Na Dubrovke si 40-členné čečenské komando vzalo za rukojemníkov viac ako 700 divákov, ktorí už sledovali vypredané predstavenie. V Crocuse chýbalo desať minút do začiatku koncertu, keď niekoľko mužov spustilo paľbu. Na vypredané hudobné podujatie prišlo niekoľko tisíc ľudí (niektorí meškali, čo im mohlo zachrániť život).
Jedna vec je, že útočníkov bolo málo na to, aby potom dokázali ustrážiť všetky vchody do koncertnej sály. To neplatilo o teroristoch na Dubrovke, ktorí sa nielenže dokázali dobre zabarikádovať, ale opásaní výbušninami si mnohí ešte mohli sadnúť medzi divákov. Naopak, do Crocusu zločinci neprišli vyhrážať sa zákerným spôsobom, ale priamo vraždiť. Zabiť čo najviac ľudí a rýchlo utiecť.
Alexej Filatov, plukovník vo výslužbe, ktorý pracoval v elitných oddieloch protiteroristickej jednotky Aľfa, povedal pre server RTVI, že hlavným cieľom teroristov bolo zasadiť čo najstrašnejší úder. „Neboli to samovražední atentátnici. Chceli utiecť z miesta činu. Premysleli si únikové trasy." Filatov je presvedčený, že masaker sa viac-menej odohral podľa ich scenára: „Nemali v úmysle zobrať si rukojemníkov," zdôraznil s tým, že im muselo byť jasné, že živí by sa už potom z Crocusu nedostali.
Pripomeňme, že zabijaci na Dubrovke pred vyše dvoma desaťročiami žiadali stiahnutie ruských vojsk z Čečenska. Rukojemnícka dráma, ktorá trvala tri dni, sa skončila nezvyčajným zásahom špeciálnych jednotiek: cez vzduchotechniku pustili do sály plyn, ktorý však usmrtil nielen teroristov, ale aj viac ako 130 divákov. Následne do nej kukláči vtrhli a všetkých páchateľov dorazili. Tým, čo už upadli do bezvedomia, strelili do hlavy takzvanú guľku istoty.
Filatov nepochybuje o tom, že útočníci v Crocuse si vopred dôkladne prezreli terén. A ako masoví vrahovia postupovali precízne: počas streľby napredovali koordinovane tak, aby si nezacláňali, a zjavne si vyrátali, koľko minút budú vraždiť, aby mali istotu, že autom stihnú včas zdúchnuť. Mimochodom, únikovú cestu mali oveľa ľahšiu, ako keby si vybrali terč niekde v centre Moskvy, odkiaľ by im trvalo nemálo času, než by zmizli inam. Neďaleko Crocusu mohli využiť cestný obchvat, na ktorom sa navyše v piatok po ôsmej hodine večer mohli viac-menej spoľahnúť, že premávka nebude spomalená alebo že by sa dokonca ocitli v zápche.
Crocus City Hall patril medzi pýchu modernej ruskej architektúry slúžiacej kultúrnym podujatiam. Na koncerty sa do nej zmestilo takmer 6200 divákov a keď sa konali tanečné akcie, kapacita bývala ešte vyššia. Halu slávnostne otvoril 25. októbra 2009 ruský podnikateľ Araz Agalarov. Šéf a vlastník firmy Crocus Group, ktorý má 68 rokov, sa narodil v azerbajdžanskom Baku. V rebríčku najbohatších Rusov sa nachádza v prvej stovke, hodnota jeho majetku sa odhaduje v prepočte na 1,5 miliardy eur (časopis Forbes o zaradil na 55. miesto najväčších ruských boháčov).
Agalarov pomenoval halu po zosnulom azerbajdžanskom spevákovi Muslimovi Magomajevovi, ktorý tiež pochádzal z Baku. Vo svojej vlasti bol taký populárny, že mu dali prezývku azerbajdžanský Frank Sinatra.
Mimochodom, priestory Crocusu pozná aj bývalý americký prezident Donald Trump. Zabával sa v nej, keď sa ešte neangažoval v politike. Bolo to v novembri 2013 (šéfom Bieleho domu sa stal v roku 2017). Crocus vtedy hostil súťaž ženskej krásy Miss Universe, ktorú usporadúval Trump.