Keď som sa prvý krát začal zaujímať o biely nacionalizmus všimol som si, že základný princíp etnonacionalizmu bol vždy koncipovaný ako odlišný od židovskej otázky. Etnonacionalizmus je myšlienka, že rasová a etnická rozmanitosť v rámci toho istého politického systému sú vždy zdrojom svárov, a že mier a harmónia nastupujú so zavedením homogénnej zvrchovanej domoviny pre všetky národy.

Avšak židovská otázka je pravdepodobne niečo odlišné od základného etnonacionalizmu. Zahŕňa také témy, ako úloha Židov v propagácii komunizmu, sionizmu a bieleho úpadku a dokonca aj otázky týkajúce sa holokaustu. Niektorí nacionalisti tieto otázky vyťahujú, iní sa od nich držia ďalej, iba obhajujú etnonacionalizmus, ale nedotýkajú sa židovskej otázky.

Chcel som naznačiť, že takéto škatuľkovanie židovskej otázky je úplne zlé. Židovská otázka nie je niečo odlišné od etnonacionalizmu. To nie je samostatný, výhradne voliteľný súbor otázok vyššieho rádu, od ktorých sa môžu etnonacionalisti dištancovať. Naopak, židovská otázka je jednoduché a priamočiare uplatnenie základného princípu etnonacionalizmu.

Ak etnonacionalisti volajú po nahradení multikultúrnych spoločností monokultúrnymi, potom sú Židia zreteľne národom, ktorý patrí do vlastnej krajiny a nemá byť rozptýlený medzi ostatnými národmi. Ak teda Anglicko má byť anglické, Švédsko švédske, Írsko írske, potom musia byť cudzie populácie repatriované do svojej vlasti – vrátane Židov. To je etnonacionalistická odpoveď na židovskú otázku.

To je v úplnom súlade s pôvodným historickým zmyslom židovskej otázky, ktorá je otázkou, ako Židom – jasne odlišnému národu – môže byť poskytnutá právna rovnosť a občianstvo v rámci iných národov. Naša odpoveď je: Nemôže. Patria do svojho vlastného národného štátu. Židovská otázka je cele otázkou vzťahov etník a národných štátov.

Židovská otázka dávno predchádzala takým fenoménom, ako komunizmus, sionizmus a holokaust, takže istotne nie je s nimi spojená. Židovská otázka nie je nevyhnutne spojená ani so židovskou úlohou v úpadku bielej kultúry a demografie. Židia môžu byť jedovatí ako hady, alebo nevinní ako baránkovia, ale židovská otázka tu stále bude – jednoducho preto, že sú to odlišní ľudia roztrúsení medzi rôznymi národmi.

Pokiaľ ide o bielych etnonacionalistov, židovská otázka je presne analogická k čiernej otázke, mexickej otázke, alebo cigánskej otázke. Teda židovská otázka je etnonacionalizmus 101, žiadna tajomná, vysokoúrovňová voľba.

Tento prístup k židovskej otázke presúva dôkazné bremeno. Už nemusí “antisemita” argumentovať, že etnonacionalisti potrebujú venovať svoju pozornosť židovskej otázke. Človek nemusí argumentovať tým, že Židia sú “špeciálni” ľudia, keď vezmeme na vedomie, že sú jednoducho odlišní ľudia, a teda patria do svojej vlastnej krajiny a nie medzi nás.

Namiesto toho je povinnosťou tých etnonacionalistov, ktorí sa dištancovali od židovskej otázky, aby vysvetlili, prečo Židia – na rozdiel od iných cudzincov – by mali mať právo žiť medzi nami s plnými občianskymi právami. Toto je v skutočnosti to, prečo sa nacionalisti, vyhýbajúci sa židovskej otázke, dohadujú. Keď Jared Taylor hovorí, že Židia “vyzerajú pre mňa rovnako”, tak hovorí, že oni sú “my”, nie iný národ. Samozrejme, vyhlasovať, že Židia sú “my” je v rozpore s politikou American Renaissance vychvaľovania Izraela ako národa, ktorý chráni svoje hranice a stavia sa na vlastnú stranu v etnických konfliktoch. Lebo ak Židia sú len rodom bieli ľudia, potom aké majú ospravedlnenie za vytvorenie etnického štátu na palestínskom území? A ak sú Židia samostatný národ, potom patria do vlastnej krajiny a nie medzi ostatné národy.

Samozrejme, pre Taylora je ľahšie tvrdiť, že Židia sú “my” v americkom taviacom kotli. Bolo by ťažšie povedať, že Židia “vyzerajú francúzsky”, alebo “vyzerajú švédsky”, pretože to tak nie je, a pretože francúzsky či švédsky etnický pôvod nie je otázkou rodového belošstva. Navyše, napriek veľkému počtu zmiešaných sobášov, jadro americkej židovskej komunity zostalo stranou taviaceho kotla a silne sa identifikuje so štátom Izrael. A konečne, Židia nezačali ako biely rod. Rasové jadro ich populácie je neeurópske, aj keď niektorí Židia získali mnoho európskych génov počas svojho putovania.

Židovská otázka sa nelíši od etnonacionalizmu. Je to etnonacionalizmus aplikovaný na Židov. Preto žiaden etnonacionalista nemá právo sa dištancovať. Akonáhle niekto uzná, že Židia sú odlišné osoby, etnonacionalistické riešenie židovskej otázky je židovský nacionalizmus – teda sionizmus.

Samozrejme mnoho bielych nacionalistov má oveľa viac čo povedať o Židoch, než len sledovať, že sú to odlišní ľudia. Argumentoval som, že osud bieleho nacionalizmu nezávisí tak či onak na výsledku historických debát o holokauste. Ale ja verím, že Židia sa nielen líšia od bielych, ale sú aj vplyvní a nenávistní nepriatelia, ktorí nesú značnú zodpovednosť za úpadok bielych a odpor proti bielej obnove.

Niektorí bieli nacionalisti o tom nechcú počúvať. Ale aj tak, ako som argumentoval, musia čeliť židovskej otázke. Pretože ak Židia nie sú nič viac, než odlišní ľudia, potom etnonacionalisti musia konštatovať, že Židia patria do svojej vlastnej krajiny a nie do našich. Tak je to jednoduché.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Autor: Greg Johnson