Udalosti 13.novembra 2015 nejaký ten čas zostanú v pamäti verejnosti. Milióny účtov na Facebooku vyjadrujú svoju solidaritu obetiam útokov umiestnením filtra s francúzskou trikolórou, symbolom Piatej republiky, na svojom profilovom obrázku. Je to síce dobre mienená, ale úprimne povedané, nezmyselná ne-akcia, ba možno i nepremyslená. Koľkí z týchto ľudí, ktorí si zmenili profilovku, skutočne rozumie kontextu a realite toho, čo sa vo Francúzsku stalo, čo sa bude ďalej diať a prečo? Pravdepodobne len zopár, hoci ignorancia sama o sebe by bola ešte znesiteľná. Avšak to, čo robí francúzska politická garnitúra, nie je ignorancia, ale obyčajné klamanie a podvádzanie celého národa zo zlých dôvodov – a to už je neobhájiteľná zrada.

Ľavica, ktorá si udržiava hegemóniu naprieč západoeurópskou politikou a médiami (vo Francúzsku vládnu socialisti) už ponúkla svoj príbeh, ktorý je iluzórnou miazmou vieroučných bodov, ako hovoriť o islame a multikulturalizme:

– Islam je náboženstvo mieru.

– Terorizmus nemá náboženstvo.

– Utečenci utekajú pred terorizmom a nie sú teroristami.

– Nemôžeme dovoliť, aby krajná pravica zneužila túto tragédiu vo svoj prospech.

– Nevenujme pozornosť etno-náboženskému pôvodu podozrivých alebo sýrskemu pasu kontrolovanému v Grécku.

Ako odporný, vulgárny, krajný pravičiar si nemôžem pomôcť a musím sa čudovať, prečo mi nie je dovolené politizovať udalosti ako je táto, zatiaľ čo ľavičiarom je umožnené politizovať streľbu v charlestonskom kostole, čo je len jeden z mnohých príkladov. Iste, ak sú bieli kolektívne zodpovední za rasovo motivovanú streľbu, potom sú i moslimovia kolektívne zodpovední za nábožensky motivované streľby, výbuchy a teroristické útoky. Tento príbeh beží len jedným smerom a má šťastie v tom, že väčšina ľudí sa proti nemu nepostaví. Moslimovia sú označení za utláčanú triedu a z toho dôvodu chránení zákonom, médiami a spoločnosťou. Teroristi sú len úplnou náhodou moslimovia. Vlastne oni v skutočnosti ani nie sú pravými moslimami, takže čo tu riešime?

V Piatej republike sú pôvodní Francúzi (a akýkoľvek etnocentrizmus, ktorí si dovolia vyjadriť) vnímaní s podozrením a nepriateľstvom zo strany štátu, ktorý je projektom národa – liberté, égalité, fraternité – oddaného multikulturalizmu, diverzite a signalizácii. Preto je samotná predstava, že etnickí Francúzi sú obeťami islamského teroru nemožná. Skutočnou obeťou je multikulturalizmus, ktorý bude teraz predmetom útokov zo strany zlých bigotov, ktorí iracionálne nenávidia moslimov a myslia si, že ak by vo Francúzsku neboli moslimovia, neboli by tu ani žiadni moslimskí teroristi. Francúzsko nemôže dovoliť, aby za záujmy etnických Francúzov bojovala krajná pravica, pretože by to podkopalo imidž Francúzska ako rozmanitej a progresívnej krajiny, ktorá uprednostňuje potreby ostatných pred vlastnými, až do bodu, kedy spácha samovraždu. Sebanenávisť je medzi zradcami považovaná za cnosť. Piata republika očividne nie je ovládaná Francúzmi, ktorí by mali na srdci blaho Francúzov.

Nejde o nič ojedinelé, ak sa pozrieme na ostatné povojnové európske vlády, ale je to obzvlášť ironické vzhľadom na históriu Francúzska a dekolonizácie jeho zámorských dŕžav. Fakt, že Alžírsko získalo samostatnosť ako národný štát, zatiaľ čo Francúzsko sa stalo multi-etnickým štátom je veľmi urážajúci. Aký účel ospravedlňuje uvoľnenie Alžírska spod vlády republiky, ak sa import Alžírčanov stane jej štátnou politikou?

Skutočnosť, že Piata republika verí v multikulturalizmus pre Francúzsko a zároveň v národnú suverenitu pre Tretí svet je kompletne nezlučiteľná s jej vlastnou históriou a politikou voči ostatným krajinám (moja anglická citlivosť požaduje konzistentnosť a spravodlivosť). Pokiaľ je nacionalizmus irelevantný pre fungovanie a prospech populácie tej-ktorej krajiny, potom prečo sa Francúzsko vzdalo svojej kontroly nad moslimskou populáciou v Alžírsku v roku 1962 – čo viedlo k vzniku národného štátu Alžírska – a privítalo milióny Európanov a severoafrických Sefardov do metropolitného Francúzska z Alžírska?

Nebolo to náhodou z dôvodu, že Francúzsko si bolo vedomé, že etnickí Francúzi a Židia by pod vládou postkoloniálneho islamského štátu neboli v bezpečí? Nebola by snáď diverzita úžasnou, ak nie najúžasnejšou silou Alžírska? Musel tu predsa byť nejaký zvyškový nacionalizmus, vďaka ktorému pociťujú Francúzi spriaznenosť k svojim emigrantom ako k ľuďom, s ktorými by mali spoločne žiť. Dokonca import severoafrických Židov by sa dal racionalizovať z dôvodu dôsledkov 2. svetovej vojny. Avšak prečo v nasledujúcich dekádach Francúzsko privítalo milióny moslimov na svojom území z Afriky a Blízkeho východu ako robotníkov, vrátane ich bývalých vojnových nepriateľov, Alžírčanov? Myslel som si, že Alžírčania a Francúzi nemôžu spoločne žiť v rámci toho istého politického systému!

Ak malo Francúzsko v úmysle prijať multikulturalizmus a importovať milióny alžírskych moslimov a dať im občianstvo, bolo by potom ďaleko efektívnejšie udržať si Alžírsko ako integrálnu súčasť Francúzska. Bol snáď národný štát pre Alžírsko vhodný, pretože etnický konflikt medzi francúzskymi osadníkmi a severoafrickými moslimami by nemohol byť vyriešený bez odsunu Francúzov z Alžírska? Nuž, ak je potom vo Francúzsku etnický konflikt medzi domorodými Francúzmi a afro-islamskými kolonistami podobný tomu, ktorý tu bol s rôznou intenzitou po celé desaťročia, nie je snáď riešením nacionalizmus pre Francúzsko a odsun moslimov z Európy? Môže sa Francúzsko vzdať Paríža, ako to urobilo v prípade Alžírska, ak na identite založené násilie presiahne neúnosnú mieru?

Nie, nemôže. Francúzsko je kolonizované tribalistickými moslimami, zatiaľ čo propaguje multikulturalizmus a anti-identitu pre svojich rodných synov a dcéry. Dobre vieme, že nacionalizmus je európskym národom zakázaný, takže ide o problém, ktorý Piata republika nemôže vyriešiť v rámci svojej súčasnej konfigurácie. Francúzsko musí uprednostňovať záujmy svojich menšín, dokonca i v prípade, že sú tieto menšiny násilne anti-francúzske, ako sme to mohli vidieť v rokoch 2004, 2014 a dvakrát v roku 2015.

Francúzsky štát je nastavený tak, že podporuje migráciu moslimov do krajiny a bráni ich proti francúzskemu nacionalizmu. Toto nie je legitímna vláda, toto je beh za cudzie menšiny. Ide o klientskú republiku Semitov. Až dokým sa francúzsky národ politicky neoddelí od francúzskeho štátu alebo vo voľbách nezosadí Piatu republiku, bude Mohamed cisárom Francúzov.

autor: Lawrence Murray

preklad: Aman, protiprudu.org