Slovné spojenie plánované rodičovstvo býva v nacionalistických a tradicionalistických kruhoch veľakrát spájané s radikálnymi (neo)marxistickými prúdmi útočiacimi na tie najprirodzenejšie ľudské spoločenstvá, akými sú rodina, národ či cirkev (hoci v posledne menovanom prípade by som skôr hovoril o akejkoľvek komunite ľudí spojených zmyslom pre transcendenciu – veď napokon úcta k vyššej duchovnej sile bola vždy základnou spoločenskou cnosťou indoeurópskych národov, a to už dávno pred kresťanstvom).

Nejeden z nás si pritom spomenie na známu feministku a advokátku rodovej rovnosti Oľgu Pietruchovú, ktorá svojimi verejnými postojmi poštvala proti sebe konzervatívnu časť slovenskej verejnosti, od ktorej si vyslúžila nelichotivú prezývku „lady-potrat“. Práve Pietruchová bola výkonnou riaditeľkou Spoločnosti pre plánované rodičovstvo a možno ju označiť za jedného z popredných vlajkonosičov pokrokárskej „ľavicovo-liberálnej“ agendy na Slovensku. Propagácia plánovaného rodičovstva medzi Európanmi je preto u nacionalistov často vnímaná ako jeden z prostriedkov vedúcich k postupnému demografickému kolapsu európskych národov v dôsledku zlyhania ich reprodukcie.

Skúsme sa však na problematiku plánovaného rodičovstva, ktorého významnou súčasťou je i osveta o potratoch, antikoncepcii a prístupe k nim, pozrieť hlbšie, z pozície verejnej politiky, kedy budeme našu debatu formovať odlišnými prostriedkami než tými, ku ktorým sa uchyľujeme pri našich súkromných rozhodnutiach. Vo verejnom diskurze býva téma interrupcií zvyčajne limitovaná na výber medzi právom na život ešte nenarodeného jedinca a právom ženy na slobodu voľby [1]. Ale ani jedna z týchto filozofických pozícií neoperuje so spoločenskými dopadmi verejnej politiky. V nasledujúcom texte sa preto pokúsim predstaviť dôvody, prečo by bolo chybou zavrhnúť koncept plánovaného rodičovstva a prečo by práve nacionalisti, rasialisti e eugenici mali oponovať snahám pro-life hnutia.

V prvom rade sa skúsme zamyslieť nad tým, či je neriadený populačný rast skutočne nevyhnutný pre rozvoj a uspokojovanie potrieb spoločnosti. Nie je to skôr naopak? V skutočnosti je myšlienka neustáleho demografického rastu nielen veľmi prostoduchá, ale má pre našu planétu zničujúce dôsledky. Na stránke howmany.org si môžete prečítať sumár najzávažnejších dôsledkov preľudnenia. Môžete vidieť, že rad problémov, ktoré preľudnenie vytvára, event. zosilňuje, je veľmi dlhý: od nedostatku surovín cez vojny, spoločenské konflikty, znižovanie úrovne verejného zdravia až po devastáciu životného prostredia. Z toho dôvodu ľudstvo nielenže nemusí, ale nesmie ďalej narastať.

Zvyšovanie pôrodnosti je tiež problémom v kontexte vyššej pôrodnosti sociálne marginalizovaných a znevýhodnených skupín obyvateľstva [2], ktoré nedokážu zabezpečiť svojim deťom primerané vzdelanie a priaznivé podmienky pre uplatnenie na trhu práce. V ich prípade je vysoká pôrodnosť skôr prekážkou než výhodou. V konečnom dôsledku znamená pre spoločnosť viac nákladov než benefitov a pre sociálny systém predstavuje záťaž.

Z vyššie uvedeného je preto nepochybné, že by bolo správnym krokom, ak by demografický vzorec správania bielej Európy prevzali predovšetkým krajiny tretieho sveta.

Ďalej sa spýtajme samých seba, či nie je lepšie mať skôr menšiu, ale vzdelanú a inteligentnú populáciu s vysokou kvalitou života, než neustále rastúcu populáciu, ktorej značná časť má problémy? Chceme kvantitu alebo budeme sledovať skôr kvalitu?

V súvislosti s plánovaným rodičovstvom je na čase začať otvorene hovoriť o genetickom progresivizme, známejšom pod označením eugenika. Eugenici zastávajú stanovisko, že existujú objektívne kritériá, na základe ktorých môžeme posudzovať kvalitu genofondu a sú presvedčení, že spoločnosť by sa mala usilovať o lepšiu budúcnosť zvyšovaním početnosti kvalitných génov a znižovaním nekvalitných v každej nasledujúcej generácii.

Takýto postoj nie je navyše v nijakom rozpore s tradičným uvažovaním. Naopak, holistický, hierarchický zmysel, ktorý bol charakteristický pre starovekých indoeurópanov okamžite rozpozná eugeniku ako cenný nástroj. Tento zmysel je však v opozícii voči binárnemu, čierno-bielemu dualizmu, ktorým sa vyznačujú neomarxisti i kresťanskí pro-lifisti. Toto dualistické rozdelenie na dobro a zlo má svoje korene v metafyzickom náhľade kresťanstva.

O plánovanom rodičovstve je tiež potrebné hovoriť nielen v kontexte Slovenska, ale aj v globálnom rozmere, pričom musíme brať do úvahy jeho vplyv na rasovú demografiu. Vzhľadom k tomu, že biela rasa je v súčasnosti vystavená pomalej a postupnej genocíde, ktorá sa uskutočňuje v prvom rade prostredníctvom masového importu nebielych rás/etník, ako i výrazne sťaženou možnosťou uplatňovať politiku odsunu, segregácie alebo participácie štátnych hraníc vo vzťahu k rýchlo sa množiacemu farebnému obyvateľstvu, už usadenému v belošských krajinách, musíme o plánovanom rodičovstve uvažovať ako o jednom z primárnych prostriedkov riešenia súčasnej krízy.

Afroameričania a riešenie rómskeho problému

Plánované rodičovstvo môže byť jedným z nástrojov, ktorý by nám mohol pomôcť vyriešiť jeden z najzávažnejších problémov sužujúcich Slovensko – tzv. rómsky problém.

Že by to mohlo fungovať nám ukazuje príklad reprodukčného správania černochov v Spojených štátov. Paralely medzi cigánmi a černochmi nie sú v žiadnom prípade postavené na vode, keďže cigáni sa takmer vo všetkých zásadných kritériách blížia skôr k negroidnej než europoidnej rase: vysoká fertilita, nižšie sex ratio, nižšia pôrodná váha, vyššia detská úmrtnosť, nízke rodičovské investície, štruktúra rodiny (napr. veľké množstvo nemanželských detí), rýchle dospievanie, skoršia sexuálna reprodukcia, horší zdravotný stav, kratší priemerný vek, vysoká kriminalita, nízke vzdelanie, nízka pracovná morálka a osobnostná štruktúra (impulzívnosť, neschopnosť odložiť uspokojenie, spôsob trávenia voľného času) [3].

Napriek tomu, že Afroameričania patria rovnako ako africkí černosi a cigáni k r-stratégom [4] bolo podľa CDC (Centrá pre kontrolu a prevenciu choroby) od prípadu Roe v. Wade [5] uskutočnených v USA 13 miliónov potratov, ktoré sa týkali afroamerických žien. Viac čiernych plodov sa potratí, ako sa narodí, pričom každý rok okolo 5% čiernych žien v reprodukčnom veku podstúpi potrat.[5]

Hrubé výpočty nám ukazujú, že 6 miliónov čiernych detí, bez toho aby sme sem zaraďovali rasovo zmiešané pôrody, by bolo dnes v reprodukčnom veku, pokiaľ by neboli potratené. Väčšina z nich by bola takmer určite vychovávaná v chudobe. Keď analyzujeme chudobné komunity v rozvinutých alebo v rozvojových krajinách zistíme, že je tu priama úmera medzi veľkosťou rodiny a opustením chudoby. To znamená, že týchto 6 miliónov dospelých, bez prístupu k potratom a žijúcich v chudobe, reprodukujúcich ďalšie množstvo chudobných černochov, by prispeli k dnešnému počtu obyvateľov USA najmenej 18 miliónmi nových detí. Ide o ekvivalent 40 Detroitov!

Situáciu v Spojených štátoch však zhoršujú radikálne kresťanské skupiny a ich agenda, ktorá sa snaží o zredukovanie počtu ženských kliník a obmedzenie prístupu k antikoncepcii a potratom. Výsledok pochopiteľne nebude iný než dysgenický, pretože zodpovedné a schopné ženy si vždy nájdu cestičky ako sa k nim dostať, zatiaľ čo menej schopné a inteligentné ženy, častokrát so sociálne slabšieho prostredia, nie. Stačí sa pozrieť na prípad poslednej potratovej kliniky v Mississippi (americký štát s najväčším počtom černochov), ktorého hlavné mesto Jackson je až z 80 % černošské. Klinika čelí dlhoročným pokusom o jej odstavenie.

Príklad afroameričanov nám však ukazuje prípadnú cestu, ako by sa dal riešiť, resp. aspoň zmierniť rómsky problém na Slovensku za súčasných legislatívnych podmienok. Viaceré prieskumy totiž ukazujú, že ženy zo všetkých inteligenčných skupín si želajú v priemere 2-3 deti. [6] Takéto výsledky naznačujú, že efektívny program plánovaného rodičovstva by mohol urobiť skutočný pokrok smerom k zníženiu, či dokonca obratu dysgenickej fertility – za predpokladu, že by k tomu existovala kolektívna vôľa – keďže by pomohol cigánskym ženám v dosiahnutí vytúženého počtu detí. Bezplatný prístup k hormonálnej antikoncepcii, potratom a k pozastaveniu plodnosti prostredníctvom sterilizácie, sprevádzané patričným výchovno-vzdelávacím procesom v cigánskych komunitách, by minimálne pomohol zmierniť terajšiu situáciu. Pokiaľ ide o úvahy v podobe finančne motivovaného pozastavenia plodnosti, či dokonca jej vynucovaného pozastavenia, bolo by v tomto prípade zaiste vhodné vypracovať samostatnú rozsiahlejšiu štúdiu, kde by vo väčšej miere bolo potrebné brať do úvahy etické aspekty, ale aj uskutočniť analýzu príslušných medzinárodných ľudsko-právnych dokumentov.

Dysgenický vplyv katolicizmu

V súvislosti s našou témou je potrebné tiež spomenúť globálny vplyv katolíckej cirkvi na vývoj rasovej demografie a dysgenickej fertility. Nie je žiadnou novinkou, že katolicizmus v Európe už dlhodobo vymiera a je na dobrej ceste stať sa rovnakým reliktným náboženstvom ako mitraizmus. Uvedomujúc si svoj zúfalý stav v racionalistickom bielom svete, presúva svoje ťažiská čoraz viac do Latinskej Ameriky a Afriky. Na Slovensku a v Poľsku ešte vo svojich predsmrtných kŕčoch občas kope, ale ani tu mu už veľa času neostáva.

V prípade Latinskej Ameriky môžeme pozorovať dlhodobý pokles počtu belochov. Ukážkovým príkladom je Brazília, kde od roku 1950 až do súčasnosti klesol podiel belochov zo 62 % v polovici 40-tych rokov na celkovo zopár belochov, ktorí by podľa noriem v USA prešli ako belosi. Chudobné ženy v severovýchodných oblastiach obývaných prevažne africkými prisťahovalcami a mnoho chudobných, rasovo zmiešaných žien nemali prístup k antikoncepcii až do 80-tych rokov a antikoncepcia nebola pre ne cenovo dostupná až do roku 2007 [7].

Bolo to z dôvodu vplyvu katolíckej hierarchie na politiku. Vtedajší emeritný pápež Benedikt XVI počas svojej návštevy Brazílie odsúdil politiku, ktorá urobila antikoncepciu cenovo dostupnou.

Ako nás vo svojom článku informuje Patrick Le Brun, funguje to tak, že pravicové krídlo cirkvi zabezpečí, aby chudobní nebieli katolíci mali viac detí, než o koľko sú schopní sa reálne postarať a ľavicové krídlo ich zase udržiava v kostolných laviciach prostredníctvom svojich kázní o sociálnom evanjeliu, pričom zároveň požaduje, aby sa bohatí, zodpovední belosi podrobili invázii svojich farníkov. Treba zdôrazniť, že ľavé a pravé krídlo cirkvi nie sú proti sebe stojacimi spoločenskými silami, ale iba pravou a ľavou rukou rovnakého dysgenického systému.

“Latino” oligarchia, ako tomu často býva u merkantilistických elít, je krátkozraká a orientovaná na profit. Jej spojenectvo s cirkvou zaviedlo systém, ktorý nevenuje nijakú pozornosť genetickému dedičstvu. Vždy keď je katolícka cirkev v Latinskej Amerike pri moci, bez ohľadu na to, či je silnejší jej pravicový alebo ľavicový duchovný prúd, kruh histórie nás vždy dovedie ku krajine (i v prípade takej bielej ako je Argentína), ktorá vyzerá ako Brazília alebo Dominikánska republika, so všetkými politicko-ekonomickými problémami, ktoré to so sebou prináša.

Ani situácia v Afrike nie je o nič lepšia a ukazuje, že katolicizmus sa z minulosti nepoučil a ani sa poučiť nemieni. Pápež Benedikt, rovnako ako jeho predchodca Ján Pavol II cestovali po čiernom kontinente a horlili proti používaniu antikoncepcie a kondómov, keďže podľa tradičnej katolíckej náuky je dovolený iba sex, ktorý povedie k plodeniu potomkov.

Takéto prístupy však vedú k tomu, že čierna rodina kdesi v rovníkovej Afrike, kde majú obaja manželia, vzhľadom k neuveriteľnej chudobe, ktorá tam panuje, problém uživiť samých seba, majú 8 či viac detí. Niektoré z nich samozrejme zomrú (to je vraj Božia vôľa), ostatné budú živoriť po celej osade, nehovoriac o údele postihnutých (plod je posvätný i vtedy, ak je defektný a za žiadnych okolností nesmie byť potratený).[9] Svojich vystresovaných rodičov i ostatných obyvateľov osady budú privádzať k zúfalstvu. Iné z týchto detí zase zaplatia pašerákom, nasadnú na loď a vydajú sa až k talianskym brehom, po ktorých dosiahnutí požiadajú o politický azyl. Ten i častokrát dostanú, pretože v mnohých afrických štátoch prebieha takmer permanentná občianska vojna a nepokoje.

Prognózy navyše predpokladajú, že Afrika, kde v súčasnosti žije viac ako 1 miliarda ľudí, bude mať na konci tohto storočia vyše 4,2 miliardy obyvateľov. Zakončiť toto storočie so 4 miliardami Afričanov však bude skutočný horor. Pôjde o nočnú moru pre každú ľudskú rasu, obzvlášť bielu. Presne k takému výsledku dospejeme, ak dovolíme, aby kresťanskí a moslimskí fundamentalisti a katolícki lídri diktovali politiku v Afrike. Ak sa pozrieme na širší obraz danej problematiky, názor o posvätnosti každého ľudského života tu naozaj neobstojí.

Záver

Nikdy by som neobhajoval kolonializmus či imperializmus, kde sa sleduje len zištný profit na úkor vykorisťovania ľudí, zvierat či prírody. Vždy som obhajoval právo národov na sebaurčenie a slobodný rozvoj, avšak náš svet si v skutočnosti nemôže dovoliť ani neintervencionistický etnický nacionalizmus. Ide totiž o utópiu. Ak totiž farebné rasy a etniká vybavené západnou medicínou a technológiou ponecháme iba svojmu osudu, budú pokračovať vo svojom nezodpovednom rozmnožovaní a drancovaní Zeme. Nakoniec zničia nielen samých seba, ale i nás, nehovoriac o devastácii životného prostredia a vyhubení živočíšnych a rastlinných druhov. Vo vzťahu k nim je preto potrebné osvojiť si paternalistický prístup. Paternalizmus znamená, že pristupujeme k ľuďom ako k deťom. A keďže deťom chýba zodpovednosť a múdrosť dospelých k tomu, aby robili rozhodnutia sami za seba, potrebujú rodičov – alebo iných ľudí, ktorí ich zastúpia – aby im vysvetlili čo majú robiť, naviedli ich na správnu cestu a príležitostne ich k tomu i donútili. Západniari preto musia so svojou svetovou dominanciou nakladať rozumne, to znamená nezneužívať ju k sebeckému vykorisťovaniu, ani k patologickému altruizmu, ktorý obzvlášť v dnešných dňoch nadobúda doslova obludné rozmery. Musíme využívať našu múdrosť a kreativitu v prospech všetkého dobra na Zemi. Toto dobro je nutné vnímať nielen ako prosté zachovanie života na našej planéte, ale i udržiavanie jeho neustálej evolúcie.

Odkazy

[1] Podľa v súčasnosti platnej slovenskej legislatívy je možné umelo prerušiť tehotenstvo do obdobia nepresahujúceho dvanásty týždeň tehotenstva za podmienok a postupom, ktorý upravuje zákon o umelom prerušení tehotenstva. Táto úprava predstavuje spoločenský kompromis medzi ústavou chránenými osobnostnými právami žien a ochranou ľudského života už pred narodením. Podľa prieskumu IVO z roku 2007 väčšina ľudí na Slovensku nepodporuje sprísnenie interrupčného zákona: „iba 16% ľudí pokladá dnešný zákon za príliš benevolentný. Naopak, 42% sa prihovára za zachovanie statusu quo a 18 % za jeho liberalizáciu, ktorá by mala zvýšiť dostupnosť interrupcií.“

[2] V slovenských podmienkach je pojem „sociálne marginalizované a znevýhodnené skupiny obyvateľstva“ v podstate eufemizmom pre cigánske obyvateľstvo. Ďalší obdobný výraz, ktorý sa pokúša vynechať etnický aspekt problému je „sociálne vylúčené spoločenstvo“. V zmysle zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách ide o „sídelné zoskupenie, uvedené v zozname sociálne vylúčených spoločenstiev, tvorené fyzickými osobami, ktorých životné podmienky vedú k vysokej miere mnohonásobnej deprivácie a spoločenského znevýhodnenia a celkovému zníženiu životných šancí“.
[3] Bakalář, Petr. 2003. Tabu v sociálních vědách, s. 90
[4] V prírode sa stretávame u organizmov s 2 odlišnými stratégiami : stratégiou k – a stratégiou r-. Organizmy uplatňujúce r-stratégiu sa vyznačujú väčším počtom potomkov a menej kvalitnou starostlivosťou o nich. Podľa kanadského evolučného psychológa J. P. Rushtona sa správanie využívajúce túto stratégiu vytvorilo u tých ľudských rás, ktoré sa vyvíjali v premenlivom, skôr teplejšom prostredí. Postupne sa selektovali gény, ktoré boli najvhodnejšie pre spôsob života v súvislosti s týmto reprodukčným vzorcom.
[5] Roe v. Wade (410 U.S. 113, 1973) je jeden z najznámejších sporov pred Najvyšším súdom USA, ktorý uznal právo na interrupciu v USA. Daný spor je dodnes platným precedensom napriek niektorým úpravám a dodatkom.
[6] http://www.census.gov/compendia/statab/2012/tables/12s0101.pdf
[7] Lynn, Richard, 1996, Dysgenics: Genetic Deterioration in Modern Populations, Praeger: New York.
[8] Brazílska pôrodnosť od tej doby poklesla pod úroveň nahradenia. Brazília je podľa amerických sociologických štandardov minimálne z 51 % čierna. Predstavte si chudobu, zločinnosť a skorumpovanosť na úrovni Newarku v štáte New Jersey (52 % obyvateľstva tvoria černosi alebo rasoví miešanci) na celoamerickej úrovni a položte si otázku, či katolícka cirkev skutočne predstavuje morálnu autoritu, ako to o sebe tvrdí. Ako by mohol niekto, kto je na strane pravdy, krásy a božského umožniť vytvorenie takejto spoločnosti? http://www.seattletimes.com/nation-world/brazil-subsidizes-birth-control-pills/
[9] Postoj katolíckej cirkvi k potratom však nie je konzistentný, pretože do roku 1869 zastávala odlišné stanovisko k oduševneniu človeka, ktoré podľa učenia Tomáša Akvinského nastáva v 40. dni u mužského embrya a v 80. u ženského. Do tohto času bol potrat povolený.
http://www.badnewsaboutchristianity.com/gah_abortion.htm

Zdroje
1. Le Brun, Patrick. 2015. White Nationalists Need Planned Parenthood, Not the Pope, counters-currents.com.

2. Bakalář, Petr 2003. Tabu v sociálních vědách.

Autor: Aman, www.protiprudu.org