„Na konanie v mene generálneho prokurátora som poveril prvého námestníka generálneho prokurátora. Ten o návrhoch obvinených konal v zákonom stanovenej lehote a spôsobom zodpovedajúcim zisteniam závažných porušení zákona,“ podotkol Žilinka. Poukázal tiež na to, že rozhodovanie podľa paragrafu 363 Trestného poriadku má procesný charakter a jeho rozhodnutie nepredstavuje prekážku pokračovania v trestnom konaní a podania obžaloby na súde.
Ide tak podľa jeho slov o súčasť ochrany zákonnosti prípravného konania, ktorá je zverená prokuratúre a napĺňa pozitívny záväzok štátu viesť trestné stíhanie, ktoré spĺňa požiadavky zákona.
„Tvrdenie, že ‚Maroš Žilinka opäť úraduje v prospech mocných ľudí‘, bez poznania dôkazného stavu vyplývajúceho z procesného spisu, navyše za situácie, že som v dotknutej trestnej veci ani nekonal, je bezprecedentným útokom na generálneho prokurátora slovenskej republiky,“ podotkol šéf Generálnej prokuratúry SR. Ide podľa neho o útok nebezpečný pre právny štát, pretože zneisťuje verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania.
Opozičné PS uviedlo, že Generálna prokuratúra SR svojím rozhodnutím pravdepodobne znemožnila vyšetrenie kauzy Rozuzlenie a stíhanie zločineckej skupiny, ktorá mala mariť vyšetrovanie veľkých korupčných káuz. Zároveň zdôraznilo, že hoci hnutiu na februárovej schôdzi neprešiel návrh na zmenu paragrafu 363, je pripravené aj naďalej vyvíjať aktivitu na sprísnenie podmienok, ktorými by sa musel generálny prokurátor riadiť.