Začiatkom týždňa potvrdili v Česku prvú obeť. Začiatkom marca sa v Česku potvrdilo tiež prvé tohtoročné úmrtie na záškrt. Išlo o 82-ročného muža, ktorý aktívne športoval a netrpel žiadnym iným závažným ochorením. Podobný prípad sa stal naposledy v roku 1969 a v Rakúsku infekcia zabila iba mesačného novorodenca, píše web denníka Kleine Zeitung s odkazom na Evu Winterovú, šéfku tamojších hygienikov.

V nemocnici zatiaľ končí len malý zlomok chorých. V drvivej väčšine ide o najmenšie deti a seniorov nad 75 rokov. Pre toto ochorenie sú charakteristické silné, dusivé záchvaty kašľa trvajúce niekoľko týždňov. Sprevádzané sú prudkými hvízdavými nádychmi, niekedy aj vracaním a zmodraním v tvári. Čierny kašeľ je vysoko nákazlivý a šíri sa kvapôčkami z nosa, úst a hrdla – zdrojom nákazy je teda infikovaný človek.

Čítajte viac Čierny kašeľ, odpor k očkovaniu a vek nerozumu

Výrazný nárast počtu prípadov čierneho kašľa hlásili v uplynulých týždňoch Česká republika, Belgicko, Chorvátsko. Pred rokom 2020 na Slovensku zaznamenávali desiatky až stovky prípadov ročne. Počas roka 2024 však už ku koncu februára bolo zachytených 123 prípadov.

„V súčasnosti podľa môjho názoru sú ohrozené deti, ktoré neprešli kompletným očkovaním, resp. ešte vôbec žiadnym a dospelí, ktorí už nemajú protilátky, resp. dostatok protilátok, proti týmto ochoreniam, lebo boli očkovaní pred 40 a viac rokmi,“ ozrejmila pre Pravdu hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre pneumológiu a ftizeológiu a prednostka Kliniky pneumológie a ftizeológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava Marta Hájková. Napriek tomu si nemyslí, že svetu hrozí ďalšia pandémia, no problémom je klesajúca miera zaočkovanosti.

Zabudnuté očkovanie

Vysoko infekčné choroby, ktoré v minulosti na svete zabíjali milióny detí, ako je čierny kašeľ, osýpky, mumps alebo rubeola, sú opäť na vzostupe. Môže za to stále väčšia nedôvera k očkovaniu zo strany rodičov, ktorí si už „vyčíňanie“ týchto ochorení nepamätajú.

Zaočkovanosť proti týmto ochoreniam na Slovensku v niektorých krajoch či okresoch klesla podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) pod 95 percent, čo je úroveň zabezpečujúca kolektívnu imunitu. Vzhľadom na tento pokles a na pohyb osôb medzi krajinami nie je možné vylúčiť šírenie týchto ochorení na našom území.

„Na Slovensku v posledných rokoch zaznamenávame síce mierny, ale stále klesajúci trend zaočkovanosti v rámci povinného pravidelného očkovania detí. Zvýšené počty prípadov niektorých infekčných ochorení, ako je napríklad čierny kašeľ, sa zvyknú cyklicky objavovať zhruba každých päť rokov. Približne tak dlho trvá, kým počet vnímavých ľudí v populácii vzrastie natoľko, že sa ochorenie dokáže ľahšie šíriť. Vnímavú populáciu tvoria ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní, ako aj osoby, u ktorých časom došlo k významnému poklesu ochranných protilátok,“ hovorí hlavná hygienička Tatiana Červeňová.

Čítajte viac V Česku zaznamenali prvé tohtoročné úmrtie na čierny kašeľ

Čierny kašeľ (divý kašeľ, pertussis, pozn. red.) je vysoko infekčné ochorenie postihujúce dýchacie cesty a spôsobuje vážne záchvaty kašľa. Patrí k najzávažnejším ochoreniam detského veku.

„V riziku ťažkého priebehu čierneho kašľa sú predovšetkým neočkované, respektíve nekompletne očkované deti v prvom roku života. U nich má ochorenie často závažný priebeh s ohrozením života,“ uzavrel úrad. Najdôležitejším spôsobom predchádzania čiernemu kašľu je úplná imunizácia. Očkovacia látka proti čiernemu kašľu sa zvyčajne podáva v rámci kombinovaného očkovania proti záškrtu a tetanu. Prvý cyklus dávok sa zvyčajne podáva v období od dvoch do 12 mesiacov podľa národného očkovacieho kalendára. Tretia a štvrtá dávka sa odporúčajú vo veku od 11 do 24 mesiacov a ďalšia dávka v období medzi tretím a siedmym rokom života.

Infektológ Peter Sabaka odporúča dospelým ľuďom, „aby sa pravidelne preočkovali proti čiernemu kašľu. Očkovanie sa aplikuje s očkovaním proti tetanu a záškrtu. Preočkováva sa v 30. roku života a potom každých 15 rokov“.

Čierny kašeľ však nie je jediné bakteriálne ochorenie, ktoré hlási návrat. Hoci bol na Slovensku od začiatku roka potvrdený len jeden prípad záškrtu, vzhľadom na klesajúcu zaočkovanosť sa ochorenie podľa epidemiológov vrá­ti.

Záškrt čiže diftéria sa v dnešnej dobe radí medzi ochorenia, ktoré sa u nás bežne nevyskytujú. Vždy to tak ale nebolo. Predtým sa táto choroba radila medzi najčastejšie príčiny detských úmrtí. Vďaka očkovaniu, ktoré u nás bolo zavedené od roku 1946, sa jeho výskyt rapídne znížil a od 70. rokov minulého storočia sa u nás záškrt vyskytuje len vo veľmi ojedinelých prípadoch. Chorý má zdurené uzliny, vysokú horúčku, opuchnutý krk, zastrený hlas a problémy s príjmom tekutín a dýchaním.

Proti čiernemu kašľu a záškrtu sa na Slovensku očkuje povinne, v rámci očkovania hexavakcínou. Tá je účinná proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, hemofilovým nákazám a žltačke typu B. Očkovanie sú v Slovenskej republike dlhodobo zaradené do povinného pravidelného očkovania detí a očkovacia látka je plne hradená z verejného zdravotného poistenia.

Preočkovanie proti čiernemu kašľu a záškrtu je možné v dospelosti v rámci pravidelného očkovania proti tetanu, existujú totiž kombinované očkovacie látky. O možnostiach preočkovania proti čiernemu kašľu vám povie viac váš všeobecný lekár.

Nárast počtu ochorení

„Predpokladáme na základe pravidelne hlásených údajov z ÚVZ , že počty týchto infekčných ochorení začnú stúpať, hlavne u dospelých. Súvisí to so stavom imunitného systému u očkovaných dospelých, u ktorých sa ,pamäťová stopa’ oslabuje, takže keď dospelý pacient príde do styku s takouto baktériou, jeho imunitný systém na to nie je pripravený napriek tomu, že kedysi dávno bol pacient očkovaný. Preto bude potrebné uvažovať v niektorých vybraných skupinách o podaní tzv. boostrovej dávky,“ priblížila Hájková.

Je však presvedčená, že ak lekár správne diagnostikuje ochorenie a dá urobiť príslušné vyšetrenia, pri nekomplikovanom priebehu by mali zabrať dostupné antibiotiká.

„Ochorenie sa šíri kvapôčkovou infekciou ako všetky respiračné infekčné ochorenia a nebezpečné môže byť u pacientov vo vyššom veku a ako som spomínala, u osôb s pridruženými závažnými ochoreniami, ktorých priebeh samotná infekcia zhorší,“ podotkla.

Podľa údajov z Česka je najvyššia chorobnosť na čierny kašeľ je medzi 15– až 19-ročnými, tvorí zhruba tretinu chorých. To môže podľa českých odborníkov súvisieť so zmenou očkovacej látky od roku 2007, ktorá má menej nežiaducich účinkov po očkovaní, ale vytvára menej trvalú imunitu. Hygienici taktiež upozornili, že desatina rodičov podľa lekárov u svojich detí vynechá preočkovanie detí v desiatich či jedenástich rokoch.

Čítajte viac V Čechách sa rozmáha nebezpečná choroba. Umierajú najviac seniori

Ako prechladnutie, len horšie

V prvom štádiu čierneho kašľa je diagnostika veľmi náročná. Príznaky sa totiž podobajú na viacero bežných, menej závažných respiračných ochorení, pričom sa čierny kašeľ podobá na prechladnutie. Sprievodné znaky sú mierne zvýšená teplota, únava, nechutenstvo, nádcha, kýchanie, mierny, neproduktívny a občasný kašeľ.

Pre druhé štádium sú typické nočné záchvaty suchého, dráždivého kašľa trvajúci minimálne dva týždne, ale môžu trvať aj dva mesiace.

U detí do jedného roka má ochorenie dramatický priebeh. Malé deti majú záchvaty kašľa náhle, často hlavne v noci, pri kašli sčervenejú až zmodrejú a dusia sa. Pre záchvaty kašľa je typické štekavé nadýchnutie a následne krátke viacnásobné kašľanie.

Tretie štádium je štádium uzdravovania, tzv. rekonvalescencie – záchvaty kašľa ustupujú v priebehu niekoľkých týždňov.

Čítajte viac Bolo to peklo, dusila som sa s vypúlenými očami, spomína Soňa na skúsenosti s ochorením, ktoré sa opäť vrátilo