Anjel pomsty: Milióny Nemcov chcel Abba Kovner po konci II. svet. vojny vidieť zomierať. Foto ukazuje Kovnera, štvrtý v strede hore v kruhu svojich nasledovníkov r. 1944 po dobití Vilniusu Červenou armádou.

Abba Kovner rozhorčene bojoval proti národným socialistom. Po konci Druhej svetovej vojny chcel tento židovský partizán pomstu za holocaust – otrávením miliónov Nemcov.

Vojna sa skončila, teraz prišiel čas pomsty. Okolo 50 židovských mužov a žien sústredil Abba Kovner okolo seba. Títo, ako on, bojovali ako litovskí partizáni proti nemeckým okupantom, alebo prežili koncentračný tábor na Východe. “Musíme svetu ukázať, že nikto nesmie preliať toľko krvi, aby za to zodpovedajúco zaplatil”, zaprisahal ich Kovner. Krv za krv.

Abba Kovner ako pomstiteľ

Nemcov chceli bez výberu usmrcovať: mužov, ženy, starých, malé deti, dojčatá. A chceli čo možno toľko Nemcov usmrtiť, koľko Nemci usmrtili židov. “Dahm Israel Nakam” nazval Kovner svoju skupinu – “Krv Izraela sa vyleje na vás”. Chceli pomstu v mene mnohých židov, ktorí počas holokaustu v synagógach a židovských štvrtiach písali svoje zúfalé výkriky na steny: “My sme vraždení, pomstite nás!”

Jed v mliečnych konzervách

Ale ako sa pomstiť za milión usmrtených židov? Celkom jednoducho, povedal Kovner: musíte len v niektorých nemeckých veľkomestách otráviť pitnú vodu. Tento zámer popisujú Jim G. Tobias a Peter Zinke vo svojej knihe “Nakam. Židovská pomsta na NS – páchateľoch”. Kovner cestoval do Palestíny, aby si obstaral jed. A Kovner, tento zanietený sionista, chcel Davida Ben-Guriona, vodcu sionistov, prvého predsedu vlády Izraela o svojej pomste Nemcom informovať. Niekoľko mesiacov po konci vojny prišiel Kovner do Tel Avivu.

Ale Ben-Gurion a ďalší sionistickí vodcovia sa zaoberali budúcnosťou svojej krajiny a nie pomstou Nemcom. Títo chceli, aby čo najviac preživších so Západnej a Východnej Európy prišlo sem a pomáhali budovať krajinu. Považovali Kovnera za nebezpečného šialenca. Napriek tomu dostal Kovner v jednom laboratóriu to, čo potreboval. Jedom naplnil 20 dóz mliečnych konzerv a niekoľko túb zubnej pasty a všetko uložil do svojho ruksaku. S tým odišiel na palubu lode, ktorá ho mala dopraviť späť. Falošné dokumenty ho vydávali za britského vojaka.

Medzičasom si Kovnerovi ľudia obstarali uniformy a doklady a cestovali po Nemecku. Poobzerali sa v Hamburgu, Frankfurte, Norimbergu, Weimare, v Dachau a Berlíne. Norimberg považovali za veľmi vhodný, pretože Hitler tam usporiadaval ríšske stranícke dni. Aj Weimar, kvôli blízkosti koncentračného tábora Buchenwald, sa dostal do užšieho výberu. Potom však zistili, že sa v Hamburgu a Norimbergu najľahšie môžu prepašovať do tamojších vodární. Obstarali si mapy rozvodných sietí a náhradných zásobovacích systémov. Boli pripravení. Chýbal už len Kovner a jed.

Zrada v Toulon?

Ale Kovner bol zdržaný. Keď loď pristála v prístave Toulon na francúzskom stredozemnom pobreží bolo jeho meno vyvolané ampliónom. V panike hodil dózy a zubné pasty cez palubu. Potom ho zadržali britskí vojaci. Povedali mu, že bol nápadný svojimi falošnými dokladmi. Kovner ale veril, že bol zradený. Bol presvedčený, že Briti dostali tip z Izraela.

V Norimbergu nebola preto v roku 1946 otrávená voda. Avšak otrávený bol chlieb, ktorý zjedlo cca 2 000 uväznených SS-manov v tábore vojnových zajatcov Langwasser. Mnohým bolo zle, avšak žiadny nezomrel. Tento čin pomsty organizoval Pascha Reichmann, Kovnerov zástupca, ktorý neskôr, pod menom Jitzchak Avidov mal urobiť kariéru v izraelskej tajnej službe Mossad.

Kovner vypovedá 1961 v procese s Eichmannom

Abba Kovner strávil niekoľko mesiacov v britskej väznici v Egypte, išiel potom do Izraela a bojoval ako dôstojník v izraelskej vojne o nezávislosť 1947/1948, pričom vydával “Battle Pages” – moralistickú podpornú prózu, v ktorej označoval egyptských protivníkov ako hadov a psov, k nevôli iných dôstojníkov. V neskorších rokoch písal ocenené básne. Tento bývalý partizánsky vodca a prekazený anjel pomsty bol teraz poeta, ktorý svoje spomienky zostavil do veršov. Kovner žil v kibuci, vypovedal ako svedok v procese s Eichmannom a zomrel v roku 1987 na židovský sviatok Nového roku vo veku 69 rokov.

Jeho divokú históriu pripomína pieseň “Six Million Germans/Nakam”, ktorú v 2007 nahral Klezmer-Band Daniel Kahn & The Painted Bird.

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org

Zdroj: Gerhard Spörl, Spiegel