Nemôžem si pomôcť a viem, že to vyvolá búrlivé a nenávistné reakcie, ale musím na rovinu povedať, že fenomén Kolakovič kalí vodu na Slovensku až dodnes a vôbec nie je náhoda, že tak odporcovia samostatného Slovenska, ako aj obhajcovia nehodného arcibiskupa, pochádzajú práve z radov jeho nasledovníkov.

Áno, prebieha tu doslova zápas medzi tisovcami a kolakovičovcami, pričom jedni vyhlasujú Tisa za vraha a druhí Kolakoviča za hochštaplera, pričom obe skupiny nemajú pravdu a mali by sa nad svojimi jednoznačnými posudkami oveľa dôkladnejšie zamyslieť. Miešajú sa tu totiž dve problematiky, ktoré ťažko zladiť a dajú sa zmieriť len tak, že sa snažíme pochopiť, že človek nemá zodpovednosť len za seba, ale aj za druhých a pozícia prezidenta Tisa bola zásadne odlišná od pozície nadšenca a vizionára Kolakoviča. Je pravda, že máme za dobro, krásu a poriadok obetovať aj život, ale musíme dlho uvažovať nad tým, aby sme to nerobili takým spôsobom, že narobíme ľuďom v hlavách dlhodobý zmätok a nakoniec zapríčiníme viac škody, ako osohu. Preto si myslím, že osobu svojho vylúčeného člena by si mali dôkladne preskúmať a analyzovať členovia jeho rehole, konkrétne povedané, jej slovenskej provincie.

Pretože predpokladať a naznačovať o osobe štátnika, ktorý nepodpísal jediný rozsudok smrti, že bol vrahom, je do neba volajúci hriech a už mnohokrát som zopakoval, že kým si to Slovensko neuvedomí, nemôže očakávať Božie požehnanie. Niečo iné je zodpovednosť za seba a za ľudí, ktorí podľahnú môjmu nadšeniu a nezodpovednosti a niečo iné je rozhodovať o osude celého štátu počas svetovej vojny a pokúšať sa udržať v ňom poriadok, pomôcť čo najviac ľuďom a zachrániť toľko životov, koľko sa dá, aj za cenu vlastnej hanby a obety vlastného života.

Je naozaj smutné, že mnohí z nás, ktorí sme celý život túžili po slobode a bojovali za ňu, musíme teraz s ešte väčším nasadením obhajovať triviálne zásady zdravého rozumu.

Nech nám je milostivý Pán Boh a naša matka Sedembolestná!

Autor: Vlado Gregor, www.protiprudu.org