Po dlhé roky obieha celým svetom mnoho podvodných citátov, neprávom pripisovaných Hitlerovi a ďalším čelným osobnostiam Tretej Ríše. Tieto výroky sú často používané pri polemikách celého politického spektra. Obvyklým cieľom je diskreditácia ideologických protivníkov a poukázanie na to, že zastávajú podobné názory ako nacisti. Táto taktika funguje, pretože ľudia boli naučení veriť, že čokoľvek si Hitler alebo jeho pohlavári mysleli alebo povedali, bolo nenávistné, pomätené alebo zlé a žiaden rozumný a morálny človek by s tým nesúhlasil.

Pozrime sa na niekoľko výrokov z mnohých, ktoré sú pripisované Hitlerovi a ďalším čelným nacistom.

Goebbels: ‘Pravda je nepriateľom štátu’

Hitlerov šéf propagandy údajne povedal:

“Ak vyslovíte lož dostatočne veľkú a budete ju neustále opakovať, ľudia jej nakoniec uveria. Lož môže byť zachovaná iba po tú dobu, ako dokáže štát chrániť ľudí pred politickými, ekonomickými a/alebo vojenskými dôsledkami lži. Teda je životne dôležité, aby štát použil všetku svoju moc na potlačenie nesúhlasu, pretože pravda je smrteľným nepriateľom lži, a teda poťažmo je pravda najväčším nepriateľom štátu.” (U nás je tento výrok známy skôr v skrátenej forme: Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou – pozn. prekl.)

Rush Limbaugh, populárny americký rozhlasový komentátor, je len jedným z mnohých vplyvných Američanov, ktorí citovali tento výrok. Počas rozhlasového vysielania v máji 2007 tvrdil, že tieto poznámky sú “z Hitlerovej veliacej miestnosti a patria šéfpropagandistovi Josefovi Goebbelsovi,” ktorý “takto rečnil ku svojim kumpánom z nacistickej strany.” Limbaugh pokračoval tvrdením, že vodcovia americkej “demokratickej strany” použili “formu” Goebbelsovej techniky, aby sa pokúsili “potlačiť disent.” V januári 2011 zasa americký kongresman Steve Cohen, politik z demokratickej strany za Tennessee, obvinil republikánov zo šírenia “veľkej lži, rovnako ako Goebbels” pri návrhu plánu štátnej zdravotnej starostlivosti.

V skutočnosti boli názory Goebbelsa úplne iné, ako naznačuje podvodný citát. Dôsledne tvrdil, že propaganda musí byť presná a pravdivá.

Vo svojom prejave v Norimbergu v septembri 1934 povedal: “Dobrá propaganda nepotrebuje lži, v skutočnosti by nemala klamať. Nie je žiaden dôvod obávať sa pravdy. Je chybou domnievať sa, že ľudia nemôžu poznať pravdu. Môžu. Je to len záležitosť formy, akou je pravda predložená ľuďom. Musí byť predložená takým spôsobom, aby ju dokázali pochopiť. Propaganda, ktorá klame, iba dokazuje, že má zlé dôvody. Nemôže byť úspešná v dlhodobom meradle.”

V článku z roku 1941 uvádza príklady nepravdivých britských vojnových tvrdení a pokračuje obvinením, že britská propaganda prijala metódu “veľkej lži”, ktorú Hitler identifikoval a odsúdil vo svojej knihe Mein Kampf. Goebbels napísal: “Angličania sa držia zásady, žeď klamať, tak klamať poriadne a držať sa klamstva za každú cenu, aj keď riskujú výsmech.”

Hitler a kontrola zbraní

V jednom prejave, podľa niektorých tvrdení v roku 1935, Hitler vraj kričal: “Tento rok sa dostane do histórie! Po prvý krát v dejinách bude mať civilizovaný národ zaregistrované všetky zbrane! Naše ulice budú bezpečnejšie, naša polícia účinnejšia, a svet nás bude nasledovať na ceste do budúcnosti!”

Tento výrok je obľúbený u Američanov, ktorí obhajujú ústavné právo na “držbu a nosenie zbrane.” Cituje sa, aby zdiskreditoval tých, ktorí podporujú obmedzenie vlastníctva a zákaz používania strelných zbraní. Tiež sa uvádza na podporu častých obvinení, že Hitler a jeho vláda obmedzovali vlastníctvo zbraní v Nemecku a konfiškovali zbrane v súkromnom vlastníctve.

Pravda je trochu iná. Keď sa dostal v roku 1933 k moci Hitler a národní socialisti, zdedili obmedzujúci zbrojný zákon liberálno-demokratickej “Výmarskej” republiky, ktorý vstúpil do platnosti 5 rokov predtým. V roku 1938 revidovala Hitlerova vláda tento zákon, uvoľnila reštrikcie a posilnila právo Nemcov na vlastníctvo zbrane. Najdôkladnejšia konfiškácia zbraní, aká kedy bola v Nemecku vykonaná, bola na konci Druhej svetovej vojny okupačnými silami Spojených štátov a ďalších víťazných spojeneckých mocností.

Hitler o “zákone a poriadku”

Hitler údajne v roku 1932 krátko pred tým, ako sa stal kancelárom, povedal v prejave:

“Ulice našich miest sú v chaose. Vysoké školy sú plné rebelujúcich študentov a výtržníkov. Komunisti sa snažia zničiť našu krajinu. Rusko sa nám vyhráža silou a republika je v nebezpečenstve. Áno, v nebezpečenstve zvnútra aj zvonku. Potrebujeme zákon a poriadok! Áno, bez zákona a poriadku nemôže náš národ prežiť. … Voľte nás a my obnovíme zákon a poriadok. Budeme, vďaka zákonu a poriadku, rešpektovaní medzi národmi sveta. Bez zákona a poriadku naša republika padne.”

Tento výrok, ktorý má zmiasť a zdiskreditovať všetkých, ktorí podporujú “právo a poriadok”, bol obzvlášť populárny medzi mladými Američanmi na konci 60. a začiatku 70. rokov. Objavil sa aj na plagáte k filmu “Billy Jack” z roku 1971.

Vo svojich mnohých predvolebných prejavoch v roku 1932 Hitler zdôrazňoval témy spravodlivosti, slobody, zamestnanosti, národnej jednoty – ale nikdy nie “zákona a poriadku.” Nemecké univerzity v roku 1932 neboli “plné rebelujúcich študentov a výtržníkov.” V skutočnosti patrili nemeckí študenti medzi najhorlivejších stúpencov Hitlera a národno-socialistického hnutia.

Göring o kultúre

Hermann Göring, vysoko postavený pohlavár Tretej ríše, je často citovaný ako mal povedať: “Zakaždým, keď počujem slovo kultúra, siaham po revolveri.” Maršál Göring, vrchný veliteľ nemeckého letectva, nikdy nepovedal niečo také. Spolu s ďalšími pohlavármi Tretej Ríše si vážil umenie a bol hrdý na svoj zmysel pre kultúru.

Tento citát je skreslením repliky jednej postavy v hre Schlageter nemeckého spisovateľa Hannsa Johsta. Pôvodná replika znie “Keď počujem [slovo] kultúra … vypínam poistku na mojom browningu!” Verzia tohto citátu sa objavuje aj v hranej scéne “Why We Fight” (Prečo bojujeme) – propagandistickom vojnovom filme americkej vlády, ktorý naznačuje, že typický “nacista” bol nekultúrny bandita.

Hitler a svedomie

“Som človek oslobodený od ponižujúcej chiméry známej ako svedomie,” mal povedať Hitler. Tento často opakovaný výrok sa objavuje napr. aj v knihe “The Great Quotations” údajne overených citátov, ktorú zostavil americký židovský novinár a spisovateľ George Seldes. Je to verzia poznámky pripisovanej Hitlerovi Hermannom Rauschnigom v jeho knihe “Rozhovory s Hitlerom”, ktorá je zdrojom mnohých podvodných citátov na základe údajných súkromných rozhovorov s Hitlerom, ktoré sa v skutočnosti nikdy nekonali.

“Originálny” text tohto citátu, ako ho predkladá Rauschnig, znie: “Prozreteľnosť ustanovila, že ja by som mal byť najväčším osloboditeľom ľudstva. Oslobodzujem mužov z okov inteligencie, ktorá si zobrala svoju cenu; zo špiny a degradujúceho sebaponíženia chiméry nazývanej svedomie a morálka, a od požiadaviek na slobodu a osobnú nezávislosť, ktorá nič neunesie.”

V skutočnosti Hitler opakovane zdôrazňoval dôležitosť jednania so svedomím. Napríklad v najmenej troch rôznych verejných vyhláseniach alebo prejavoch v roku 1941 hovoril o jednaní v súlade so svojim svedomím. Rudolf Hess, blízky priateľ a dôveryhodný spolupracovník Hitlera povedal, že jeho oddanosť Hitlerovi bola založená vo veľkej miere na Hitlerovom nekompromisnom svedomí. V prejave v roku 1934 Hess povedal: “Svedomie morálnej osobnosti je oveľa väčšou ochranou pred zneužitím úradu, než je dohľad parlamentu alebo prerozdelenie moci. Viem, že nikto nemá silnejšie svedomie, alebo je vernejší svojmu ľudu, než Adolf Hitler. … Vodcovým najvyšším súdom je jeho svedomie a zodpovednosť k svojmu ľudu a histórii.”

Hitler: “Zničiť všetkými prostriedkami”

Propagandistický film USA “Why We Fight” cituje Hitlera, ktorý mal povedať: “Mojim mottom je: ‘Zničiť všetko akýmikoľvek prostriedkami. Národný socializmus úplne prebuduje svet’.” Toto je opäť iba verziou poznámky, ktorú pripísal Hermann Rauschnig vo svojej vplyvnej knihe Hitlerovi. “Originálny” text, ako ho predkladá Rauschnig, znie: “Chcem vojnu. Pre mňa budú všetky prostriedky dobré. … Mojim mottom nie je ‘Čokoľvek robíš, nerozhnevaj nepriateľa!’ Mojim mottom je ‘Znič ich všetkých akýmikoľvek prostriedkami.’ Ja som ten, kto bude viesť vojnu!” Ďalšie verzie tejto poznámky sa objavujú v knihe Hitler a nacizmus (1961) historika Louisa Leo Snydera, profesora na City College v New Yorku.

Hitler o terorizme

Hitlerovi je často prisudzovaný výrok: “Terorizmus je najlepšou politickou zbraňou. Nič nepoháňa ľudí viac, ako strach z náhlej smrti.” Tento citát je založený na dvoch vymyslených poznámkach v lživej knihe Hermanna Rauschniga Rozhovory s Hitlerom.

Hitler: “Sme barbari”

Hitler je často citovaný ako hovorí: “Ukazujú na mňa ako na nevzdelaného barbara. Áno, sme barbari. Chceme byť barbari, tento titul je pre nás česť. My obrodíme svet. Tento svet je takmer na svojom konci.”

Ďalšia podvodná citácia z fantazijnej dielne Hermanna Rauschniga.

Hitler a “Brutálna mladosť”

“Aktívne násilná, dominujúca, neohrozená, brutálna mladosť – to je to, z čoho som… Chcem v jej očiach vidieť záblesk hrdosti a nezávislosti. Nebude žiadne intelektuálne vzdelávanie. Vedomosti kazia mojich mladých mužov.” Táto citácia sa dá nájsť napríklad v knihe Georga Seldesa “The Great Quotations”. Zdroj citovaný Seldesom je článok v The Nation od populárneho amerického novinára a autora Johna Gunthera (1901 -1970).

V skutočnosti sa jedná o poznámku pripisovanú Hitlerovi kým iným ako Hermannom Rauschnigom, ktorého vynachádzavé dielo je zdrojom mnohých falošných “citátov”. Ďalším podvodným Hitlerovym výrokom v tom istom duchu a z tohto rovnakého zdroja, taktiež citovaným údajne overeným Seldesom, je tento výrok: “Všestranné vzdelanie je tým najkorodujúcejším a najrozkladnejším jedom, ktorý kedy liberalizmus vymyslel na svoju skazu.”

Tieto výroky skresľujú skutočné Hitlerove názory. V skutočnosti bolo národno-socialistické Nemecko svetovým lídrom v oblasti vedy, vzdelávania, techniky a medicíny. Hitler bol obdivovaný poprednými svetovými intelektuálmi, vrátane Knuta Hamsuna, Ezru Pounda, Louis-Ferdinanda Céline a Martina Heideggera.

Odkazy:

Randall Bytwerk, “False Nazi Quotations” (http://bytwerk.com/gpa/falsenaziquotations.htm)

Paul F. Boller, Jr. and John George, They Never Said It: A Book of Fake Quotes, Misquotes, & Misleading Attributions (New York: Oxford, 1989).

Joseph Goebbels, “From Churchill’s Factory of Lies,” (“Aus Churchills Lügenfabrik”), January 1941. Reprinted in Zeit ohne Beispiel (http://www.calvin.edu/academic/cas/gpa/goeb29.htm) (1941)

Joseph Goebbels, “Propaganda” (Nuremberg: 1934)

(http://www.calvin.edu/academic/cas/gpa/goeb59.htm)

William L. Pierce, Gun Control in Germany 1928-1945 (1994)

John Toland, Adolf Hitler (1976)

Mark Weber, “Goebbels and World War II Propaganda,” 2011

(http://www.ihr.org/other/goebbels2011weber.html)

Mark Weber, “Goebbels’ Place in History,” The Journal of Historical Review, 1995.

(http://www.ihr.org/jhr/v15/v15n1p18_Weber.html)

Mark Weber, “Hitler as ‘Enlightenment Intellectual’: The Enduring Allure of Hitlerism,” 1997

(http://www.ihr.org/jhr/v16/v16n5p34_Weber.html)

Mark Weber, “Rauschning’s Phony ‘Conversations With Hitler’: An Update,” 1985

(http://www.ihr.org/jhr/v06/v06p499_Weber.html)

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org