Zopár ľudí sa ma po mojom komentári, že “ľuďom s vysokým IQ možno ľahšie vymyť mozog“ pýtalo, či je to naozaj pravda. Myslím, že áno a pokúsim sa vysvetliť prečo.

Poďme sa pozrieť na feminizmus, ktorý spolu s marxizmom a rasovým egalitarizmom patrí k trom veľkým zlám, ktoré sužujú moderný svet. Ako môže byť inteligentnému človeku vymytý mozog ženskými štúdiami? Preskúmajme nejaký feministický materiál.

Univerzita v Marylande má archív študijným plánov pre obor ženské štúdiá. Tu je odsek jedného z nich určený pre študentov univerzity v San Diegu.

Vo feministickej teórii je v súčasnosti rozšírená kritika projektu liberálneho humanizmu. Tam, kde sa liberálny humanizmus sústreďuje na individuálnu nositeľku práv, ktorá sa stáva natoľko rovnou, že sa stane kýmkoľvek a predpokladá jej možnosť dosiahnuť suverenitu, sebapoznanie a sebaovládanie, (Gross, (1990).s-1) súčasná feministická teória podkopáva tento ideál subjektivity a konceptov (sic!) rovnosti z dôvodu nedostatku diferenciácie. Z rôznych kútov a s odlišným efektom prispeli rovnako postštrukturalisti, tak i feministi tretieho sveta k jeho podkopaniu. Avšak táto kritika modernistického liberálneho humanizmu má históriu, ktorá predchádza súčasným feministickým variantám. Budeme teda skúmať princípy filozofie modernizmu, aby sme pripravili pôdu pre kritikov osvietenskej filozofie spájaných s postštruktualizmom i feminizmom. Daná problematika tiež súvisí s otázkou autority a politiky reprezentácie: ktoré texty vo feministických kruhoch požívajú autoritu? Ktorý spisovateľ reprezentuje (alebo by mohol reprezentovať) feministické záujmy?

Neviem aké musí byť vaše IQ, aby ste porozumeli tomuto textu, ale povedal by som, že by to mohlo byť minimálne 110. Aby vám text dával nejaký zmysel, potrebujete vedieť, čo znamenajú termíny ako postštrukturalizmus a liberálny humanizmus, predtým než budete bojovať so štruktúrou textu a jeho významom. Je ťažké tomu porozumieť nielen preto, že ide o obyčajný bullshit, akým je i filozofia Hegela a Foucalta , ale i z dôvodu, že vyššie uvedený odsek bol napísaný a má význam len pre inteligentného čitateľa. Decká, ktoré navštevujú univerzitu v San Diegu by pravdepodobne mohli mať priemerné IQ okolo 110 -115 a tie, ktoré sa venujú ženským štúdiám sa pravdepodobne blížia k IQ 105. Nemajú ani poňatie, aký je význam vyššie uvedeného odseku. Učitelia sa nesnažia o zrozumiteľnosť, pretože neveria v inteligenciu a očakávajú od detí, že sa budú viac snažiť, aby si osvojili múdrosť generácií “feministických učencov”.

Tu je výňatok z dokumentu o kritickej teórii rasy

Kritická teória rasy spolu s príbuznými teóriami ako sú LatCrit, ázijskou kritickou teóriou, kritickou teóriou tribalizmu a kritickým rasovým feminizmom (Bernal, Villalpando, Brayboy, & Thompson, 2003) čerpá zo širokého poľa kritickej teórie (Solorzano & Bernal, 2001). Kritická teória rasy sa explicitne sústredí na spoločenské nerovnosti vyplývajúce z rasy a rasizmu. Kritická teória rasy bola pôvodne vyvinutá farebnými učencami pracujúcimi v akademických kruhoch v Spojených štátoch a vyrástla z nespokojnosti kvôli extrémne pomalej rýchlosti reálnej rasovej reformy, ktorá prebieha od vzostupu hnutia za občianske práva (Ladson-Billings, 1998). Kritická teória rasy je charakterizovaná štyrmi princípmi. Za prvé, kritická teória rasy pomenúva a diskutuje o každodennej realite rasizmu a odhaľuje, ako rasizmus pokračuje v privilegovaní bielych a znevýhodňovaní farebných ľudí. Za druhé, legitimizuje a podporuje hlasy farebných ľudí využívajúc rozprávanie, ktoré integruje skúsenostné poznanie z ich spoločnej histórie ako “tých ostatných” do kritiky dominantných spoločenských poriadkov. Za tretie, kritická teória rasy trvá na svojej kritike liberalizmu, obzvlášť jeho názoru, že zmysluplná spoločenská zmena môže nastať bez radikálnej zmeny existujúcich spoločenských štruktúr. V súvislosti s kritikou liberalizmu, kritická teória rasy spochybňuje účinnosť väčšiny právnych predpisov vzťahujúcich sa k občianskym právam v Spojených štátoch argumentujúc, že skôr než by zredukovali dôsledky rasizmu voči farebným, majú z nich hlavný prospech bieli (Ladson-Billings, 1998; Nebeker, 1998).

Okrem špecifického žargónu je v texte niekoľko fráz, o ktorých si myslím, že by ich osoba s priemerným IQ mala problém pochopiť. Aby si človek mohol spojiť vyššie uvedené s ďalšími otázkami, je potrebný určitý stupeň inteligencie. Keď napr. inteligentný človek, potom čo absolvuje štúdium kritickej teórie rasy, číta článok o rasových odlišnostiach v prípade výsledkov štandardizovaných testov, bude si pamätať, že “sociálne nerovnosti” sú tu kvôli “rase a rasizmu”. Na druhej strane hlupák, ktorý bude čítať rovnaký článok buď na osnovy kritickej teórie rasy zabudne, alebo ich nikdy ani nepochopí. Môže si dovoliť luxus spoliehať sa na Occamovu britvu, ktorá mu vysvetlí čo je pred ním. Jednoducho povedané, keď náš inteligentný študent číta o “extrémne pomalej rýchlosti reálnej rasovej reformy, ktorá prebieha od vzostupu hnutia za občianske práva”, tak z toho vyvodí, že je to rasizmus, ktorý drží černochov späť. To ho urobí prístupnejším k afirmatívnym akciám a podpore občianskych práv. Uvedený záver vyžaduje istý stupeň minimálneho IQ.

Je tu nedostatok v spôsobe uvažovania o rase a pohlaví. Spoločnosti, ktoré neinštitucionalizovali anti-rasizmus predpokladajú menejcennosť čiernych a rozdiely medzi pohlaviami – ak nie dokonca podradnosť žien. Vyžaduje si to istú prácu urobiť ľudí politicky korektnými a určité minimálne IQ k tomu, aby sme prijali vierohodné kultúrne zdôvodnenie prečo by sme nemali veriť vlastným očiam.

V prípade ekonomických otázok je to zase konzervatívna pozícia, ktorá vyžaduje pre pochopenie vysoké IQ. Prečo vláda jednoducho nedáva ľuďom zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a bývanie zadarmo? Nuž, je tu mnoho dôvodov prečo je tomu tak, ale žiaden z nich sa nedá zhrnúť do jednej alebo dvoch viet. Mohli by ste povedať, že “ľudia by mali možnosť vybrať si”, ale potrebujete vysvetliť prečo je “poskytovanie” vecí ľuďom, ktorí si ich nemôžu dovoliť útokom na slobodu.

Prečo sú jednoduché teórie o rase/pohlaví pravdivé a v prípade ekonomiky zase platia komplikované teórie? Pravdepodobne je to preto, že o skôr menovanom sme premýšľali o dosť dlhšie a sme dobre nastavení riešiť túto problematiku. Máme tendenciu nemať radi homosexuálov, nedôverovať tým, ktorí sa od nás odlišujú, jednať s chlapcami a dievčatami odlišne a byť lojálni predovšetkým k našim rodinám. Pre každú z týchto predispozícií existujú dobré dôvody. Homosexuáli degradujú kultúru a šíria chorobu, tí mimo nášho kmeňa nás pravdepodobne nemajú radi, muži a ženy sú určení pre odlišné úlohy a tí, ktorí sú nám biologicky blízki sú najdôveryhodnejší. Brať ohľad na tieto predpoklady a aplikovať ich v rámci spoločenskej politiky vedie k dobrým výsledkom.

Ale nikdy sme nemuseli premýšľať o makroekonomike. Ľudia majú tendenciu vidieť zdroje ako neobmedzené a relatívne nedávny vynález peňazí ako magický nástroj, ktorý vytvára bohatstvo.

Richard Dawkins raz povedal, že veda nám môže poskytnúť nástroje na takmer neobmedzené dobro, ktoré môžu byť zároveň použité i pre nevýslovné zlo. S vysokou inteligenciou je to rovnaké. Disponovať ňou je jediný spôsob, ako pochopiť tento svet, ale môže vás tiež viesť k omylom, ak budete svoju logiku rozvíjať z falošných premís. Človek s vysokým IQ je schopný akceptovať hlúpe ideológie, ktorým by náš priemerný Dežo nikdy neporozumel.

Predtým, než Židia začali kontrolovať intelektuálny diskurz, bola väčšina inteligentných belochov klasickými liberálmi. Nikto z nich nemal vedecké poznanie potrebné k tomu, aby sa stal genetickým deterministom, avšak história bola vnímaná ako progresívna a civilizácia, ktorú vytvorila biela rasa bola považovaná za vrchol ľudského pokroku. Sťažnosti zo strany čiernych a žien boli všeobecne prijímané, ale nepredstavovali nekonečné sťažovanie a nevytvárali alternatívnu realitu. A len čo bola objavená Darwinova evolučná teória, mnohí inteligentní belosi sa logicky stali eugenikmi. Presne to by sa dalo očakávať od sveta, ktorý dáva zmysel, kde novým vedeckým objavom bolo umožnené informovať nás o verejnej politike. Do akej miery je moderný liberalizmus dielom votreleckej elity a do akej je tu kvôli našim zdedeným nedostatkom však nechám na zvážení čitateľa.

Autor: Richard Hoste

Preklad: Aman, protiprudu.org