Ide o región Esequibo, bohatý na ropu a drahé kovy, o ktorý tieto krajiny vedú viac ako storočný spor. Štvrtkový krok venezuelského parlamentu, ktorý zrejme súvisí s Madurovou kandidatúrou v júlových voľbách, nemá žiadny praktický účinok, napísala agentúra Reuters. Môže ale opäť zvýšiť napätie, Guyana nároky Venezuely na región Esequibo odmieta.

Zákon o vytvorení 24. štátu venezuelskej federácie nazvaného Guayana Esequiba stanovuje aj pokuty až 108-tisíc dolárov (takmer 100-tisíc eur) pre toho, kto bude šíriť či publikovať mapy, v ktorých táto oblasť nebude označená ako súčasť Venezuely.

V zákone sa tiež uvádza, že štát povedie guvernér zvolený vo voľbách. Kým sa voľby neuskutočnia, bude ho viesť správca, ktorého určí venezuelský prezident. Hlavným mestom nového štátu má byť Tumeremo, ktoré leží neďaleko hraníc s Guyanou na venezuelskom území.

Objav ropy naštartoval Madura

Región Esequibo má rozlohu asi 160-tisíc kilometrov štvorcových, čo sú skoro dve tretiny územia Guyany, a žije v ňom 125-tisíc ľudí z celkových asi 800-tisíc obyvateľov krajiny.

Spor o región oživila Venezuela po tom, čo sa v roku 2015 pri jeho pobreží našli väčšie ložiská ropy. Vlani ho vyhrotil Maduro, keď o Esequibe v decembri usporiadal referendum.

Foto: SITA/AP, Matias Delacroix

Nicolas Maduro / Esequibo / Venezuelský prezident Nicolas Maduro počas kampane k chystanému referendu za za pričlenenie regiónu Esequibo ku krajine, december 2023

V ňom sa Venezuelčania vyslovili za pričlenenie oblasti k svojej krajine. Opozícia ale spochybnila účasť v plebiscite, ktorá podľa vlády predstavovala vyše 50 percent, podľa opozície to bolo len asi desať percent.

V polovici decembra, po venezuelskom referende, sa však stretol guyanský prezident Irfaan Ali s Madurom a obaja sľúbili, že nebudú eskalovať napätie v tomto spore a vyhnú sa použitiu sily. Rovnako Medzinárodný súdny dvor v decembri vyzval Venezuelu, aby sa v tejto veci zdržala akejkoľvek akcie.

Foto: SITA/AP, Lucanus D. Ollivierre

Guyana / Irfaan Ali / Guyanský prezident Irfaan Ali (v popredí vpravo)

Spor siaha do koloniálneho obdobia

Spor o Esequibo má korene v koloniálnom období, keď v oblasti pôsobilo Španielsko, Holandsko a Británia. V roku 1899 pripadol región na základe arbitráže USA, Británie a Ruska k britskej kolónii Guyane, čo neskôr Venezuela označila za sprisahanie, ktorým jej bolo „ukradnuté“ územie.

V roku 1962 Venezuela arbitráž spochybnila v OSN a teraz sa odvoláva na takzvanú ženevskú dohodu, ktorú podpísala s Britániou v roku 1966 pár mesiacov pred tým, než získala Guyana nezávislosť. Caracas tvrdí, že táto dohoda arbitráž z roku 1899 anulovala.

Čítajte viac Prezident Guyany: Maduro sa správa bezohľadne a nezákonne. Nevzdáme sa ani metra našej zeme