Vojnový summit: Kam až zájde Európska únia pri podpore Ukrajiny?
Predsedovia vlád a prezidenti krajín EÚ sa vo štvrtok zišli v Bruseli, aby sa na dvojdňovom summite, ktorý pre jeho program niektoré médiá nazvali vojnovým, pokúsili preťať gordický uzol ich nie vždy zhodných predstáv o miere, akou by sa únia mala angažovať pri obrane Ukrajiny v čoraz kritickejšej fáze ruskej invázie. Slovensko na vrcholnej schôdzke zastupuje Robert Fico. Ten presadzuje názor, že zbrojné dodávky Kyjevu len predlžujú vojnu.
„Niektorí európski lídri, ako napríklad premiéri Maďarska a Slovenska Viktor Orbán a Robert Fico, sa obávajú, že odovzdanie munície Ukrajine prispeje k vojenskej eskalácii,“ napísal portál Politico. „Iným krajinám, ako je Malta a Írsko, desaťročia trvajúca politika neutrality nedovoľuje nakupovať smrtiace zbrane pre cudzie krajiny,“ dodal.
Macron je za dlhopisy
Na opačnej strane stojí Francúzsko a pobaltské krajiny. Osobitne horlivo vystupuje šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron, ktorý presadzuje myšlienku využitia spoločných dlhopisov na financovanie zvýšenia investícií do obrany. Estónska premiérka Kaja Kallasová navrhuje aj konkrétnu sumu. Celková suma dlhopisov by podľa nej mala dosiahnuť sto miliárd eur.
Čítajte viac Macron sa predviedol ako boxer. Neprajníci ho prirovnali k Putinovi a pýtajú sa, či naozaj ukázal svoje svaly Hoci väčšina lídrov sa zhoduje v tom, že súčasný návrh na mobilizáciu 1,5 miliardy eur z rozpočtu EÚ na financovanie ďalších obranných investícií nebude stačiť, cesta dlhopisov sa viacerým nepozdáva. Fiškálne šetrnejšie krajiny vrátane Holandska a Fínska sú podľa denníka Guardian „skeptické k myšlienke spoločného dlhu EÚ, ktorý by na ďalšie desaťročia preniesol bremeno jeho splácania na plecia daňových poplatníkov“.
Európski lídri sa podľa návrhu záverečného dokumentu chystajú opäť vyjadriť neochvejnú podporu Kyjevu. Ocenia aj nedávne rozhodnutie o zvýšení prostriedkov v takzvanom Európskom mierovom nástroji (EPF) o päť miliárd eur, ktoré budú určené práve na vojenskú pomoc Ukrajine.
Slovensko sa k Česku nepripojí
Predbežná verzia záverečného dokumentu priamo oceňuje aj českú iniciatívu na nákup munície pre Ukrajinu. „Ukrajina naliehavo potrebuje systémy protivzdušnej obrany, muníciu a rakety. V tejto kritickej chvíli EÚ a členské štáty urýchlia a zintenzívnia poskytovanie všetkej potrebnej vojenskej pomoci,“ píše sa v návrhu dokumentu. „Európska rada víta všetky nedávne iniciatívy v tomto ohľade vrátane iniciatívy začatej Českom, ktorá sa týka urýchleného obstarania munície pre Ukrajinu, čo umožní rýchle splnenie záväzku EÚ poskytnúť Ukrajine milión kusov delostreleckej munície,“ cituje agentúra ČTK z pripraveného textu.
Podľa televízie Euronews sa k českej iniciatíve nakúpiť v tretích krajinách 300-tisíc kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu prihlásilo už 20 z 27 krajín EÚ. Slovensko a Maďarsko sa k nim však nepripoja, potvrdili vo štvrtok na pražskej schôdzke šéfov diplomacií visegrádskej štvorky ministri Juraj Blanár a Péter Szijjártó.
Čítajte viac Blanár: Slovensko sa nepripojí k českej iniciatíve dodávok munície pre Kyjev Spornou témou na summite EÚ je aj využitie výnosov z ruských aktív zmrazených v Európe. Európska komisia v stredu navrhla, aby sa 90 percent z ich výnosov použilo na nákup zbraní pre Ukrajinu. Zvyšných desať percent by malo byť prevedených do rozpočtu EÚ a použitých na rekonštrukciu krajiny. Tento návrh na summite dôrazne podporil nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý sa ohľadom možného dosiahnutia dohody vyslovil optimisticky.
Ak by návrh, ktorý Kremeľ odsúdil, ako lúpež, dostal na summite zelenú, neskôr by ho ešte museli jednomyseľne schváliť ministri zahraničných vecí únie.
Viaceré krajiny však majú s využitím peňazí na vojenské účely problém. Prijateľnejší by pre nich bolo použitie výnosov výhradne na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny. Podľa podpredsedníčky Európskej komisie Věry Jourovej však priority musia byť v súčasnej kritickej situácii jasné. „Zbrane teraz Ukrajina potrebuje viac ako peniaze na rekonštrukciu. My si nemôžeme v tejto situácii dovoliť dať peniaze, s odpustením, do slamníka a čakať, kým sa bude rekonštruovať,“ vyhlásila s tým, že ide o sumu zhruba troch miliárd eur ročne, z ktorých by deväťdesiat percent malo ísť na muníciu.
K návrhu na využitie výnosov zo zmrazených ruských aktív na nákup zbraní má výhrady napríklad Rakúsko, ktoré si zakladá na svojej neutralite. „Treba zabezpečiť, že peniaze, ktoré poskytneme, nebudú míňané za zbrane a muníciu,“ povedal kancelár Karl Nehammer a prihovoril sa za iné možnosti investícií na Ukrajine.
Na summite sa očakávala aj diskusia o vyhlásení ďalších sankcií proti Rusku. Len nedávno bol síce prijatý trinásty balík, ale chystá sa ďalší. Na stole je napríklad český návrh, aby ruskí diplomati dostávali víza a povolenia na pobyt, ktoré umožnia pohyb len v rámci hostiteľskej krajiny, a nie po celom Schengene. Rokovať sa malo aj o zákaze dovozu ruského obilia do Európy.
Výzva Izraelu na humanitárnu prestávku
Na program rokovania sa popri ruskej agresii proti Ukrajine dostala aj ďalšia vojna, tá, čo zúri na Blízkom východe. Premiéri a prezidenti členských štátov EÚ o nej diskutovali aj s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom.
Guterres vyzval EÚ, aby zohrávala aktívnu úlohu pri riešení problémov, ktoré ohrozujú svet, pričom by mala rovnako tvrdo odsúdiť civilné obete na Ukrajine i na Blízkom východe a nepoužívať „dvojaký meter“.
„Je nevyhnutné zaistiť mier pre Ukrajinu a z rovnakých dôvodov aj prímerie v Gaze,“ zdôraznil šéf OSN.
V predbežných záveroch summitu sa hovorí o kritickej humanitárnej situácii v Pásme Gazy, kde Izrael vedie vojenskú operáciu od októbrových teroristických útokov hnutia Hamas.
„Európska rada je hlboko znepokojená katastrofálnou situáciou v Gaze a jej neprimeraným dosahom na civilistov, najmä na deti, ako aj bezprostredným rizikom hladomoru,“ uvádza sa v pripravenom texte.
„Európska rada vyzýva izraelskú vládu, aby sa zdržala pozemnej operácie v Rafáhu, kde hľadá v súčasnosti bezpečnosť pred bojmi a prístup k humanitárnej pomoci viac ako milión Palestínčanov,“ hovorí sa v dokumente.
Šéfovia vlád a štátov EÚ sa napokon dohodli aj na vôbec prvej spoločnej výzve na vyhlásenia humanitárneho prímeria v Pásme Gazy, ktoré má sprevádzať prepustenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných hnutím Hamas. Na sociálnej sieti X to oznámil predseda Európskej rady Charles Michel.
V záveroch summitu sa konkrétne hovorí o požiadavke na „okamžitú humanitárnu prestávku“ vedúcu k zavedeniu udržateľného prímeria.
Pozvánka pre Sarajevo
Summit EÚ rozhodol aj o začatí prístupových rozhovorov s Bosnou a Hercegovinou.
Foto: Twitter @CharlesMichel "Gratulujeme! Vaše miesto je v našej európskej rodine, "odkázal balkánskej krajine Michel, ktorý rozhodnutie premiérov a prezidentov krajín EÚ označil za kľúčový krok na ceste Bosny a Hercegoviny do Európskej únie. Zdôraznil ale zároveň, že krajinu ešte čaká na tejto ceste tvrdá práca.
Zdroj
