Naša civilizácia čelí stále silnejšej katastrofe v podobe migrácie z tretieho sveta, kultúrneho rozkladu z masmédií, sociálneho rozkladu feminizmu a všeobecného úpadku morálnej integrity. A zatiaľ čo sa vyhliadky zdajú bezútešné, je tu aj jasný rastúci prúd odporu po celom svete.

V Európe sú to tí, ktorí odmietajú preberať moderné vzory a zároveň na seba kladú bremeno nacionalizmu a socializmu, berúc si inšpiráciu z fašistických hnutí 20. storočia. Na myseľ hneď prídu Golden Dawn a CasaPound.

Ale je tu jedinečný americký fenomén a ideológia, ktorá je možno hlavným prúdom myslenia v severoamerických hnutiach odporu – “libertarianizmus”. Pre Američanov je libertarianizmus logickým rozšírením konzervatívneho alebo republikánskeho myslenia. Oslovuje “tradičné” americké hodnoty, ako sloboda, nezávislosť, malá (alebo žiadna) vláda, slobodné podnikanie a podobne, čo čiastočne vysvetľuje jeho popularitu.

Avšak libertarianizmus je falošná opozícia. Tvrdím, že marxizmus a libertarianizmus sú dve strany tej istej liberálnej mince. Majte so mnou trpezlivosť, vysvetlím to.

Ústredným a základným predpokladom marxizmu (a poťažmo aj všetkých nezmyslov, ktoré trúsia slniečkári) je predstava, že všetci ľudia sú si rovní vo svojich schopnostiach (talent, potenciál, inteligencia, atď). Táto logika stojí za povznášaním primitívov z tretieho sveta na našu úroveň, rušením prirodzeným rodových rolí a všetkými ostatnými neduhmi modernej doby.

Avšak v oblasti morálnych kvalít marxisti neveria v žiadnu rovnosť. Komunisti starej školy triedili ľudí na buržoáziu (zlá, skazená), robotníkov (v podstate dobrí, alebo neutrálni) a komunistov (“svätci” a obetaví ľudia). Dnes sme si všetci rovní, ale belosi sú zlí a chamtiví, muži sú prasce a vykorisťovatelia, zatiaľ čo ženy a farební sú rôznymi odtieňmi nevinných obetí alebo požehnaním ľudstva. Všetci sme si vedomí slniečkárskej “hierarchie obetí”, kde rôzni ľudia majú vyššiu alebo nižšiu morálnu autoritu v závislosti na úrovni ich “útlaku”.

Libertarianizmus je na druhej strane založený na predstave, že ľudia sú si morálne rovní, čím je vlastne povedané, že všetci ľudia sú sebeckí a vypočítaví. Teda ak dáme komukoľvek do rúk moc nad ostatnými, povedie to ku korupcii, pretože túto moc využije pre svoje sebecké ciele. Ale ideológia uznáva, že existujú výrazné rozdiely v schopnostiach medzi ľuďmi. Z tejto dichotómie potom dostávame nápady, ako zrušenie vlády, či bránenie štátnemu monopolu.

Ak sú marxizmus a libertarianizmus predkladané týmto spôsobom, zdajú sa byť diametrálne odlišné; jedno verí v rovnosť schopností a morálnu hierarchiu, zatiaľ čo druhé v morálnu rovnosť, ale hierarchiu schopností. Oba systémy sú však založené na liberálnej lži o rovnosti – len ju odlišne aplikujú. Pre človeka, ktorý skôr premýšľa emóciami než rozumom, je ľahšie prijať mentalitu obete, ktorá prichádza s marxizmom, zatiaľ čo silný individualista skôr prijme myšlienku, že každý je sebec a každá autorita je zlo.

Skutočným problémom však je, že na tomto svete niečo ako skutočná rovnosť neexistuje. O tomto netreba nikoho presviedčať. Všetci vieme, že niektorí sú múdri, iní hlúpi, niektorí silní, ďalší slabí. Takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Pre mnohých sa bude zdať ako rúhanie, že existuje aj morálna hierarchia. Ale ona naozaj existuje.

Ľudia sú sociálne zvieratá. Individuálne prežitie záleží na skupine. Žiaden človek nemôže prežiť a prosperovať osamote v lese. Pre sociálne zvieratá, ako sme my (a ďalšie druhy ako mravce alebo včely) prežitie najvhodnejších znamená v prvom rade prežitie a blaho skupiny, nie jednotlivca. A rovnako ako ostatné sociálne zvieratá, máme aj my inštinkty pre sebaobetovanie v prípadoch, keď z toho bude prosperovať skupina. Ale tieto inštinkty nie sú vždy a v každom rovnaké. Tieto inštinkty rastú v skupinách, ktoré sú založené predovšetkým na genetickej podobnosti, ako je rodina a národ.

Teda naozaj existuje morálna hierarchia, ale veľmi odlišná od tej, ktorú stvorila marxistická ideológia. Dokonca aj keď sa k tomu postavíme cynicky, stále dokážeme rozpoznať, že u niektorých ľudí je pravdepodobnejšie, že vám v núdzi pomôžu, zatiaľ čo u iných je pravdepodobnejšie, že vás okradnú. Morálne hodnoty (aspoň zo sociálneho hľadiska) sú založené na rodinných a etnických základoch.

Tak v čom je problém s libertarianizmom? Problémom je, že keď dáte proti sebe dve skupiny, tá, ktorá dokáže lepšie spolupracovať, prekoná skupinu individualistov. A skupina, ktorú riadia najlepší a najmúdrejší prekoná skupinu, kde tí najlepší a najchytrejší robia na vlastnú päsť.

Z toho vyplýva, že nikto, komu ide o prežitie a zdravie skupiny, nebude mať prospech z presadzovania liberálneho prístupu… Aspoň pokiaľ sa to týka jeho vlastnej skupiny.

O tom, že libertarianizmus je židovského pôvodu, netreba na tomto mieste diskutovať, je to viac ako dobre známe. Netreba ani dodávať, že etnické skupiny, ktoré okupujú biele krajiny (ako Židia, ale nielen oni) neprijímajú liberálnu etiku, práve naopak. Etnické zvýhodňovanie je jadrom ich úspechu.

Nakoniec, štát je nástroj. Či je dobrý, alebo zlý, závisí na tom, kto ho používa a za akým účelom. Americká vláda nie je zlo preto, že je veľká a predimenzovaná. Predstavte si, čo by taká obludne veľká inštitúcia mohla urobiť v dobrých rukách, ktorým by záležalo na budúcnosti bielych ľudí. Prakticky všetky naše neduhy by boli vyliečené v rekordnom čase.

Individualizmus je vopred prehranou stratégiou v hre o prežitie. Aj pre cynického pozorovateľa je nesporné, že tímová práca (spolupráca a empatia) sú lepšie ako individuálne úsilie. Ak je právom sila, dvaja muži s palicami sú silnejší než jeden.

Naši nepriatelia chcú, aby sme boli slabí. Marxizmus nás rozdelil na skupiny, ktoré nedokážu spolupracovať. Liberalizmus zasa izoloval silných spomedzi nás a tak nám zabránil spojiť svoje sily. Hrozba je zažehnaná.

Musíme zanechať nerozumné myšlienky o “objektivite”, ak vedú k nášmu zničeniu. “Sloboda” sa nijako nelíši od “tolerancie”. Teraz všetci chápeme, že tolerancia nie je cnosť v prípade, ak tolerovaná vec je zlá (zlá pre našich ľudí a odporujúca prirodzenému poriadku). Rovnako slobodu páchať zlo nemôžeme považovať za žiadúcu. Všetko, na čom záleží, je sloboda robiť dobro. Dnes zatiaľ nemáme slobodu robiť dobro, pretože všetky zákony sú prevrátené na hlavu našimi nepriateľmi. Niekto by si mohol pomyslieť “ak by sme boli úplne slobodní, prinajmenšom ja by som mohol robiť dobro”. To je kompromis. Namiesto toho musíme mieriť za úplným víťazstvom, kde jedinou slobodou je robiť dobro (to znamená robiť to, čo je dobré pre našich ľudí). Naši nepriatelia rozhodne nefandia slobode robiť to, čo sa im nepáči. My musíme konať rovnako.

Libertarianizmus, aj keď je navrhnutý tak, aby priťahoval silné konzervatívne typy, je stále produktom liberálnych hodnôt, ako je rovnosť (“rovnosť príležitostí” a “nešliapať po mne”), slobody (slobody prejavu pre našich nepriateľov) a univerzalizmu (“súďte jednotlivca a nie skupinu”). Nesmieme zapadnúť do tohto starého ideologického balastu. Liberalizmus musí byť odstránený z každého zákutia našej mysle a našej duše, než budeme slobodní a dostatočne silní robiť to, čo skutočne máme – chrániť našu rodinu, náš národ, našu rasu.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org