Známy americký autor William Blum odhaľuje vo faktoch chaotickú hru USA a mainstreamových médií v procesoch na Strednom Východe.

Pletie vás to, čo prebieha na Blízkom Východe? Potom by ste mali vziať na vedomie nasledujúce fakty. Zrejme však potom budete ešte viacej popletení.

USA, Francúzsko, Saudská Arábia, Turecko, Katar a monarchie Zálivu, všetci podporovali až do nedávnej minulosti Al-Kájdu a/alebo Islámsky štát ISIS zbraňami, peniazmi a/alebo spolupáchateľstvom.

Začalo to už v roku 1979, keď USA naštartovali v Afganistane utajené operácie; šesť mesiacov predtým, než prišli Rusi, zaviedli v južných pohraničných oblastiach Afganistanu susediacich s Ruskom boj proti „bezbožnému komunizmu“ islamistickým fundamentalizmom (za pomoci v USA vytlačených učebníc pre školy Koránu).

Tým stvorili Al-Kájdu a Taliban a predpoklady pre všetky nasledujúce katastrofy.

Mimo Afganistanu podporovali USA islamistických bojovníkov aj v Kosove, Bosne, Lýbii, na Kaukaze a v Sýrii.

USA zvrhli sekulárne (svetské) vlády Afganistanu, Iraku a Lýbie, čim podporili vzostup ISIS. Barack Obama povedal v marci tohto roku: “ISIS vznikol z Al-Kájdy v Iraku, ktorá sa tam sformovala až po invázii USA. To sú príklady pre neočakávané následky nášho konania. Preto by sme mali v zásade najprv mieriť, než vystrelíme.”

Viac ako milión ľudí, ktorí utekajú pred vojnami Washingtonu, zaplavujú tohto času Európu a Severnú Afriku. Boh ochraňuj americký excepcionalizmus! (nárok na svetovládu, ktorá má byť presadená silou)

Irackí, sýrski a tureckí Kurdi bojujú spoločne proti ISIS. Turci, úzky spojenec USA a NATO, bojujú proti všetkým Kurdom.

Rusko, Irán, Irak a libanonský Hizbaláh podporujú rozličným spôsobom sýrsku vládu v Damašku v boji proti ISIS a iným teroristickým zoskupeniam – aj proti vychvaľovaným, ale málo viditeľným “umierneným rebelom” – a sú za to Washingtonom tvrdo kritizovaní.

USA využili príležitosť, pod zámienkou že chcú v Sýrii bombardovať ISIS, na zničenie sýrskej infraštruktúry a ropných polí.

Rusko nebombardovalo len ISIS, ale zaútočilo pri tejto príležitosti aj na iné protivládne zoskupenia v Sýrii.

Mainstreamové médá doteraz vôbec neinformovali o plynovode, ktorý má viesť z Kataru cez Sýriu do Európy a následne vytlačiť Rusko, najdôležitejšieho dodávateľa zemného plynu do Európy, z tohto obchodu. Že Sýria tento plynovod nechcela, je zrejme najdôležitejším dôvodom pre rozpútanie tejto vojny.

Keď v roku 2011 začala občianska vojna v Lýbii, boli “rebelantské milície” infiltrované Al-Kájdou, bojovali proti Kadáfimu, a boli chránené „bezletovou zónou“ vyhlásenou NATO.

Politika USA voči Sýrii bola zameraná na vyvolávanie náboženského napätia a nespokojnosti sýrskeho obyvateľstva, čím vyvolali v roku 2011 počiatočné protesty voči Bašárovi Asadovi, ktorými súčasný chaos začal; tým chcelo USA od samého začiatku uskutočniť zmenu režimu.

Americký minister zahraničia John Kerry vyhlásil 22. októbra, že po skončení občianskej vojny v Sýrii nesmie byť “krajina rozštiepená”, musí zostať “sekulárna” a “Sýrčania by mali svojho budúceho prezidenta „zvoliť sami”. Rýchlej realizácii týchto cieľov stojí v ceste len jedna osoba a to je Bašár Asad. Prečo tak vášnivo nenávidí vláda USA sýrskeho prezidenta Bašára Asada?

Robí to preto, ako nás chce presvedčiť, že je brutálnym diktátorom? Prečo by to mal byť dôvod ich nenávisti? So všetkými brutálnymi diktátormi v druhej polovici 20. storočia, alebo v 21. storočí, si vlády USA (najprv) veľmi dobre rozumeli; boli podporovaní a často aj proti vôli utláčaného obyvateľstva privádzaní k moci. Na zozname (diktatúr podporovaných súčasnou vládou USA) sú Saudská Arábia, Honduras, Indonézia, Egypt, Kolumbia, Katar a Izrael.

Podľa mojej mienky odmieta vláda USA sýrsku vládu z rovnakého dôvodu, z ktorého viac ako pol storočia odmietala vládu Kuby, už 15 rokov vládu Venezuely a predtým vlády vo Vietname, Laose a Kambodži, v Dominikánskej republike, v Uruguaji a Čile a v množstve ďalších štátov, ktoré je možno nájsť v atlase sveta, lebo v knihách histórie.

Všetky tieto vlády chceli niečo, čo sa dá zhrnúť do slova nezávislosť. Chceli zostať nezávislé od USA a v žiadnom prípade sa nechceli stat bábkami vlády USA; odmietali uznať Washingtonom vyhlásené štáty za nepriateľov a akceptovať kapitalistický spôsob života za jediný možný.

William Blum je autor kníh “Killing Hope: U.S. Military and CIA Interventions Since World War II” (Zničenie a nádej, vyšlo v nakladateľstve Zambon Verlag, 2008), “Rogue State: a guide to the World’s Only Super Power” (Darebácky štát, vyšlo v Kai Homilius Verlag, 2008). Jeho najnovšia kniha sa volá “America’s Deadliest Export: Democracy” (Najsmrteľnejší exportný produkt USA: Demokracia, k dostaniu cez Amazon).

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org

Autor: William Blum, Counterpunch, 05.11.15

Zdroj: counterpunch