Úvodné slová prekladateľa: Nasledovný text od Nathaniela Weyla bol publikovaný v Eugenickom vestníku v roku 1984. Dôvodom pre jeho preloženie bol môj zámer bližšie oboznámiť čitateľov s konceptom pozitívnej eugeniky. Eugeniku môžeme definovať ako vednú disciplínu, ktorá sa zaoberá štúdiom dedičnosti a hľadá spôsoby, ako zlepšiť genofond populácie. Pokiaľ ide o typy eugeniky môžeme sa stretnúť s dvomi základnými koncepciami:

1. Klasickou eugenikou, ktorá spočíva v aplikácii podobných metód, aké sa používajú pri šľachtení zvierat a rastlín. K nej zaraďujeme 2 základné podtypy:

a) Pozitívnu eugeniku – jej cieľom je, aby mali ľudia so žiaducimi vlastnosťami (zdravie, inteligencia, morálny charakter) viac detí.

b) Negatívnu eugeniku – ktorej cieľom je, aby ľudia s nežiaducimi vlastnosťami (mentálne postihnutí, asociáli, psychopati, devianti, kriminálni delikventi, atď.), mali menej detí alebo žiadne. Pre lepšiu predstavu negatívnej eugeniky odporúčam nasledujúce články:

• Nevyhnutnosť plánovaného rodičovstva


• Heretické myšlienky o potrate a eugenike


• Opýtajte sa eugenika: otázka sterilizácie

2. Modernou eugenikou – ktorá používa k dosiahnutiu rovnakých cieľov, aké má klasická eugenika, biotechnológie (umelé oplodnenie, prenatálna analýza genetických chorôb a porúch kombinovaná s eugenickými potratmi, oplodnenie in vitro, klonovanie, genetické inžinierstvo, implantácia nových génov, atď.). Viac o modernej eugenike sa dozviete v článku Budúci čínsky superštát: Eugenika Richarda Lynna.

V našich končinách je eugenika pomerne stále tabu (a to dokonca i v rámci alternatívnej scény), hoci sa občas objavia v tejto oblasti výnimky, akou je napr. kniha od českého psychológa Petra Bakalářa “Tabu v sociálních vědách”, ktorá síce mnohé objasňuje, avšak stále ide iba o nepatrnú kvapku v mori. O dosť lepšia je situácia v Spojených štátoch, ktoré sa môžu pochváliť bohatou históriou eugenických hnutí, ako i väčšou slobodou diskusie na túto tému.

O jednom zo spôsobov aplikácie pozitívnej eugeniky, ktorá je z vyššie spomenutých typov eugeniky najmenej kontroverzná a pre širokú verejnosť najprijateľnejšia, sa bližšie dozviete v nasledujúcom článku. Prajem vám príjemné čítanie.

Naša krajina každoročne míňa miliardy dolárov na podporu lenivých a nezamestnateľných ľudí, zatiaľ čo sa stále viac množia. Nemohla by urobiť aspoň minimum z toho pre zdravé a mladé páry dobrého charakteru a nadpriemernej inteligencie? Deti z tejto skupiny zvyčajne zvýšia produktivitu a pokrok národa, kým deti z prvej menovanej skupiny sa zvyčajne stanú záťažou pre spoločnosť a znížia produktivitu populácie ako celku.

Je nevyhnutné, aby naši inteligentní mladí muži a ženy neodkladali rodičovstvo až do doby, kedy ich najsilnejšia plodnosť skončí. Mali by sme ich podporovať v tom, aby mali deti už počas tohto obdobia, keďže je prirodzene najvhodnejšie. A to dokonca i v tom prípade, že nebudú v tom čase úplne odkázaní len sami na seba. Dodatočné náklady výchovy detí sú väčšie u mladých ľudí, ktorí práve rozbiehajú svoju kariéru, ako u tých v strednom veku. Pre národ ako celok i pre jeho individuálnych členov je spoločenskou povinnosťou, aby pomáhali inteligentným a zaslúžilým párom v reprodukcii a týmto spôsobom zlepšili genetickú kvalitu americkej populácie. V tomto prípade sú obzvlášť schopní bohatší ľudia, ktorých reprodukčné obdobie je už minulosťou. Bohužiaľ, zriedkakedy tak činia.

Najväčšou prekážkou pokroku v progresívnej eugenike (tiež nazývanej „pozitívna eugenika“) je skutočnosť, že žijeme v rovnostárskej spoločnosti. Predstava, že všetci ľudia sú si rovní v inteligencii a schopnostiach je stanovisko, v ktoré žiaden rozumný človek neverí, napriek tomu ho každý prezieravý politik na oko prestiera. Z toho dôvodu sú programy zamerané na finančnú pomoc rodičom, aby mohli vyprodukovať veľké rodiny, nediskriminačne aplikované na všetkých, alebo selektívne na čo do genetickej kvality zväčša ochudobnené segmenty populácie. Akýkoľvek pokus obmedziť verejnú podporu iba pre tých rodičov, ktorí preukázali, že dodržiavajú zákony a sú minimálne priemernej inteligencie, by bol umlčaný ako urážka demokratického ducha a triedna legislatíva utláčajúca chudobných.

Aby si národ udržal svoje vedúce postavenie mal by kombinovať hojnosť plodnosti jeho inteligentnej a cnostnej mládeže s vyššími vzdelávacími prostriedkami prístupnými každému, kto disponuje nevyhnutnými duševnými schopnosťami.

Pre mužov a ženy nadpriemernej inteligencie sú dnes najvýznamnejšími inštitúciami pre selekciu partnera a založenia rodiny koedukované internáty. Sú mimoriadne vhodné pre plnenie tejto úlohy, pretože sú polouzatvorenými komunitami, v ktorých mladí muži a ženy spoločne žijú a študujú počas rokov ich zvýšenej sexuálnej vitality, plodnosti a rastúceho záujmu o vytvorenie stabilných, emocionálnych zväzkov. Manželstvá vysokoškolských študentov, počas štúdia alebo po jeho ukončení, majú tendenciu spájať mužov a ženy, ktorí sú, pokiaľ ide o inteligenciu, skôr spárení nenáhodne než priemer, a je u nich väčšia pravdepodobnosť splodenia nadaných, nadpriemerných detí. Vzdelávanie a výchova detí vôbec nemusia byť v rozpore. Rodičia by si mali uvedomiť, že odrádzanie detí od uzavretia manželstva počas ich vysokoškolských rokov znižuje fertilitu ich rodiny, keďže počet detí závisí z veľkej časti od toho, kedy ich rodičia začnú s ich plodením. Myšlienka nulového populačného rastu má disproporčne väčší vplyv na vysokoškolákov. Z toho dôvodu predstavuje intelektuálne oslabenie amerického ľudu. Našťastie sa od nej pomaly upúšťa.

Štipendiá, platy, granty, pôžičky a dotácie umožnili väčšine duševne spôsobilých Američanov získať vysokoškolské vzdelanie. Niektorí z pol milióna vietnamských veteránov a milióny post-vietnamských veteránov sú potencionálnymi príjemcami štedrých, vzdelávacích výhod. Je to dané tým, že kvôli masívnej prítomnosti veteránov na akademickej pôde by boli vláda, univerzity a vysoké školy viac zosúladené s problémami mladých, ženatých a vydatých študentov s deťmi a pomohli by im s pôžičkami, zamestnaním na čiastočný úväzok, strediskami dennej starostlivosti a dotovaným bývaním. Zároveň by súdne príkazy a správne rozhodnutia prinútili predtým výlučne mužské a ženské internáty stať sa viac koedukovanými, takže by tieto inštitúcie nadobudli i význam komunít pre selekciu partnerov.

Pod tlakom militantných, menšinových organizácií a akademických liberálov a marxistov, sa rola eugeniky na vysokých školách znižuje, keďže sa znižujú štandardy pre prijímacie konanie a maturitu. Navyše niektoré univerzity, ako napr. Kolumbijská univerzita, Chicagská univerzita, Pennsylvánska univerzita, Univerzita v Južnej Kalifornii a Temletonova univerzita sa doslova ocitli v záplave slumov. Stali sa malými ostrovčekmi v oceáne neresti a kriminality. Namiesto toho, aby sa presťahovali do zdravšieho prostredia, tieto univerzity sa vo všeobecnosti zaviazali pokúsiť sa o “rehabilitáciu” ich susedstiev, ktorá však zvyčajne neslávi žiaden úspech.

Výsledkom je, že takéto univerzity do značnej miery prestali byť komunitami pre selekciu partnerov alebo iné účely a stali sa miestom, kde študenti a fakulta trávia minimálny čas – niekedy i na svoje vlastné riziko. Netreba ani dodávať, že sú sotva vhodným miestom pre založenie rodiny.

Aké praktické kroky by sme mohli podniknúť, aby sme posilnili úlohu vysokých škôl ako miesta, kde sa uskutočňuje partnerská selekcia a zakladá sa rodina?

Základný krok by bol ekonomický a pozostával by z pozdvihnutia ekonomickej pozície rodičov oproti bezdetným, t.j. s finančnou a inou pomocou mladým párom v rozsahu dostatočnom k tomu, aby eliminoval ekonomické pohnútky zostať bez detí. Táto pomoc môže obsahovať nasledujúce špecifiká:

• Pomoc pri získaní zamestnania, rovnako pre študentov, ako i neštudujúcich manželov.


• Nízko-nákladové dotované bývanie, ktoré poskytuje uspokojivé, zdravé a bezpečné prostredie, v ktorom môžu deti vyrastať.


• Centrá poskytujúce zadarmo dennú starostlivosť.


• Poskytovanie detských sestier a rodičovských pomocníkov zdarma.


• Špeciálne štipendiá a postgraduálne štipendium.


• Čiastočné odpustenie študentských pôžičiek za každé narodené dieťa – až do 100%.


• Úľavy na cestovnom pre dochádzajúcich študentov, ktorí uzavreli manželstvo.


• Plne zaplatená a adekvátna materská dovolenka z práce na univerzite.


• Nízko-nákladové a komplexné zdravotné poistenie pre deti študujúcich rodičov.


• Zvýšenie platov vysokoškolákom za každé narodené dieťa.

Takýto program by nielenže mal ďalekosiahle eugenické výhody, ale mohol by byť i v bezprostrednom záujme inštitúcií, ktoré ho príjmu, keďže by sa stali viac konkurencieschopnými v prilákaní špičkových študentov, z ktorých mnohí sú v manželstve. Takto by ich prestíž stúpla, čo by v konečnom dôsledku viedlo k dotáciám, grantom, výskumným fondom a donáciám. Táto situácia by bola tiež ku prospechu miest a obcí, v ktorých by sa takéto inštitúcie nachádzali.

Okrem samotných univerzít je inštitúciou najlepšie vybavenou pre plánovanie a vykonávanie takéhoto programu ministerstvo školstva. Bohužiaľ, je tu príliš malý tlak k tomu, aby sa podujalo na niečo také. Je tomu tak z časti i kvôli našej vysoko frakcionovanej krajine, kde nátlakové skupiny okupujú miesta, kde kedysi panovala zhoda. Mladí rodičia sú jednou z mála majoritných skupín, ktorá sa neorganizuje za účelom lobovania za svoje špecifické záujmy. Avšak tieto záujmy, na rozdiel od záujmov mnohých iných menšín, sa do značnej miery zhodujú so záujmom národa ako celku.

K programom a stimulom je potrebná i zásadná zmena v postoji – poznanie, že privolávanie biologického zániku je nemorálne. Nová etika na akademickej pôde by mohla inšpirovať mnohých z najinteligentnejších, aby sa stali rodičmi, kým bezdetní by pociťovali svoju dobrovoľnú neplodnosť ako hanbu a boli by za týmto účelom ochotnejší vstúpiť do manželstva a mať deti.

Autor: Nathaniel Weyl

Preklad: Aman, protiprudu.org