spomenul aj viaceré konkrétne otvorené prípady, ktoré sa prešetrujú dodnes s tým, že budú pokračovať koľko to bude možné.

Vírus, Mýtnik aj Gorila

Jeden z posledných prípadov, v ktorom konal Lipšic ešte ako špeciálny prokurátor sa týka Vojenského spravodajstva a policajnej akcie s názvom Vírus. Národná kriminálna prokuratúra (NAKA) v rámci nej obvinila 16 fyzických osôb a dve právnické, vrátane bývalých riaditeľov Vojenského spravodajstva Ľubomíra Skuhru a Jána Balciara či exšéfa Slovenského zväzu ľadového hokeja Martina Kvietika. V prípade ide o podozrenie, že vytunelovali 74 miliónov eur.

Čítajte viac Ako tajní tunelovali? Detaily uznesenia NAKA: Za vyprané peniaze kupovali byty, milióny končili na súkromných účtoch

Prokurátor špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa, ktorý dozoruje známu kauzu Mýtnik, v ktorej stíha oligarchu Jozefa Brhela, jeho syna, ale aj exfunkcionárov finančnej správy, sa počas rozlúčky s úradom poďakoval pracovníkom NAKA. „Odvádzali mimoriadne kvalitnú prácu. Tie vzťahy však aktuálne ochladli a tá práca už tiež nemala takú razanciu na strane NAKA,“ zhodnotil s tým, že mnohí z elitných policajtov museli odísť do civilu.

Pripomenul aj kauzu machinácie s verejným obstarávaním, v ktorej bolo 7. marca vznesené obvinenie voči trom osobám, medzi ktorými je súčasný župan košického kraja Rastislav Trnka či bývalý poslanec parlamentu z minulej vlády, „takže opäť to len potvrdzuje, že na ÚŠP sa nikdy žiadnym spôsobom nehľadelo na politickú príslušnosť,“ uviedol Repa. Kauzu má v dozore prokuratúra už dlhší čas.

Podľa medializovaných informácií má byť obvineným exposlancom György Gyimesi, ktorému uznesenie nebolo ešte doručené a nevie voči čomu sa má brániť. Na Úrade Košického samosprávneho kraja pracoval krátko ako referent. Repa ocenil aj zamestnancov, ktorí odviedli v posledné týždne podľa neho heroické výkony.

Trnka považuje svoje najnovšie obvinenie zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní za nezákonné a celú vec za „absurdistan“.

Haščáka opäť obvinili

Na rozlúčkovej tlačovej konferencii vystúpil aj dozorujúci prokurátor kauzy Gorila Alexander Feník. Potvrdil, že 12. marca vydal uznesenie o vznesení obvinenia piatim osobám, z toho všetkým piatim pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a štyrom pre korupčné trestné činy a pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Medzi obvinenými je opäť finančník Jaroslav Haščák a tiež bývalá šéfka Fondu národného majetku Anna Bubeníková, exminister hospodárstva Jirko Malchárek a ďalšie dve osoby, ktoré boli v tejto kauze obvinené už v roku 2022. Prokurátor ÚŠP však obvinenie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry.

„K vydaniu uznesenia pristúpil prokurátor po tom, ako bolo na základe vyžiadaných správ zistené, že sa nejaví ako reálne bez zbytočného odkladu splnenie jeho pokynu – vydaného vo veci konajúcej vyšetrovateľke – k vzneseniu obvinení,“ spresnila prokuratúra na Facebooku. Vysvetlila, že prokurátor tak postupoval vzhľadom na doterajšiu dĺžku a rýchlosť postupu vyšetrovania a úkonov v danej trestnej veci, v záujme práv samotných podozrivých osôb (aj poškodených).

Advokát Jaroslava Haščáka Martin Škubla reagoval, že stanovisko denníku Pravda k uzneseniu poskytnúť nemôže, pretože jeho obsah nepozná. „Skutočnosť je totiž taká, že uvedené obvinenie klientovi doručené nie je. Dúfam aj preto, že pochopíte, že k tomuto obvineniu sa klient bude vyjadrovať až potom, ako mu bude doručené,“ odpovedal.

Hoci špeciálna prokuratúra informovala o obvinení podnikateľa a ďalších ľudí na Facebooku v utorok krátko po deviatej, po 14. hodine ho Škubla ako splnomocnenec k dispozícii ešte nemal. „Každopádne, pokladáme za prinajmenšom zvláštne, ak orgán štátu informuje verejnosť iniciatívne o obvinení skôr, ako má vykázané jeho doručenie všetkým obvineným. Nie je to zákonný postup,“ dodal.

Obvinený má byť aj šéf Úradu vlády SR

V kauze súvisiacej s Fondom národného majetku obvinili podľa prokurátorky Lucie Bizoňovej päť osôb pre trestné činy machinácie pri verejnom obstarávaní a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Spôsobená škoda mala byť vo výške približne 70 miliónov eur. V minulosti bolo toto trestné stíhanie zastavené, pripomenula s tým, že obnovené bolo na podnet poškodeného, ktorý sa ozval s tým, že vie nanovo vyčísliť vzniknutú škodu.

Foto: TASR, Jaroslav Novák

Juraj Gedra Vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra prichádza na 23. rokovanie vlády SR v Bratislave 13. marca 2024.

Medzi obvinenými je podľa Denníka N aj Juraj Gedra, ktorý je od volieb šéfom úradu vlády a v minulosti šéfoval aj mládežníckej organizácii Smeru. O žiadnom obvinení podľa portálu nevedel a nemá doručenú žiadnu poštu od OČTK.

Ďalším obvineným by mal byť podľa zistení Aktualít aj advokát Radomír Bžán, ktorý dodával MH Manažmentu právnické služby za milióny eur. Ani on nemal vedomosť o obvinení, uviedol portál. Podľa informácií TV Markíza má byť obvinený aj bývalý šéf FNM Branislav Báčik.

Čo bude s prokurátormi ÚŠP?

Lipšic sa nechcel bližšie vyjadrovať k tomu, ako generálny prokurátor Maroš Žilinka rozhodol o prerozdelení prokurátorov špeciálnej prokuratúry. O novom pracovisku veľmi dlho nevedeli, málo známa je niektorým aj samotná náplň práce.

Špeciálneho prokurátora Žilinka zaradil na legislatívne oddelenie, kde namiesto dozorovania káuz bude v jeho náplni práce posudzovanie znenia paragrafov či pripomienkovanie návrhov zákonov. Ďalších známych prokurátorov presunul na väzenský, medzinárodný či netrestný odbor.

Prokurátor Michal Šúrek, ktorý bol známy napríklad tým, že dokázal vinu bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi (odsúdený za korupciu na osem rokov väzenia), smeruje na väzenstvo. „Neviem čo presne bude teraz náplňou mojej práce, možno rozhodovať o pridelení keksíkov k čaju,“ povedal Šúrek. Lipšic podotkol, že je legitímne sa pýtať, či je dobré plytvať takto odborným potenciálom prokurátorov.

Foto: Robert Hüttner

kovacik 01-nestandard1 Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorého právoplatne odsúdili, si odpykáva osem rokov za mrežami. Druhá časť trestu mala byť povinnosť zaplatiť štátu 100-tisíc. Kováčik je právoplatne odsúdený za prijatie úplatku 50-tisíc eur, za ktorý podržal takáčovca Ľubomíra Kudličku. Vinný je aj z toho, že Ľudovítovi Makóovi vynášal zo spisu.

Masár, ktorý smeruje tiež na väzenský útvar, zasa dozoroval prípad expolicajta Jána Kaľavského, ktorý je už neprávoplatne odsúdený za prijímanie úplatkov, ale aj kauzu exposlankyne za Smer Ľubice Roškovej. Na tlačovej konferencii poukázal na skutočnosť, že Repu a Šúreka kritizovala vláda za údajné porušovanie ľudských práv pri vyšetrovaní. „Týchto ľudí zaradil generálny prokurátor ako najvyšší garant zákonnosti na tento útvar, ktorý má dozerať na to, či sú dodržiavané práva väzňov. Aj to je odpoveď na výhrady voči obom“.

Prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš dozorujú prípad vraždy Jána Kuciaka a objednávku vrážd prokurátorov. Po novom ich však rozdelia a z vyšetrovania tak vypadnú. Harkabusa podľa dostupných informácií presmerovali na medzinárodný odbor, ktorý rieši napríklad právny styk so zahraničím alebo vydávanie stíhaných ľudí. Mikuláš má od stredy pracovať na netrestnom úseku prokuratúry.

Čítajte viac Lipšicova prokuratúra končí. Podľa odborníkov to nie je definitívne, Fico hovorí o splnení misie

Samotný Žilinkov úrad reagoval, že všetci prokurátori boli preradení tak, ako mu to ukladá zákon a tak, aby riadne zabezpečili chod prokuratúry, povedala pre TASR hovorkyňa GP Zuzana Drobová.

„Generálny prokurátor rozhodol o zaradení prokurátorov ÚŠP do organizačných zložiek v prvý pracovný deň po nadobudnutí účinnosti zákonného ustanovenia upravujúceho túto kompetenciu generálneho prokurátora, čo bolo 15. marca 2024,“ priblížila Drobová.

„Nikdy sa žiadna inštitúcia nerušila v takom časovom režime, ako ÚŠP,“ vyhlásil Lipšic. Rušenie špeciálnej prokuratúry bolo súčasťou zmien v novele Trestného zákona, ktorú schválila vláda Roberta Fica (Smer) aj parlament. Všetko však zmenilo rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého síce zmeny v trestných kódexov neprešli, no špeciálna prokuratúra sa ruší. Premiér Fico, ktorý ÚŠP označoval v minulosti za neopraviteľný, považuje jeho koniec za splnenie hlavného cieľa jeho vlády.

Lipšic pripomenul, že jeho prokurátori majú za sebou tisíce úspešne vyriešených káuz, vrátane 400 prípadov vrážd alebo úkladných vrážd. Prokurátor Ján Šanta doplnil, že pezinská prokuratúra úspešne bojovala aj s nebankovými subjektmi. Kauzy podľa neho ukázali, že na rušenie ÚŠP nie je dôvod a že za 20 rokov si splnila všetky úlohy, ktoré na ňu boli kladené.

Vznikne oddelenie závažnej trestnej činnosti

Na Generálnej prokuratúre vznikne hneď od stredy 20. marca nové oddelenie, ktoré sa bude zaoberať závažnejšou trestnou kriminalitou. Čo sa o ňom vie? Trestnú náplň zatiaľ nemá určenú, no jeho súčasťou bude osem prokurátorov, z nich šesť z končiacej špeciálnej prokuratúry a dve prokurátorky Generálnej prokuratúry. Viesť ho bude prokurátor Ján Hrivnák, ktorému je ľúto, že na oddelení nebude viac prokurátorov.

Prokuratúra v pondelok tiež informovala, že stále platí skoršie stanovisko Žilinku, že v prípadoch, ktoré sú na Špecializovanom trestnom súde, budú aj naďalej konať súčasní prokurátori ÚŠP, ak tomu nebudú brániť objektívne dôvody. Rovnaký princíp má uplatniť Žilinka aj v trestných veciach, v ktorých došlo ku skončeniu vyšetrovania a ÚŠP bol predložený návrh na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie.

Opozícia tlačí na Žilinku

Koaličná strana Hlas na otázku, ako hodnotí 20-ročné pôsobenie pezinskej prokuratúry uviedla, že ÚŠP splnil svoje historické poslanie, Smer ani SNR na súhrnnú otázku nereagovali.

„Za vlády Igora Matoviča sa, žiaľ, zmenil na nástroj politickej pomsty voči vtedajšej opozícii. Sme presvedčení, že generálna prokuratúra a stovky poctivých prokurátorov vo všetkých slovenských regiónoch zvládnu úlohy, ktoré im ukladá ústava a zákony,“ uviedla hovorkyňa Hlasu Karolína Ducká.

K finišu špeciálnej prokuratúry sa vyjadrila aj parlamentná opozícia, ktorá proti jej rušeniu organizovala posledné mesiace zhromaždenia po celom Slovensku. Hnutie Progresívneho Slovensko (PS) reagovalo v posledný deň prokuratúry otázkou, komu jej koniec pomôže.

„Bude to znamenať menšiu kriminalitu, lepšie objasňovanie trestných činov? Práve naopak,” vyhlásil predseda progresívcov Michal Šimečkas s tým, že zo zmien bude profitovať len malá skupina prominentných ľudí blízkych vláde a prirovnal postup Ficovej vlády k stratégii Viktora Orbána v Maďarsku. PS tiež vyzvalo Žilinku, aby bližšie spresnil kritériá, podľa ktorých prerozdeľoval prokurátorov ÚŠP na ich nové pozície na oddeleniach Generálnej prokuratúry.

Tlačovkou v Pezinku sa so špeciálnou prokuratúrou rozlúčilo aj hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO). „Vďaka práci prokurátorov ÚŠP sme žili v bezpečnejšej krajine. Táto vláda chce, aby sa na Slovensku dalo bezpečne kradnúť,” vyhlásil poslanec Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

Jeho stranícky kolega, poslanec Roman Mikulec, ktorý za vlády Igora Matoviča v rokoch 2020–2022 pôsobil ako minister vnútra podotkol, že ÚŠP začal prekážať súčasnej vláde napriek 20-ročnej histórii až počas posledných troch rokov, keď začal vyšetrovať korupčné kauzy, ktorých súčasťou boli práve ľudia spojení so Smerom, Hlasom a SNS.

KDH považuje zrušenie ÚŠP za hrubú chybu vládnej koalície. „Úrad bol zriadený na boj s organizovaným zločinom a korupciou a túto svoju úlohu ešte nenaplnil, preto by mal byť obnovený,“ uviedla strana. Dňom zrušenia podľa nej preberá plnú zodpovednosť za výsledky vo vyšetrovaniach najzávažnejších trestných činov koalícia spoločne so Žilinkom. Predseda KDH Milan Majerský požiadal o stretnutie s generálnym prokurátorom.