Foto: Švédska uvítacia kultúra. Na stanici v Malmo zásobujú dobrovoľníci prichádzajúcich utečencov potravinami

Krajina prijala najväčší počet utečencov v pomere na hlavu. Ale stále menej sa ich darí skutočne integrovať do spoločnosti. Čísla hovoria jasnou rečou.

Keď po zločinoch Druhej svetovej vojny vznikali globálne organizácie pre odzbrojovanie a blahobyt, rozvinuli nordické krajiny Švédsko a Kanada priateľskú súťaž v preberaní mierových misií a medzinárodných inštitúcií.

O sedemdesiat rokov neskôr je aj pre Ottavu nesporné, že najšľachetnejšia humanitárna moc leží v Škandinávii a nie v Severnej Amerike. Podľa čoho rozoznávame toto morálne víťazstvo? Podľa toho, že Kanada otvára svoje hranice už len odborníkom. Preto sa stala pri testoch Pisa 2006 prvou krajinou, v ktorej deti prisťahovalcov vedomostne lepšie zabodovali ako dorast starousadlíkov.

Avšak predovšetkým poznať tento morálny odstup severoeurópanov podľa toho, že každý Švéd je odvrhnutý mimo spoločenstva, ak kritizuje ekonomické a sociálne náklady na tých, ktorí sa derú do krajiny. Fredrik Reinfeldt, bývalý predseda vlády z Konzervatívnej strany, apeloval na všetkých, aby “mali trpezlivosť a otvorili srdcia ľuďom, ktorí prichádzajú do Európy za lepším životom.”

Koruna humanity

V septembri 2015 uviedol Said Raad al-Hussein, vysoký komisár OSN pre ľudské práva, Švédsko ako príklad pre príjmanie migrantov. Odvtedy vie celé ľudstvo, kto nosí korunu humanity. Síce v tej istej vete menoval tento Jordánec aj Nemecko. Avšak obratom to oľutoval, pretože Angela Merkelová ten istý deň odvelila stovky policajtov na juh, aby zatýkali narušiteľov hraníc.

Beztak už leží Švédsko s 57 žiadateľmi o azyl na desaťtisíc obyvateľov (v roku 2013) skoro nedostižne pred Nemeckom, kde ich je 15. V Kanade existuje závisť voči švédskemu lesku. Canadian Council for Refugees tlačí vládu k ďalšiemu otváraniu brán.

Že len pýcha samotná nesmie určovať národné rozhodnutia, ilustruje kanadský vedúci denník “Globe and Mail” hľadiac na závideniahodné Švédsko. Reportérka Margaret Wente hovorila so švédskym ekonómom Tino Sanandaji. Ako Kurd z Iránu patrí ku 14 percentám migrantov v švédskom obyvateľstve. Tento nepolemizuje, ale udáva čísla.

Nerovnosť razantne stúpa

Podľa neho nemá 48 % imigrantov v produktívnom veku žiadnu prácu. Dokonca po 15-tich rokoch dosahuje vo Švédsku ich úroveň zamestnanosti len 60 %. Švédsko má pri účasti na pracovnom trhu medzi domácimi a nedomácimi najväčší odstup v Európe.

42 % dlhodobo nezamestnaných sú imigranti. 58 % výkonov sociálnej pomoci ide na migrantov. 45 % detí s najhoršími školskými výsledkami sú imigranti. Imigranti zarábajú v priemere o 40 % menej ako domáci. Od 80-tych rokov má Švédsko najvyšší vzostup nerovnosti medzi všetkými štátmi OECD.

Možno Švédov ctí o všetkom tomto nerozprávať, pretože krajine ide zrejme o výšku humanity a nie o prosperitu. Zároveň môžu byť tieto výsledky nápomocné, ak pôjde v iných krajinách o získanie demokratických väčšín pre smerovanie budúcej prisťahovaleckej politiky. Žiadna krajina sa nevyhne rozhodovaniu, či chce byť švédska, alebo kanadská.

Autor: Gunnar Heinsohn je publicista a emeritný profesor pre sociálnu pedagogiku na Univerzite Brémy, SRN

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org

Zdroj: Die Welt