Corneliu Zelea Codreanu

Väzenské poznámky,

s dodatkom Júliusa Evolu o Železnej garde.

Trans. anonymous

Logik Forlag, 2015

Táto štíhla kniha (iba 128 strán, vrátane mnohých strán s fascinujúcimi fotografiami) je povinným čítaním nielen pre obdivovateľov Cornelia Codreanua, ale tiež i pre obdivovateľov Júliusa Evolu, keďže obsahuje všetky Evolove spisy o Codreanovi a Železnej garde.

Codreanu (13.september, 1899 – 30.november, 1938) bol charizmatický zakladateľ a líder rumunskej Železnej gardy alebo Légie archanjela Michaela (známej tiež ako Legionárske hnutie). Železná garda bola vo všetkých základných rysoch fašistickým hnutím: bola nacionalistická, rasialistická, tradicionalistická, autoritárska, aristokratická, militantná, anti-kapitalistická, anti-komunistická, anti-semitská a sľubujúca národné znovuzrodenie prostredníctvom obnovy tých najhlbších tradícií rumunského národa.

Corneliu Zelea Codreanu

Codreanu hlásal, že fašistické hnutia smerujú k ochrane a regenerácii 3 elementov:

– vitálnej sily (rasa),

– formy (spoločenský a politický poriadok) a

– ducha.

Nemecký národný socializmus kládol dôraz na rasu, taliansky fašizmus na politický poriadok. Železná garda zase zdôrazňovala duchovnú stránku veci.

Vskutku, Železná garda bola vo svojej podstate iniciačným spirituálno-vojenským rádom, ktorý vstúpil do politiky. Asketický režim gardy zahŕňal pôst a modlitbu rovnako ako vojenský výcvik. Garda mala dokonca vlastný prápor samovražedných vojakov, ktorí sa zaviazali dodržiavať celibát. V skutočnosti Légia archanjela Michaela kládla mimoriadny dôraz na sebaobetovanie pre spoločné dobro.

Salutujúci Codreanu na legionárskej ceremónii

Aby ste to celé lepšie pochopili, skúste si predstaviť, že by všetko bolo naopak a NSDAP by vyrástla z SS. Hoci lepšou analógiou ako SS by tu boli templárski rytieri alebo teutónski rytieri. Na rozdiel od SS bola totiž Železná garda hlboko a z podstaty kresťanská (v jej prípade išlo o rumunské pravoslávie).

Ale bol tu tiež jeden element, ktorý prekračoval kresťanstvo. Legionári boli ochotní obetovať nielen svoje duše, ale i telá. Boli pripravení čeliť hnevu samotného pekla pre boj za ich vlasť.

Codreanova politická kariéra začala v roku 1923 v opozícii voči emancipácii rumunského židovstva. V novembri roku 1927 založil Légiu. Išlo o mladú skupinu (priemerný vek bol 27 rokov) a pozostávala prevažne z radov vysokoškolských študentov a roľníctva.

Od založenia Légie bol Codreanov život plný aktivity. Légia sa vrhla do komunitnej práce a politických akcií vrátane príležitostných atentátov a pogromov (ďalšia skupina, ktorú možno k Légii prirovnať je moslimský mystický rád assassinov). Železná garda bola zakázaná, neskôr legalizovaná. Codreanu a ďalší lídri Légie boli uväznení a neskôr pozvaní do kabinetu.

Od roku 1930 bol hlavným protivníkom Codreanua rumunský kráľ Karol II, tzv. fašistický kráľ. Karol je vskutku fascinujúca, hoci odpudivá osobnosť. V roku 1925 utiekol s Magdou Lupescu, dcérou židovského lekárnika, ktorá sa nakoniec stala jeho treťou ženou. Kvôli tomu bol vylúčený z nástupnictva na trón a v roku 1927, keď jeho otec kráľ Ferdinand I. zomrel, trón pripadol Karolovmu päťročnému synovi Michaelovi, ktorý vládol pod regenstvom. Avšak v roku 1930 sa Karol vrátil do Rumunska a uskutočnil prevrat namierený proti svojmu vlastnému synovi. Dosadil sa na trón a vládol ako kráľ Karol II., nie však na základe nástupníckeho práva alebo rumunského práva, ale ako kvázi-fašistický diktátor.

Po neúspešnom pokuse kooptovať a skrotiť Železnú gardu sa ju nakoniec Karol rozhodol potlačiť. V apríli 1938 dal Codreanua a ďalších lídrov Železnej gardy zatknúť. Codreanu bol súdený za vlastizradu na základe vykonštruovaných dôkazov a odsúdený na 10 rokov nútených prác.

Väzenské poznámky boli napísané práve počas tohto obdobia. V recenzovanom zväzku zaberajú 50 strán a nepredstavujú samostatné literárne dielo. Sú o málo viac než poznámkami pod čiarou pre Codreanuovu hlavnú prácu „Pre mojich legionárov: Železná garda“. Ale napriek tomu sú stále veľmi silné. Ide o povinné čítanie pre všetkých obdivovateľov Kapitána a jeho veci.

Codreanu so ženou Elenou počas svadby.

Codreanu poskytuje živý hlas svojho utrpenia, úzkosti a rozhorčenia, rovnako ako jeho boj s tým, aby sa udržal na uzde. Osamelosť väzenia je zdôraznená citlivým príbehom starostlivosti o šteňa, myš a dokonca kobylku, s ktorými Codrenau zdieľal svoje chudobné prídely, zatiaľ čo sa vši a blchy kŕmili na jeho čoraz viac krehkom tele.

Napriek tomu, že ho cirkev zradila a odsúdila, sú Codreanove poznámky plné intenzívnych vyjadrení kresťanskej piety, obzvlášť rozjímania o utrpení Ježiša, ale i o jeho nepriateľoch a ich klamstvách a úskokoch, ktoré boli do značnej miery rovnaké ako ich výsledky.

Codreanu a kríž

Podobne ako Hitlerova hviezdna ruža, i Železná garda sa postupne stávala viac militantnou, s pocitom, že moc je už blízko. Kráľ Karol zo strachu, že bude zosadený, si nakoniec objednal vraždu Codreanua a 13 ďalších lídrov Légie na noc 30.novembra 1938. Boli uškrtení a zastrelení a ich telá hodené do kyseliny. Následne boli pochovaní pod 7 tonami betónu.

Kráľ však netušil, že práve stvoril mučedníka. Codreanu sa po svojej smrti stal ešte viac slávnym a legionári viac militantnými.

V roku 1940 bol Karol II donútený odstúpiť rumunské územie najprv Stalinovi, potom Maďarsku a Bulharsku. Nakoniec bol zosadený z trónu a spolu s Magdou Lupescu, ktorú si zobral za ženu v roku 1947, vyhostený z krajiny. Jeho syn Michael sa vrátil na trón a Železná garda pod vedením Codreanuovho nástupcu Horia Sima sformovala Národný legionársky štát v neľahkom spojenectve s hlavou armády, maršálom Ionom Antonescuom, ktorý bol vymenovaný za premiéra dva dni pred Karolovou abdikáciou.

Železná garda využila svoju moc na vybavovanie účtov, rehabilitáciu Codreanua a zavraždenie jeho nepriateľov. Ale keď sa pokúšali vypudiť Antonescu, boli porazení a jej lídri deportovaní. Nakoniec vládla Železná garda Rumunsku iba 131 dní. (V roku 1944 kráľ Michael zatkol Antonescua a vydal ho Sovietom. Nakoniec bol popravený. Sám kráľ bol neskôr zosadený a utiekol do exilu v roku 1947).

Hitler bol zaiste rád, že odmietol návrhy, aby obnovil v Nemecku hohenzollernskú dynastiu, potom čo mohol pozorovať zradu svojich rumunských bratrancov v rokoch 1938 a 1944, nehovoriac o tom akú úlohu zohral rod Savojských v zosadení Mussoliniho v roku 1943.

Rasoví nacionalisti v Európe sú príliš pochabí, ak umožnia historickému sentimentu a aristokratickému princípu, aby ich zviazali so zvyškami starých monarchov a aristokratov. Tento trans-národný a anti-nacionalistický zväzok z väčšej časti degenerovaných snobov v skutočnosti nemôže dopustiť vzostup novej aristokracie krvi a charakteru, ktorá samozrejme môže inkorporovať tie najlepšie elementy starej aristokracie, ale zároveň by mala byť schopná zakázať jej tradičný status a privilégia vždy, keď to bude potrebné. Tieto dynastie sfúknu konkurenčné dynastie z čírej ambície. Zosadenie z trónu je v ich prípade ďaleko jemnejším zaobchádzaním, než keby mali odmeniť svojich rivalov.

Vo všetkej úprimnosti, prvú časť Väzenských poznámok, ktorú som čítal bol Dodatok, ktorý obsahuje 6 článkov o Codreanovi a Železnej garde od Júliusa Evolu. Sú z veľkej časti repetitívne a posledné dva do značnej miery reprízujú prvé štyri, avšak ponúkajú i nové informácie. Evola stretol Codreanua v roku 1938. Hoci Evola nebol kresťan, nijako mu to nebránilo v tom, aby Codreanu urobil na neho nesmierny dojem ako spirituálny a politický líder. Evola nám hlási, že bol vysoký a pohľadný, s tmavými vlasmi a modrými očami, naivný a úprimný, mimoriadne charizmatický a akoby z iného sveta, napriek tomu stál nohami pevne na zemi (Po ich stretnutí prišiel ešte Evolu osobne pozrieť do hotela). Tým najzaujímavejším s čím sa v týchto článkoch stretnete je však intenzívny anti-semitský feeling u Evolu i Codreanua.

každopádne knihu Väzenské poznámky by mal mať každý následovník baróna a rovnako i kapitána vo svojej knižnici.

autor: Greg Johnson

zdroj: http://www.counter-currents.com/2015/07/codreanus-the-prison-notes-2/

preklad: Aman, protiprudu.org