Lotyši ukazujúci pro-belošskú solidaritu na anti-imigračnom pochode v Rige.

Udalosti v Európe sa v posledných rokoch vyvíjajú závratnou rýchlosťou. Mali sme tu Ukrajinskú revolúciu, ktorá vyvolala agresívnu ruskú odpoveď, odhaľujúcu skryté anti-západné, anti-belošské pocity v jej líderstve a u väčšiny ruských obyvateľov. Potom prišiel nápor nebielych invazistov, anti-belosškým establishmentom a médiami komicky označovaných ako “utečenci”, ktorý narástol do nevídaných rozmerov.

Tieto udalosti nám vo všeobecnosti odhalili priepasť v bielom svete a obzvlášť v Európe. Je to najviac očividné v drasticky odlišných reakciách východných a západných Európanov k “utečeneckej kríze”. Západoeurópski lídri akceptovali invazistov s otvorenou náručou. Avšak niekoľko východoeurópskych lídrov, medzi ktorými je najhlučnejší maďarský premiér Viktor Orbán, zaujalo jasný a pevný postoj k invázii. Anti-imigračné pochody, ktoré sa uskutočnili vo viacerých východoeurópskych mestách, pritiahli tisíce ľudí. Aj v západnej Európe rastie odpor, hoci v súčasnosti nemôže dosiahnuť úroveň pozorovanú na východe.

Čo je však ďaleko povzbudzujúcejšie, východní Európania sú si veľmi dobre vedomí (a to omnoho viac ako ich západné náprotivky) pravej povahy problému – t.j. že nejde o kultúrny problém, ale skôr rasový a sú omnoho úprimnejší pripustiť to počas rozhovoru. Dokonca mnohí z tých, ktorí patria do politickej ľavice sú rasovo uvedomelí a boli by na Západe klasifikovaní ako “rasisti” alebo “extrémni pravičiari”.

Ďalším povzbudivým znamením je rozvíjanie pan-európskej identity medzi východnými Európanmi. Hoci jednotlivé krajiny sa skôr hanebne pokúšajú podsunúť nechcených utečencov k svojim susedom, je tu rastúce povedomie, že ide o problém Európy ako celku, a že EU nemá spoločné záujmy Európy na srdci. Nedávna znovuobnovená vojenská hrozba zo strany Ruska a nátlak z EU smerujúci k akceptácii nebielych imigrantov zblížil východných Európanov a pretkal ich pocitom spoločného osudu. Sú si čoraz viac vedomí, že v stávke je viac ako len budúcnosť ich krajín: to čo je v stávke je budúcnosť európskej civilizácie, budúcnosť bielej rasy. Popri tomuto vynárajúcemu sa povedomiu, ktoré oponuje nebielej imigrácii, tiež prispievajú k záchrane Európy a bielej rasy.

V porovnaní s ostatnými sú v dnešnej Európe práve východní Európania tí, ktorí prejavujú najzdravšie inštinkty a hlboké porozumenie týkajúce sa rasového problému, ruskej hrozby a nebezpečenstva hegemónie Ameriky, EU a Severoatlantickej aliancie.

Východní Európania nazerajú na Západ ako na niečo, čomu sa chcú vyrovnať. Sú priťahovaní jeho vysokou životnou úrovňou a právnym štátom, ktoré považujú (a celkom správne) vo svojej podstate za manifestáciu belošstva. Z väčšej časti nie je ich priťahovanie k liberalizmu a demokracii zakorenené v degenerácii, ako bohužiaľ tomu nesprávne rozumejú mnohí západní nacionalisti. V skutočnosti považujú liberalizmus a demokraciu vo svojej podstate za belošské, európske hodnoty. Prijatie liberalizmu vnímajú ako duchovné pripojenie k ich bielym bratrancom na Západe.

Až doteraz si východní Európania väčšinou neboli vedomí, že ich západní bratranci v skutočnosti stratili dôveru v samých seba, vo svoju históriu a kultúru a podľahli úpadku. Východ je omnoho zdravší ako Západ: rasovo i kultúrne. Práve nastal čas pre východných Európanov, aby sa prestali snažiť napodobňovať Západ a opustili svoj podriadený postoj k nemu. Namiesto toho nastal pre východných Európanov najvyšší čas, aby prevzali vedúcu úlohu a začali učiť Západ.

Táto zmena v prístupe je nevyhnutná a už k nej i dochádza. Avšak sama o sebe nepostačí. Tento nový prístup sa stane účinným jedine vtedy, ak sa stane oživujúcim princípom nového politicko-mocenského bloku. Východná Európa sa musí spojiť a vytvoriť impozantný politický subjekt, ktorý bude alternatívou k euroázijskému Rusku a atlantickému Západu. Preto navrhujem oživenie idey Balticko-čiernomorskej únie alebo “Intermaria”, ako bolo pôvodne predložené poľským lídrom Józefom Pilsudskim. V ideálnom prípade by blok Intermarium zahŕňal nasledujúce národy, zhruba od severu k juhu:

Estónsko (populácia 1.3 miliónov)

Lotyšsko (2.3 miliónov)

Litva (3.6 miliónov)

Bielorusko (10.3 miliónov)

Poľsko (38.6 miliónov)

Ukrajina (45 miliónov)

Česká republika (10.6 miliónov)

Slovensko (5.4 miliónov)

Maďarsko (10 miliónov)

Rumunsko (19 miliónov)

Moldavsko (4.4 miliónov)

Slovinsko (2 milióny)

Chorvátsko (4.5 miliónov)

Srbsko (7.5 miliónov)

Bosna (3.9 miliónov)

Čierna hora (600,000)

Bulharsko (7.6 miliónov)

Macedónsko (2 milióny)

S celkovým počtom 178 miliónov väčšinou európskych ľudí (v porovnaní s ruskou populáciou tvoriacou 143 miliónov, z ktorých mnohí sú Neeurópania) by mohlo byť Intermarium mimoriadne silné a do značnej miery sebestačné vzhľadom na patričné investície do infraštruktúry a zbrojenia. To by účinne eliminovalo závislosť východnej Európy od Spojených štátov a západnej Európy pokiaľ ide o bezpečnosť. Intermarium by malo byť schopné uskutočňovať vlastnú, nezávislú politiku, a to interne i externe. Išlo by o skutočnú geopolitickú protiváhu k Rusku a Západu.

S upevnením svojej moci a dosiahnutím svojej bezpečnosti by Intermarium nevyhnutne získalo mnoho priaznivcov a sympatizantov, a to ako na Západe, tak i v Rusku. Už teraz tu máme množstvo ruských disidentov sťahujúcich sa na Ukrajinu. Je tu dokonca mnoho ruských nacionalistov bojujúcich na ukrajinskej strane. Západní nacionalisti, z ktorých mnohí živia sebaklamy o Rusku, konečne pochopia, že najväčšia nádej pre biely revival a spásu Európy neleží v Rusku, ale vo východnej Európe. Nebudú sa musieť plaziť smerom k Rusku a prostredníctvom mentálnej gymnastiky presviedčať samých seba, že Putin, ktorý väzní skutočných ruských nacionalistov, zakazuje revizionizmus o 2. sv. vojne a “nacistickú propagandu”, obdivuje sovietsku minulosť a odsudzuje “rasizmus” a “nacizmus” pri každej príležitosti, je akýsi náš “skrytý priateľ”. Zjednotená východná Európa však nebude našim “skrytým priateľom”, bude našim skutočným priateľom. Na rozdiel od väčšiny Rusov, ktorí v skutočnosti pociťujú škodoradosť z toho, že Európa je v zovretí nebielych invazistov, východní Európania sa úprimne vciťujú do boja ich západných bratrancov.

Okrem získania mnohých sympatizantov mimo svojho teritória, bude Intermarium tiež magnetom pre všetkých tých, ktorí sa vyznačujú bielym rasovým povedomím a európskou identitou. Dá sa tu predvídať zmena v imigračných vzorcoch. Viac a viac Západniarov, a tiež Rusov, sa rozhodne usadiť v Intermariu. Práve oni budú skutočnými utečencami, utekajúcimi pred chaotickými, skorumpovanými, multi-rasovými a anti-belošskými spoločnosťami, prinášajúc svoje cenné zručnosti a skúsenosti do východnej Európy. To dá podnet k technologickému, ekonomickému a politickému vývoju Intermiaria, k zvýšeniu jeho vplyvu v medzinárodných vzťahoch a tým k urýchleniu šírenia pro-belošských myšlienok z tohto teritória do celého bieleho sveta.

Balticko-čiernomorská únia môže na seba zobrať rôzne formy. Môže byť centralizovanou entitou alebo voľnou konfederáciou, s rozmanitými prechodmi medzi týmito dvomi možnosťami. Netreba dodávať, že nebude obmedzená na súčasné členské štáty EU, ale bude zahŕňať Ukrajinu a Bielorusko ako dôležité integrálne časti – dedičov starobylej Kyjevskej Rusi.

Intermarium by malo byť tiež otvorené pre prijatie západoeurópskych krajín. Môžeme predpokladať, že západné krajiny so silnými nacionalistickými hnutiami – napr. Rakúsko, Dánsko a Fínsko – sa možno pripoja k tejto únii. Bolo by tiež iróniou (ale v žiadnom prípade nereálnou), ak by sa bývalé východonemecké štáty rozhodli oddeliť od Nemecka a pripojiť sa tiež k Intermariu.

Najväčším nebezpečenstvom pre Intermaria sú bublajúce etnické konflikty v celej východnej Európe. Sú tu poľské menšiny v Litve, Bielorusku a na Ukrajine. Ďalej Litovčania v Poľsku, Maďari na Slovensku, v Srbsku, na Ukrajine a v Rumunsku, atď. Intermarium zjednotené víziou spoločného osudu a boja by poskytlo rámec pre urovnanie týchto sporov.

Východní Európania by si mali pamätať, že hlavným dôvodom pre pád Poľsko-litovskej únie bol spor medzi rôznymi časťami šľachty a potyčky medzi odlišnými národnosťami nachádzajúcimi sa v tejto politickej únii. Kým sa národy Poľska, Litvy a starobylej Kyjevskej Rusi zaoberali deštruktívnym vzájomným bojom, ich úhlavný nepriateľ Rusko ich silne napadol, aby upevnil svoju moc a nakoniec si ich všetkých podmanil. Chyby minulosti by sa nemali opakovať.

Východná Európa bola už príliš dlho objektom histórie, hračkou extra-európskych mocností. Východná Európa si potrebuje uvedomiť, že je rasovo a kultúrne najzdravšou časťou Európy. Preto by mala viesť, nie nasledovať. Musí prestať byť objektom a konečne sa stať subjektom histórie, čím sa zároveň stane poslom svetlej budúcnosti pre celú bielu rasu. Blok Intermarium: Balticko-čiernomorský blok, je jediným efektívnym spôsobom ako to dosiahnuť.

autor: Émile Durand

preklad: Aman, protiprudu.org