Hitlerova revolúcia, kapitola 5.1 – Poslanie Ríše – Zbrane SS

Národy často budovali elitné jednotky ako doplnok k pravidelným vojenským silám. Slúžili ako osobní strážcovia vládcu, vykonávali ceremoniálne funkcie a vo vojne boli nasadzovaní v najťažších bojoch. Od perzských Nesmrteľných a rímskych Pretoriánov, po celé veky tieto elitné formácie zachovávali tradície lojality a statočnosti v boji. Počas Druhej svetovej vojny francúzski horskí strelci, britskí kráľovskí námorníci, sovietske strážne divízie a námorná pechota USA patrili medzi jednotky, ktoré zachovávali tento status.

Okrem prestížnych armádnych divízií Brandenburg, Feldherrnhalle, Grossdeutschland a vzdušných síl, Nemecko postavilo celú vojenskú skupinu elitných pozemných síl: Waffen SS. Tieto vznikli zo štyroch predvojnových plukov vnútornej bezpečnosti a stali sa neohrozenými a rešpektovanými frontovými jednotkami. Spochybňovali predošlú oficiálnu nemeckú politiku a dogmy a pomohli zaviesť významné zmeny. S ohľadom na poslušnosť k štátnym orgánom, obvykle hlboko zakorenenú vo vojenských inštitúciách, boli neobvyklým zdrojom politických a sociálnych reforiem. Vyzrievanie Waffen SS demonštruje dôraz národného socializmu na osobnú iniciatívu, vytvárajúcu príležitosti pre fexibilitu a rozvoj v nebývalom rozsahu.

Pôvod SS sa dá vystopovať do včasných rokov NSDAP. Menej než 100 mužov tvorilo “Úderné jednotky Adolfa Hitlera” v Mníchove v roku 1923. Išlo o osobnú ochranku regrútovanú z mužov SA, vykazujúcich osobnú lojalitu k Vodcovi. Členovia vo všeobecnosti lepšie chápali politické ciele hnutia, než radoví členovia SA. Oddiel získal svoje konečné meno Schutzstaffel (Ochranné odiely) v apríli 1925. Riadili sa prísnou disciplínou a dôsledným výberom. Veliteľom SS sa v januári 1929 stal Heinrich Himmler. Ukázal sa ako talentovaný organizátor a zapadol medzi politických rivalov v strane. Potom, ako Hitler získal moc v roku 1933, sa Himmler snažil dostať medzi zámožné osoby, ako boli úspešní podnikatelia a aristokrati, aby zvýšil prestíž organizácie. Súkromné príspevky prostredníctvom verejného sponzorského programu pomohli financovať administratívu. SS narástlo z 280 členov v roku 1929 na 52 000 v roku 1933. [1]

Otázky národnej bezpečnosti viedli k vytvoreniu vojenskej vetvy SS. Keď sa stal Hitler kancelárom, v Nemecku bolo stále mnoho komunistov. Títo ukradli 150 ton výbušnín, z ktorých polícia do polovice marca 1933 našla iba 15 ton. [2] Komunista v exile Wilhelm Piech vydal v septembri vyhlásenie, vyzývajúce ku generálnemu štrajku a “ozbrojenému povstaniu väčšiny nemeckého proletariátu” na zvrhnutie “Hitlerovej diktatúry.” [3] Polícia nebola ani vybavená, ani trénovaná na potlačenie prípadného povstania. Nemecká armáda zasa nebola psychologicky pripravená na vedenie mestských bojov proti svojim spoluobčanom.

Po rokovaniach s ministrom vojny Wernerom von Blomberg sa Hitler rozhodol, že úlohou boja proti prípadným občianskym nepokojom by mali byť poverené stranícke orgány. Blombergov dekrét z 24. septembra 1934 definoval ich určenie “pre špeciálne vnútropolitické úlohy pridelené Vodcom pre SS.” [4] To bol zrod Waffen SS, oficiálne nazývaných Verfügungstruppe v rokoch 1935-1940. Skratka bola VT a doslovne názov znamenal “pohotovostná jednotka”, čím bolo myslené, že sú pripravené na okamžité nasadenie. Hitler sám prehlásil: “SS Verfügungstruppe nie je ani súčasťou ozbrojených síl, ani polície. Je to ozbrojená jednotka k mojej dispozícii a výhradne pre moje použitie.” [5]

VT pozostávalo z Leibstandarte, Hitlerovej osobnej stráže sídliacej v Berlíne, ktorá plnila predovšetkým ceremoniálne funkcie, pluku Deutschland umiestnenom v Mníchove, Germanie v Hamburgu, plus ženijný prápor v Drážďanoch a spojovací prápor v Berlíne. Štvrtý motorizovaný pechotný pluk Der Führer bol vytvorený vo Viedni v roku 1938. So súhlasom armády SS založilo vojenskú akadémiu pre školenie dôstojníkov VT v Bad Tölz v októbri 1934. Generál Paul Hausser, ktorý odišiel z armády v roku 1932, dostal poverenie založiť druhú školu v Brunswicku. Obe inštitúcie poskytovali desať mesačné osnovy na prípravu dôstojníkov. Plat príslušníka VT bol rovnaký, ako v pravidelnej armáde. Doplnením o delostrelecký pluk a protilietadlové, protitankové a prieskumné prápory narástol počet príslušníkov VT na 18 000 v máji 1939. [6] Aj keď armáda pomáhala pri výučbe, výcvik VT sa líšil od vojenských zvyklostí. Vysokí velitelia boli počas Prvej svetovej vojny nižšími dôstojníkmi. Boli svedkami toho, ako bitky materiálu decimovali dobre vycvičené armádne dôstojnícke kádre s dlhoročnými skúsenosťami, poddôstojníkov a záložníkov. Kvalita personálu klesala, ako na uvoľnené pozície nastupovali narýchlo vycvičené náhrady. Generálnemu štábu sa nepodarilo prelomiť patovú situáciu v zákopovej vojne. Pluky na frontovej línii začali vytvárať malé, nezávislé jednotky nazývané úderné jednotky. Tieto sa cvičili za líniami tesne spolupracovať pri boji za použitia plameňometov, dymovníc, guľometov, pištolí a granátov. Dôstojníci boli obrazom odvahy a iniciatívy a priamo viedli svojich mužov do boja.

Veliteľ pluku Deutschland Felix Steiner napísal, že počas prvej svetovej vojny dôstojníci “zhromaždili najlepších, najskúsenejších vojakov, ktorí na fronte zostali. … Ich predstava úderných jednotiek spočívala v spontánnosti, rýchlom útoku a postupe malých oddielov v rámci celých formácií. Mali iného ducha než mobilizované masy. … Vo svete štandardizovaného vojenstva dokázali, že lepšie vycvičení, jednotlivo vybraní vojaci, zvládajúci vojenskú techniku svojej doby, sa vyrovnali hocijakej oveľa lepšej hromadnej mase vojakov.” [7]

Obr.: Ženijný prápor SS nastupuje na vlak do Norimbergu na stranícky zjazd NSDAP v roku 1936. Muži majú rovnaké pušky a výstroj, ktorá sa používala počas Prvej svetovej vojny.

Po Prvej svetovej vojne sa nemecký generálny štáb vrátil ku konceptu predvojnového poňatia disciplinovanej profesionálnej armády bez zvláštneho dôrazu na improvizáciu. Aj keď armáda ešte stále cvičila nižších dôstojníkov k preberaniu iniciatívy a rozhodnosti v boji, výcvik nezahŕňal vytváranie úderných jednotiek. Steiner využil pomernú nezávislosť VT na vytvorenie modernej bojovej sily menej obmedzenej obvyklým vojenským režimom. “Cieľom nebola iná forma pruského drilu, ktorý bol ešte stále čiastočne praktikovaný v armáde, ale výcvik a vzdelávanie mužov tak, aby sa stali modernými, jednotlivými bojovníkmi,” napísal bývalý kapitán SS Fritz Schutter. [8] Hoci Steiner uznával, že masové armády sú nepostrádateľným prvkom totálnej vojny, považoval rýchle mobilné elitné formácie rozdelené medzi armádou za rozhodujúce, aby “rozprášili protivníka pomocou bleskových úderov a zničili jeho rozptýlené jednotky.” Podľa slov jedného historika, výcvikový program, ktorý zaviedol Steiner v pluku Deutschland “prelomil pozíciu mechanického kasárenského drilu.” [9]

Telesná príprava hrala taktiež významnú úlohu vo výcviku VT. Podporovala koncept “vojaka-športovca.” Súťažné športy nahradili pri výcviku cvičenie a neustále pochodovanie. Mužstvo súťažilo proti dôstojníkom a poddôstojníkom v športových súťažiach. Cieľom nebolo iba spojiť veliteľa a podriadených do súdržnej bojovej jednotky. Učilo dôstojníkov spoliehať sa na svoju schopnosť veliť a silou charakteru si získať dôveru a rešpekt mužstva, namiesto obvyklej ľahostajnosti a prísnej disciplíny vlastnej vojenskému mysleniu. V tom istom duchu sa upustilo vo VT od praxe oslovovania dôstojníkov ako “pane”, alebo hovoriť o nich v tretej osobe. Prostredníctvom takých krokov sa “vzťah medzi vedením a mužstvom stal oveľa osobnejší a pevnejší.” [10] Dôstojníci jedávali spoločne s mužstvom v tej istej jedálni. [11]

Bývalý kapitán armády, pastor Karl Ossenkop, ktorý bol prevedený do Waffen SS si spomína: “na rozdiel od armády rozdiely v hodnosti neboli deliacou bariérou. Nevládla pedantská štruktúra, ktorá bola udržiavaná pokope strachom z trestu. To neviedlo k nedostatku disciplíny, bola to však disciplína dobrovoľná, akú som málokedy zažil. … V týchto útvaroch sme sa cítili úplne slobodní.” [12] Bývalý veliteľ akadémie v Tölz to zhrnul takto: “Autorita dôstojníkov, ktorí boli sotva čo starší než mužstvo, spočívala oveľa viac na úcte k ich charakteru, výkonu a starostlivosti o blaho mužstva.” [13] Vojak pluku Germania v roku 1937 a neskorší dôstojník Heinrich Springer písal takto o svojom prvom veliteľovi čaty: “Nebol to iba vojenský inštruktor, ale kultivoval nás zvnútra aj navonok. Po celú dobu výcviku som ho ani raz nepočul kričať alebo nadávať na mužstvo.” [14]

Obr.: Genrál SS Felix Steiner (naľavo) bol obhajcom rovnocennosti východných národov. Na snímku sa radí s mladým kapitánom armády na východnom fronte v lete 1943

Bývalý dôstojník generálneho štábu Hausser pripodobnil výuku v akadémii v Brunswicku podľa vzoru armádnych inštitúcií. Dve SS Junkerschulen, alebo školy pre mladých gentlemanov, dávali najvyššiu prioritu príprave kandidátov na poľné operácie a k taktickému veleniu v boji. Inštruktori tiež kládli dôraz na rozvoj osobnosti. Ako podplukovník Richard Schulze napísal: “Cieľom junkerských škôl bolo vychovať mužov čistého, nebojácneho charakteru, rytierov s nepoškvrneným zmyslom pre česť a poslušnosť, prejavujúcich ústretovosť, kamarátstvo a ochotných prijať zodpovednosť. Dokonalé chovanie na verejnosti a kultivácia rodinných hodnôt boli nevyhnutnou podmienkou.” [15] Učiteľský zbor povzbudzoval kadetov k preukazovaniu úcty, ale nie servility voči nadriadeným. Pripravovaní poľní dôstojníci boli cvičení rovnako v odvahe, ako v iniciatíve.

Obr.: Generál Paul Hausser mal veľký vplyv na rozvoj SS-VT

Junkerské školy si nevyberali kandidátov spomedzi radových členov SS, ale z poddôstojníckych kádrov VT. Iba muži, ktorí už slúžili s hodnosťou mohli byť vyslaní do Bad Tölz alebo Brunswicku. V nemeckej armáde stačil vysokoškolský diplom na prijatie do vojenskej akadémie. Vo VT nemalo vzdelanie žiaden vplyv na zápis do školy. Mnoho kadetov junkerských škôl nemalo ani maturitu. [16] Napriek tomu inštitúcie produkovali schopných dôstojníkov. Anglický historik Gerald Reitlinger dospel k záveru: “Pod vplyvom Hausserových kadetských škôl vytvorili Waffen SS najúčinnejší zo všetkých vojenských výcvikových systémov druhej svetovej vojny.” [17]

Georg Jestadt, ktorý v roku 1944 patril k 12. obrnenej divízii SS, písal takto o mužoch, pod ktorými slúžil: “Mali sme fantastických nadriadených, od veliteľov čiat až po veliteľov práporov a vyššie, ktorí boli skutočnými ideálmi pre mužstvo. Pri spätnom pohľade môžem objektívne konštatovať, že počas operácie v Normandii, uprostred všetkého pekla a hrôzy, nikdy som nevidel nadriadeného, aby sa zrútil alebo stratil nervy. Znovu a znovu, keď veci vyzerali beznádejne a kriticky, zvládali situáciu pokojne a duchaprítomne.” [18]

Keď Nemecko napadlo v septembri 1939 Poľsko, VT spadalo pod velenie ozbrojených síl. OKW rozmiestnilo väčšinu útvarov VT medzi armádne divízie, ktoré sa zúčastnili kampane. Vojaci SS si viedli v boji dobre, čo malo za následok rozšírenie a reorganizáciu VT. Hausser sformoval Deutschland, Germanid, Der Führer spolu s podpornými jednotkami do jednej divízie v októbri 1939. V ten istý mesiac presunulo SS 15 000 členov presadzujúcich právo do novovytvorenej policajnej divízie SS. Ďalšia nová divízia Totenkopf (Smrtihlav) naplnila svoje stavy najmä zo stráží koncentračných táborov a Domobrany Danzig. Spolu s Hitlerovou osobnou strážou Leibstandarte dosiahli vojenské sily SS počtu 100 000 mužov. V plnej sile boli vyslaní v roku 1940 na ťaženie proti Holandsku, Belgicku a Francúzsku, bojujúc bok po boku s pravidelnou armádou.

Obr.: Pluk SS-VT Deutschland na prehliadke v Norimbergu na predvojnovom zjazde NSDAP

SS vynikajúco rozvinulo VT a premenovalo ho v roku 1940 na Waffen SS, presunúc mužov z iných kontingentov pod Himmlerovo velenie. Bolo to nutné, pretože OKW, v ktorého právomoci boli odvody, obmedzovalo počet domácich odvedencov, z ktorých mohli Waffen SS vyberať. Za účelom zvýšenia počtu divízií vytvoril vedúci oddelenia náboru SS Gottlob Berger nový prameň pre čerpanie ľudských zdrojov. Zahájil kampaň vyzývajúcu k zápisu do radov SS spomedzi rozsiahlych etnických nemeckých kolónií v juhovýchodnej Európe. V máji 1939 odišlo z Rumunska 1 080 etnických Nemcov, aby sa pripojili k Waffen SS. Dali tomu prednosť pred službou v rumunskej armáde, ktorej dôstojníci zaobchádzali s odvedencami spomedzi etnických Nemcov zle. Počas vojny sa zoznam Nemcov slúžiacich u Waffen SS z krajín mimo Ríše výrazne zvýšil; len z Rumunska ich pochádzalo viac ako 60 000. [20] V tej dobe mohlo Bergerovo riešenie zvýšenej potreby ľudských zdrojov výrazne predefinovať charakter SS.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Richard Tedor: Hitlerova revolúcia – Obsah

Tento preklad bol možný iba vďaka podpore čitateľov webu www.protiprudu.org.

Referencie:

[1] “Der Aufbau der Waffen SS”, Völkischer Beobachter, März 14/15, 1942

[2] Reinhardt, Fritz, Die Beseitigung der Arbeitslosigkeit im Dritten Reich, s. 213.

[3] Ochsenreiter, Manual, Deutsche Militärzeitschrift: Sonderausgabe Waffen SS, s. 45

[4] 4. Höhne, Heinz, Die Orden unter dem Totenkopf, s. 408

[5] Ochsenreiter, Manual, Deutsche Militärzeitschrift: Sonderausgabe Waffen SS, s. 47

[6] Mathias, Karl Heinz, Ich diene, s. 56

[7] Manner der Waffen SS, s. 40

[8] Schutter, Fritz, Wir woll’n das Wort nicht brechen, s. 40

[9] Höhne, Heinz, Die Orden unter dem Totenkopf, s. 412

[10] Schutter, Fritz, Wir woll’n das Wort nicht brechen, s. 164

[11] Buchner, Peter, Die Kriegserinnerungen des Werner Schmieder, s. 12

[12] Mathias, Karl Heinz, Ich diene, s. 65

[13] Schulze-Kossens, Militärischer Führernachwuchs der Waffen SS, s. 45

[14] Springer, Heinrich, Stationen eines Lebens in Krieg und Frieden, s. 53

[15] Schulze-Kossens, Militärischer Führernachwuchs der Waffen SS, s.70

[16] Höhne, Heinz, Die Orden unter dem Totenkopf, s. 412

[17] Schulze-Kossens, Militärischer Führernachwuchs der Waffen SS, s.33

[18] Jestadt, Georg, Ohne Siege und Hurra, s. 168

[19] Höhne, Heinz, Die Orden unter dem Totenkopf, s. 423

[20] Miiata, Paul, Zwischen Hitler, Stalin und Antonescu, s. 48, 175, 214