Kreativita je založená na jasnom princípe: čo je pre bielu rasu dobré, to je navyššia cnosť; čo je pre bielu rasu zlé, je najhorší hriech. Najvyšším poslaním je prežitie, pokrok a expanzia bielej rasy. Zakladateľ cirkvi Ben Klassen mal v úmysle narovnať myslenie bieleho človeka, zničiť deštruktívne kresťanstvo a nahradiť ho produktívnou Kreativitou.
Bernhard Klassen sa narodil 20. februára 1918 na Ukrajine v silne veriacej rodine, verili v protestantskú odnož. Pôvodom bol Nemec. Predkovia emigrovali z Holandska v 16. storočí a žili mnoho generácií v dedine Rudnerwiede na Ukrajine. Komunita, v ktorej sa Ben narodil bola založená koncom 18. storočia na pozvanie Kataríny II. V roku 1924 malý Ben, otec Bernard Kornélius Klassen a matka Susane Pennerová utiekli z Ukrajiny pred boľševickým terorom. Utiekli do Mexika, o rok neskôr sa presťahovali do Kanady, neskôr do Ameriky. Ako sedemnásť ročný nastúpil na Saskatchewanskú univerzitu. Ako 20 ročný prečítal Mein Kampf. Bol ženatý, mal dve dcéry, podnikal. Zaujímal sa o históriu, bol školský učiteľ, vynálezca, elektroinžinier, realitný agent a developer, politik, spisovateľ, náboženský guru a racialista. V roku 1957 patentoval prvý elektrický otvárač na konzervy. Patent predal, z čoho iste mal postarané o peniaze.
Klassenova politická kariéra začala v roku 1962 členstvom v Spoločnosti Johna Bircha. Neskôr ju označil za dymovú clonu pre židov. V roku 1968 pracoval na prezidentskej kampani George Wallaceho a stal sa predsedom Americkej strany nezávislosti. V roku 1969 vystúpil zo Spoločnosti Johna Bircha a Americkej strany nezávislosti a založil Národnú Bielu Stranu. Následne bol konfrontovaný s kresťanskou doktrínou, čo ho prinútilo zamyslieť sa nad ňou. V roku 1973 ako 55 ročný založil Cirkev Stvoriteľa (Church of the Creator). Paralelne vydal knihu Večné náboženstvo prírody. V roku 1981 napísal knihu Biblia bieleho človeka, ktorá mala veľký úspech a tešila sa vysokej popularite. Šírenie kreativity v 1985. Budovanie belšieho a krajšieho sveta v 1986. Rahowa! Táto planéta je celá naša v 1987. Revolúcia hodnôt skrze náboženstvo v 1991. Na okraji krvavej rasovej vojny v 1993. Všetky knihy sú dostupné v slovenčine.
Všetky nasledovnícke skupiny Cirkvi Stvoriteľa nesú Klassenovú jedinečnú stopu a vždy aj budú.
Dlho sa venoval len podnikaniu a predaju. Až v 60. rokoch sa Klassen začal viac zaujímať o židovskú konšpiráciu. Zaujímal sa o ňu čoraz viac a viac, no nepoznal žiadnu organizáciu, ku ktorej by sa mohol pridať.
Asi v tej dobe prvý krát počul o Spoločnosti Johna Bircha, ktorá bola dôležitým míľnikom v Klassenovom živote. Pochopil, že bojujú proti komunizmu. Poslal im 5 dolárov na ich uvítací balíček a následne sa pridal. Pracoval energicky, usilovne a s plným nasadením. Získal množstvo nových členov, pár rokov dozeral na šírenie agendy, dokonca otvoril knihkupectvo American Opinion, ktoré predávalo knihy sponzorované spoločnosťou. Aby sa mu mohol naplno venovať, skončil s prácou realitného agenta.
V roku 1966 odmietol čakať na program spoločnosti “Vzdelanie je jediná zbraň” a uchádzal sa o miesto v štátnej správe. Asi v tom čase si začal uvedomovať, že so Spoločnosťou Johna Bircha (ďalej len SJB) niečo nie je v poriadku. Vôbec kandidatúru nepodporili, podporili kandidáta, ktorý ani nebol členom spoločnosti a ktorého program nemal perspektívu. Ben Klassen vôbec nechápal prečo. Členovia spoločnosti boli ohľadom jeho vyhliadok na zvolenie tí najpesimistickejší. Keď ho zvolili, oni ako prví to označili za náhodu, šťastie, mohlo sa to podariť každému. Keď v zákonodarnom zbore začal verejne vystupovať proti židom, stratil podporu Republikánskej strany aj SJB. Najvyšší súd nariadil nové voľby a Klassen v nich neuspel. Jeho ťažká práca bola zbytočná ako politicky, tak i v SJB. Bol chudobnejší finančne, no bohatší na skúsenosti.
Zistil, že štandardnými politickými stranami zmena nie je možná a že SJB je podvod.
Čím viac sa o ňu zaujímal, tým mu bolo jasnejšie, že slúži ako dymová clona pre židov. Jej úlohou bolo mariť úsilie mladých talentov nezmyselnými projektami. Zamestnať ich, nechať ich platiť, minúť ich energiu a vyčerpať zápal, ale nikdy sa nedostať k podstate: k židovskému plánu na svetovládu. Veď i sám Klassen bol od podstaty odklonený a na židovskú konšpiráciu pozabudol, pričom väčšinu života o nej vedel. Taký nehorázne negatívny dopad malo členstvo v SJB. Mnoho ďalších konzervatívcov ju kritizovalo a označilo za kóšer organizáciu.
Základom všetkého je rasa. A konzervativizmus nie je rasový. Z tohto dôvodu nemôže brániť prospech bieleho človeka. Preto Klassen na konzervativizmus zanevrel.
Založil Národnú Bielu Stranu. Čo bolo nečakané, najväčší odpor neprišiel od židov, ale od bielych kresťanov. Zakaždým, keď Klassen hovoril o rase, nepáčilo sa im to a skončilo to hádkou o náboženstve. Bolo to nové, nečakané zistenie. Mal dobrý vzťah ku kresťanstvu. Ale prečo boli kresťania proti rasovému programu? Ide o politiku, nie o vieru! Túžil dôjsť na koreň záhady.
Klassen študoval kresťanské sväté texty: Kázeň na vrchu, Starý zákon, Nový zákon, Bibliu. Cítil sa ako anglický detektív riešiaci najhoršiu konšpiráciu v histórii ľudstva. Kúsky začali do seba zapadať. Nakoniec našiel odpovede, ktoré tak dychtivo hľadal.
Vďaka excelentným dedukčným schopnostiam Klassen vyvodil poznatok, že kresťanstvo bolo zámerne vytvorené za účelom zničenia bieleho človeka. Záver je to divoký, šokujúci a takmer neuveriteľný, ale zároveň jediný prijateľný a logický.
Ben Klassen bol úspešný obchodník takže rozumel predaju. Kresťanstvo považoval za zámerne vytvorený produkt reklamy. Rovnako, ako volebná kampaň SMERU, alebo reklama na nový paušál O2. Čím lepšia reklama náboženstva je, tým väčší rozmach zažije. Náboženstiev boli tisíce a tisíce, možno ešte viac, ale z mála, ktoré prežili a expandovali, sú abrahámovské až tri: kresťanstvo, judaizmus, islám. Náhodu alebo zhodu okolností môžeme vylúčiť bez potreby dlhej úvahy. Zvlášť, ak si uvedomíme, že práve židovská rasa má propagandu v génoch. Židia sú vynikajúci obchodníci. Predávajú zložitý, neprehľadný kresťanský produkt a väčšina ľudí ho kúpi.
Biela rasa sa bezpodmienečne musí oslobodiť z mentálneho otroctva; spolunažívať s kresťanstvom nie je možné: toto bolo Klassenovi nadovšetko jasné. Potrebujeme novú vieru, novú filozofiu a nový svetonázor, veril.
Založil Cirkev Stvoriteľa.
Priniesť bielemu človeku Kreativitu bolo Klassenovým životným poslaním. Skúsenosti a všetky lekcie života Klassena učili a pripravili na túto veľkolepú úlohu. Bol predurčený.
Ben Klassen kresťanstvo elementárne nenávidel. Skelet jeho nekompromisne odmietavého postoja tkvie tu:
Kresťanstvo potláča prírodné inštinkty a zmiatlo myslenie bielych. Propaguje rovnostárstvo, unverzalizmus, antirasizmus, kolektívne vlastníctvo. Je dvojčaťom komunizmu. Po prepísaní kresťanských princípov do jasnej reči a vynechaní balastu by sme dostali Karlom Marxom napísaný komunistický manifest. Apoštoli boli židia – až na jedného, Ježiš bol žid, židia sú bohom vyvolení a majú s ním zmluvu. Infikovalo našu kultúru octievaním židovských modiel a svätých kníh. Ďalej dáva čisto samovražedné pacifistické rady: nastav druhé lice, neodporuj zlu, všetci sme si rovní, miluj svojho nepriateľa, … Ak rady kresťanstva hocijaká skupina zoberie príliš vážne, celkom určite bude zničená. Ako napríklad Rimania.
Kresťanský vírus sa zaoberá zbytočnosťou, ničomnosťou a bezcennosťou života, zúfalo sa snažiac presvedčiť, že po smrti bude lepšie. Nemáme zhromažďovať poklady na zemi, ale v nebi. Takže život máme oddať obdobiu, keď budeme mŕtvi, čo je idiotský a nezmyselný cieľ. Skazené kresťanstvo verí v okradnutie človeka o jeho majetok a život v chudobe. Napriek tomu, že nejasná idea o “živote po smrti” tu poletuje už nejakých 5000 rokov, na jej potvrdenie nebol doteraz získaný ani jediný dôkaz. Je jasné, že skutočný život človeka je tu na Zemi. Táto planéta jediným miestom, na ktorom vieme, že človek žije. Ale kresťanstvo núti premárniť svoj život uctievaním židovského boha a vyfantazírovaných strašidiel na nebesách. Na podloženie tvrdenia, že tieto strašidlá vôbec existujú, nebol vyprodukovaný ani jediný zmyslupný dôkaz. Kresťanstvo ničí sebadôveru a podkopáva dôstojnosť človeka. Dookola mu tvrdí, že je zlý, zrodený z hriechu, nešťastný hriešnik, ktorý má byť krotký a trpezlivý. Čím človeku núti pocit viny, ktorý podkopáva jeho sebadôveru na nulu.
Kresťanská hnilobná nákaza má nemožné požiadavky a vedie k frustrácii a mentálnym zrúteniam. Ak sú ľudia neustále vystavovaní nevíťaznej pozícii, vedie ich to k zúfalstvu, depresii, frustrácii, schizofrénii a v istých prípadoch i k mentálnemu zrúteniu. Počet kresťanov dohnaných k šialenstvu strachom z pekla nebol nikdy zrátaný, no určite ich bolo nespočetne veľa. Kresťanstvo učí nielen nelojálnosti voči našim milovaným a blízkym, ale naviac zvrátilo a pošpinilo postoj voči sexu, jednému z najsilnejších a najkrajších síl v Prírode. V celom Novom Zákone Kristus zatracuje sex ako hriech. Dokonca i pomyslenie na sex považuje za odporný zločin. Kresťanstvo ubíja produktivitu, ničí tvorivosť a zaujíma sa o “zbieranie pokladov na nebi”, teda sa sústredí na prianie umrieť.
V Kázni na vrchu je nám tvrdené, že musíme byť skromní, trpezliví, naše mysle musia byť prosté ako myseľ malého dieťaťa, a nadovšetko, ľahkoverní. V celej biblii, a najmä v Novom Zákone sme neustále napomínaní, aby sme sa stali perfektnejšími, bohu podobnejšími. Je nám neustále tvrdené, že sme zbierkou nedobrých, bezcenných hriešnikov. Je nám tvrdené, že našich nedostatkov a slabostí je toľko, ako hviezd na nebi. Na druhej strane nám je dookola tvrdené, aký perfektný je židovský Boh opisovaný v biblii. Kresťanstvo opovrhuje faktami, pohŕda dôkazmi a uvažovaním. Pohŕda mysliacimi ľuďmi. Chce len “veriace” ovečky. Miluje ľahkoverných bláznov. Znásilňuje myslenie inak inteligentných ľudí.
Slovom, kresťanstvo má chorý a morbídny pohľad na život. Je orientované na smrť.
Najodpornejšia myšlienka zavedená židmi je práve peklo. Pokiaľ ide o strašenie a terorizovanie myslí obetí hrozivou predstavou pekla, detaily sú brutálne a jasné. Veľký “milujúci” Boh, ktorý nás stvoril, evidentne už od začiatku plánoval poslať 99 % ľudí do stiesnenej komory utrpenia, kde môžu naveky trpieť v ohni a odkiaľ niet úniku. Podľa židovských spisovateľov máme Boha, ktorý ešte pred stvorením človeka stvoril obrovskú, horúcu, ohnivú komoru utrpenia, v ktorej uväznil väčšinu nás, úbohých tvorov, na veky vekov. Podľa akýchkoľvek štandardov, akéhokoľvek argumentovania, podľa akýchkoľvek hodnôt, je toto najhoršia, najpríšernejšia a najkrutejšia operácia akú mohol Boh (či človek) vymyslieť. Ak si vezmem toto dlhotrvajúce utrpenie, ktoré nemôže byť zmiernené ani ukončením smrťou, potom môžu všetky ostatné hrozné zločiny histórie zblednúť od bezvýznamnosti. Ak to porovnáme s tým, čo robili Indiáni svojim obetiam skalpovaním; ak to porovnáme s obeťami komunistov v Rusku; ak to porovnáme s obeťami čínskych komunistov v Číne; ak to porovnáme so všetkými zločinmi z minulosti dohromady, tak náš “milujúci” Boh to aj tak podľa židovských spisovateľov prevyšuje miliónkrát. No musíme mať na pamäti, že tento príbeh nám vraví židovská biblia, napísaná židmi a v prospech židov.
Neexistuje žiadny historický dôkaz o prechode Židov Červeným morom, ktoré malo z láskavosti k týmto parazitom roztvoriť svoje vody. Neexistujú dôkazy o “zastavení slnka”, aby jeden kmeň mohol zabiť viac členov iného púštneho kmeňa. Neexistuje ani jediný geologický alebo historický dôkaz, že celá zem bola v roku 1348 pr. n. l. zaplavená vodou. Je to smiešne! Neexistuje ani jediný dôkaz, že Židia sú potomkami Abraháma, Izáka a Jákoba. Neexistujú dôkazy o ich špeciálnom Bohu, ktorý im robí srdečné ústupky a označil ich za Vyvolených. Niet dôkazov ani o tom, že Kristus vôbec žil. Nezanechal žiadne dopisy, žiadne dokumenty, žiadne sochy, žiadne dôkazy. Niet dôkazov, že sa muži ako Matuzalem, alebo Noe dožili 900 alebo hocikoľko rokov. Dokonca niet dôkazov ani o tom, že vôbec žili. Nielenže na ich potvrdenie niet dôkazov, no sú také čudné a fantastické a protirečivé Zákonom Prírody, že len blázon s pomätenou mysľou môže takýto odpad prijať.
Ak sú kresťanské záležitosti dôležitejšie, ako samotný život, mysleli by ste si, že Boh sa zjaví všetkým miliardám ľudí na svete a vyjasní to, než by ich mal poslať do ohniska na veky vekov. Ak ozaj bol, dlhoval by to každému človeku. Keď v dobe Izraelitov mohol zostupovať na zem a zapájať sa do takých hlúpostí ako je boj s Jákobom celú noc, dnes by preňho zostúpenie na zem a zjavenie sa miliardám ľudí na zemi bolo minimum.
Židovskí spisovatelia Biblie a iných “svätých textov” sa museli pri písaní od smiechu priam popukať.
Situácia je ešte podstatne vážnejšia. Inteligentní ľudia všeobecne, ateisti, mnohí nacionalisti, kritizujú kresťanstvo s totožnými, prípadne podobnými výhradami. Odhalili kresťanstvo ako maximálne škodlivé pre európsky svet. Avšak ten problém je, že nikdy nevyslovia ani len podozrenie, že kresťanstvo je zámerne vytvorené na zničenie bieleho človeka. Že na kresťanstve nie je nič sväté, božské, že sú to len táraniny, že nebo a peklo a bájne postavy sú dementnou fikciou. Ben Klassen ako jediný áno. Zadefinoval to ako kresťanskú konšpiráciu. Toto je dôležité. Kresťanská konšpirácia je názor, že židia vytvorili kresťanstvo pre oslabenie bieleho človeka. Je to čiastková, pomocná agenda pre finálny cieľ: nastolenie židovskej svetovlády.
Ku kresťanskej konšpirácii smerujú všetky indície a úvahy: Židia držia spolu ako rasa už niekoľko tisícročí. Náboženstiev boli tisíce a tisíce, možno aj viac, a prežili práve tri abrahámovské. Židia majú umenie propagandy v krvi. Úspech presadenia akejkoľvek myšlienky (viery, ideológie, doktríny, životného štýlu, ľubovolného názoru …) je priamo úmerný propagačnej účinnosti. Judaizmus dlho pred islámom a kresťanstvom stmeľoval židov na základe etnického princípu. Židia sa motali okolo kresťanstva a islámu, mnohí si hrdo pripisujú ich vytvorenie. Výsledkom súhry kresťanstva a islámu (okolo ktorého sa motali židia) zaiste bude víťazstvo islámu a pokríženie kresťanov. Adamova vina v kresťanstve a biela vina pravdoláskarov sú totožné. Kresťanstvo hlása protirasovú agendu; agenda súhlasí s agendou dnešných židovských politických organizácií a dokonale ju dopĺňa. Biely človek je ich hlavný nepriateľ a dostal samovražedné rady. Neexistujú dôkazy, potvrdzujúce existenciu udalostí ani osôb v Biblii a iných svätých knihách. Dokonca neexistujú dôkazy, že by niekedy žila osoba menom Ježiš Kristus. A teraz: aká je šanca, že toto všetko sú len náhody? Žiadna. Najmä ak človek dobre pozná židov. Klassen mal pravdu.
Klassen argumentuje, že existencia Ježisa sa neopriera o historické fakty: Je prekvapivé, že napriek všeobecnému vzrušeniu, ktoré vyvolalo narodenie a ukrižovanie Ježiša (podľa Biblie), ani jeden z veľkých historikov či spisovateľov nezaznamenal túto zlomovú udalosť ľudstva. Okrem vymyslených židovských biblických písomností žiaden rímsky historik, žiaden rímsky básnik a žiaden rímsky dramatik nezanechal ani len najmenší náznak o narodení, živote a ukrižovaní najväčšieho z najväčších, ktorý hlásal spásonosné učenie. Dnes môžeme študovať Cicerove reči a rukopisy a viac ako 800 listov, ktoré zanechal. Aj Cézar zanechal početné spisy. Môžeme čítať celé knihy Marcusa Aurélia, Aristotelove zápisky, Platónove diela a spisy mnohých iných, ktorí boli predchodcami či súčasníkmi kresťanskej éry. Avšak niet ani slova, ktoré by napísal sám Ježiš Kristus. Nezanechal ani jediný hárok papiera, na ktorom by bolo aspoň slovo. Gréci a Rimania vyvinule umenie sochárstva na vysokú úroveň. Stále máme možnosť prezrieť si sochy Cicera, Cézara, Marcusa Aurélia a nespočtu iných hodnostárov, i tých nedôležitých. No nikto nevytvoril sochu Ježiša Krista. V tej dobe žilo nepreberne mnoho maliarov, sochárov a iných umelcov, no opäť sa zdá, že nikto z nich nezachytil podobizeň najväčšieho z učiteľov, ktorý bol zároveň aj syn boží. Z doby života Ježiša o ňom jednoducho neexistuje jediný písomný ani hmotný prameň. Okrem židovských textov. Čo sa zdá byť nemožné, pretože ak sa pridŕžame Biblie, Kristovo narodenie sprevádzali veľké fanfáry a bolo ohlasované vopred. Už anjeli ho predpovedali a nad miestom narodenia sa na nebi zjavila jasná hviezda. Bájka pokračuje tým, že kráľ Herodes dal zabiť všetky deti mladšie ako dva roky. Tento brutálny čin s ďalekosiahlymi následkami nie je zaznamenaný nikde v žiadnej z početných písomnostiach tej doby. Zapojenie Herodesa do príbehu sa zdá byť skôr chybou. História dokazuje, že v roku 1 nášho letopočtu bol už štyri roky mŕtvy.
Ben Klassen zabudol dodať, že Rimania považovali kresťanstvo iba za poveru. Tento postoj Rimanov je dnes všeobecne známy.
V pokračovaní Klassen bravúrnym štýlom dokázal, že kresťanské myšlienky dlho predchádzali kresťanskú éru: Viera asketickej mníšskej židovskej sekty Esejcov bola navlas zhodná s kresťanstvom. Nielen že Esejci používali myšlienky obsiahnuté v Kázni na vrchu a uvedené v Matúšovom, Markovom, Lukášovom a Jánovom evanieliu, ale dokonca i štylizácia, výrazové prostriedky a vety boli úplne rovnaké. Silno dbali o svoju zbožnosť, o blaho všetkých a o duševnú čistotu. Praktizovali celibát a krst o 100 rokov skôr, než prví kresťania. Esejci sa venovali poľnohospodárstvu a remeslám predpokladajúc, že to sú menej hriešne povolania. Pozemné statky boli v kolektívnom vlastníctve a súkromné vlastníctvo považovali za hriešne zlo. Mnohí bádatelia v minulosti hľadali u Esejcov pôvod Ježišovho učenia. Teda učenie osoby prichádzajúcej z neba niekedy okolo roku 1 nášho letopočtu nebolo ani nové, ani originálne. Existencia Esejcov je historicky neodškriepiteľne podložená. Esejci žili na hranici Mŕtveho mora v 2. storočí pred naším letopočtom a boli zničení v 1. storočí nášho letopočtu. Ich existenciu zaznamenali antickí historici, židovský historik Flavius Josephus a boli nájdené Kumránske zvitky v roku 1947, ktoré slúžili ako esejská biblia.
Dôkazy jasne ukazujú na fakt, že Ježiš Kristus naozaj neexistoval.
Podľa mojej mienky, Klassenová úvaha je nedokončená: Ak človek pozná zlomyseľnú a prešibanú povahu židov, musí vylúčiť i poslednú zhodu okolností. Nie je náhoda, že myšlienky židovskej sekty sa neskôr rozšírili do európskeho sveta ako kresťanstvo. Myšlienky, ktoré sú absolútne samovražedné, ktoré boli propagované židmi, ktoré zničili Esejskú sektu aj Rím, myšlienky, ktoré majú židov za vyvolený národ a Ježiša za žida a syna božieho. Kresťanské myšlienky a ich presné znenie vymyslel neznámy židovský mudrc a sekta Esejcov bola použitá ako testovacia vzorka. Skúsený obchodník najprv dodá malú vzorku tovaru na trh do regálov obchodných reťazcov. A potom sleduje, čo sa stane. Ak bude záujem o tovar, ešte ho doladí a dodá väčšie množstvo. Verím, že takouto logickou úvahou postupovali i židia. Kresťanstvo je predsa reklamný produkt ako každý iný. Najprv ho otestovali na malej vzorke – Esejcoch. Doladili ho, upravili, zvýšili účinnosť, niektoré pasáže preformulovali, iné vyškrtli. S pribúdajúcimi úpravami bola propaganda stále lepšia a lepšia. A keď bol žid hotový, keď bola kresťanská propaganda konečne maximálne efektívna, zaútočil na Rím plnou silou.
Kreativita je založená na jasnom princípe: čo je pre bielu rasu dobré je najvyššia cnosť; čo je pre bielu rasu zlé je najhorší hriech.
Kresťanstvo a Kreativita sú úplne opačné. Kreativita je nová, dynamická a unikátna doktrína. Čerpá zo sociáneho darwinizmu, nitzscheánstva, evolucionizmu a národného socializmu. Ale nejedná sa o novú formu nacizmu. Tento názor Klassen zaraz odmietol a zdôraznil rozdiely. Kresťanstvo je od začiatku orientované k smrti, Kreativita k životu. Jej cieľom je hájiť záujmy bielej rasy, najlepšieho výtvoru prírody, a pomôcť ju zachovať, propagovať a rozvíjať. Kreativita nabíja bieleho človeka agresívnym bojovým duchom a dáva mu zdravé sebavedomie.
Tak ako kresťanstvo ubíja produktivitu, ničí tvorivosť a zaujíma sa o “zbieranie pokladov na nebi”, teda sa sústredí na prianie umrieť, Kreativita verí na program pozitívny, zdravý a plný života. Verí na užívanie si života. Verí na vytváranie viac života. Verí na rozvíjanie života na vyššie úrovne. Kreativita verí na vedenie dobrého života, verí na tvorivosť, produktivitu a rozvoj. Verí, že život by sme si mali užiť, každý len by mal využiť úžasné nadanie ktorým bola biela rasa obdarená. Verí v užívanie si krás a zázrakov prírody. Verí na produktívnu prácu, dobrú stravu a slúženie záujmom našich ľudí. Program Kreativity je živý, pozitívny a energický, nie orientovaný k smrti ako kresťanstvo.
Milovanie svojho nepriateľa neexistuje nikde v prírode, nakoľko taký druh by v mihu oka vyhynul. Zdravý rozum hovorí, že kto je hlúpy a uverí tomu, bude zničený. Tvorcovia veria v nenávisť voči nepriateľovi. Veria, že láska a nenávisť patria k sebe. Ak milujete svoj druh, rodinu, ľud, automaticky musíte nenávidiť nepriateľov, ktorí sú pre milovaných hrozbou. Tvorcovia nenávidia nepriateľov. Opakujem, nenávidia ich. Zámerov Tvorcov je zničiť nepriateľov.
Podľa biblie sa zdá, že náš Stvoriteľ blúdil od jednej chyby k druhej a žiaden z programov nepracoval tak ako mal. Keď to porovnáme so skutočným svetom Zákonmi Prírody, je to úplne v rozpore s tým, čo nás naše zmysly, náš rozum, naše oči a uši učia. Je nemysliteľné, aby niektorý zo Zákonov Prírody padol, alebo zlyhal, alebo bol v rozpore s iným. Nepoznám prípad, kde by nefungoval gravitačný zákon, alebo zákon o svetle, či magnetizmu, a ani nevieme o tom, žeby si tieto zákony niekedy odporovali, alebo sa rušili. V skutočnosti Zákony Prírody fungovali bezchybne, nemenne a neúprosne už od nepamäti a nepochybne budú pokračovať naveky.
Celý vesmír, vrátane nášho maličkého sveta, je riadený Zákonmi Prírody, ktoré sú univerzálne, pevné, neohybné a navždy nemenné.
Židovská biblia nás po roky učila aby sme boli trpezliví a mierni. Ja vravím , že je to úplne zle a v rozpore s Prírodou. Každý, kto v živote niečo dosiahne, má právo byť na seba pyšný. Hrdosť a sebaistota sú jednými z prvých predpokladov pre získanie uznania a získania úspechu. Príroda vám ako členovi najlepšej rasy nedala len najlepšiu inteligenciu, ale spravila vás i tým najtvorivejším a najproduktívnejším tvorom na planéte Zem. Preto vám vravím, použite svoju tvorivosť, inteligenciu a produktivitu vo svoj prospech, pre rodinu ktorú si časom určite založíte, a v prospech Bielej Rasy. Nebojte sa snívať veľké sny – nebojte sa byť veľkými. Kto vie aká skvelá budúcnosť vás čaká? Pamätajte však, že okrem schopností sú prísadami pre veľkosť účel a vytrvalosť. Nadovšetko si hlavne verte. Ak si neveríte sami, nebude ani nik iný. Ak myslíte na toto, neexistujú hranice pre veľké veci ktoré by ste mohli dosiahnuť.
Sumarizujme: kresťanstvo je židovsky orientované a verí, že Židia sú vyvolený ľud. Naopak: Kreativita verí, že biela rasa je najlepšia rasa, lebo na to sú nespochybniteľné dôkazy.
Klassen veril, že Kreativitu raz príjmu všetci bieli ľudia na planéte a ako výsledok im bude patriť Zem.
Áno, Kreativita sa dosť podobá na kresťanstvo a to z dobrého dôvodu. Za vecou je veľká logika: Prežitie myšlienky zaručí hlavne účinnosť jej propagácie, nie jej pravdivosť či účelnosť. Ben Klassen odhalil kresťanskú konšpiráciu a zistil, že kresťanstvo je produkt reklamy ako každý iný: volebná kampaň SMERU, kupóny na zľavu, reklama na najlacnejší O2 paušál, atď. Náboženstiev boli tisíce a tisíce, možno ešte viac, ale z mála, ktoré prežili a expandovali sú práve tri abrahámovské. Náhodu alebo zhodu okolností môžeme vylúčiť bez potreby dlhej úvahy. Najmä ak si uvedomíme, že práve židovská rasa má umenie propagandy v génoch. Židia sú fakt vynikajúci obchodníci: predávajú zložitý, neprehľadný produkt a ľudia ho kupujú. Nezáleží predsa, či predávam vysávače, neomarxizmus alebo kávu so sebou. Vyhrám ja, ak to urobím lepšie než druhí. Znamená to, že v kresťanstve je použitý súhrn nevídane účinných marketingových techník, ktoré iné náboženstvá neimplementovali. Za úspechom kresťanstva stojí práve toto. Ben Klassen sa snažil tieto techniky skopírovať a vložiť do nich rasové ideje.
Klassen bol úspešným predajcom. Veľmi dobre vedel prezentovať pre a proti dvoch produktov. Jednu stranu presvedčivo prezentoval v kladnom svetle a druhú riadne zdémonizoval. Čím zrozumiteľnejšie a jasnejšie obchodník apeluje na ekonomickú výhodnosť jeho produktu, tým viac predá. Ale len ukazovať pre a proti nestačí ani pre obyčajnú politickú stranu.
Názor, že kopírovať židovské prostriedky je zlé, je nesprávny. Aj Dr. Joseph Goebbels ich kopíroval. Národno-socialistická propaganda bola založená na knihe Propaganda od žida Edwarda Bernaysa, rovnako ako americká propaganda. Bez rád z nej by Goebbels nikdy neuspel a neporazil americko-boľševickú propagandu. Technický rámec bol rovnaký. Avšak hlásali úplne iné myšlienky. Židia si prostriedky, ktoré používajú, nevybrali lebo sú židia, ale pretože sú najúčinnejšie. Najľahšie a najrýchlejšie ich dostanú k cieľu. Preto Klassen skopíroval rámec kresťanstva. Ide len o to, kto najefektívnejšiu techniku zrealizuje najlepšie.
Príklad. Dve súkromné firmy vyrábajúce kuchynské linky si konkurujú si. Zámerom obidvoch je generovať zisk a ovládnuť celý trh. Prvá firma začne využívať cross-sell a zvýši svoje zisky. Druhá firma logicky nezareaguje tak, že označí cross-sell za zlý. Je to dobrá technika, funguje, asi ju využije tiež.
Pre toto môže brojiť islám proti kresťanstvu a kresťanstvo proti Kreativite. Konštrukcia náboženstva je rovnaká ako u dvoch súkromných firiem, cieľ je ten istý: presvedčiť všetkých, využívajú rovnaké prostriedky ale predávajú iné produkty: hodnoty. Kľučový je spôsob podania predávaných hodnôt, nie ich atraktívnosť či pravdivosť.
Ak by bol človek od narodenia vystavený pohanstvu a kresťanstvu v rovnakej miere, stal by sa z neho určite kresťan. Kresťanstvo je pôsobivejšie, lákavejšie, sľubuje väčšie odmeny a väčšie tresty, budí efekt nadpozemskosti a dôležitosti, točí sa okolo neho vesmír i svet, minulosť i súčasnosť i budúcnosť. Reklama pohanstva je neporovnateľne slabšia a preto pohanstvo presvedčí menej ľudí. Tento príklad najlepšie ilustruje fakt, že úspech náboženstva záleží od propagácie.
Klassenová očividná chyba bola, že jednoznačne nedefinoval rozdiel medzi politickou ideológiou a náboženstvom. Nevedel teda presne na akú struhu ľudskej duše hrať.
Rímske impérium kedysi dominovalo nad celým známym svetom. Rím dosiahol Pax Romana: 200 ročné obdobie mieru a pokroku. Toto biele impérium bolo tak mocné, že nemalo žiadnych skutočných konkurentov či nepriateľov. Rím sa každej ľudskej duši javil ako neporaziteľný, nezničiteľný a večný, ako žiarivý príklad neobmedzených schopností bieleho človeka. Rím bol vrcholom všetkého morálneho a vznešeného. Diabolský žid si však vytýčil za cieľ Rím zničiť a začal propagovať kresťanský vírus. V roku 313 n. l. Cisár Konštantín prijal kresťanstvo a vyhlásil ho za oficiálne náboženstvo ríše. Zmenil kedysi všemocných a neporaziteľných Rimanov na slabých, plačúcich milovníkov mieru a ich mysle ovládol strachom z pekla a strašidiel na nebi. Otupení Rimania prestali chrániť svoje domovy, krajinu, ríšu. Rím zanikol a biela rasa bola uväznená do tisíc rokov trvajúcej doby temna.
Po páde Ríma bola biela rasa slabá, rozdelená, zmätená. Ale diabolský žid v žiadnom prípade neskončil! Neprestal. Nezastavil sa, nie. Žid nemohol dovoliť, aby mu táto skvelá príležitosť pretiekla pomedzi prsty ako piesok. Mal v úmysle skrížiť Rimanov s tmavými rasami a navždy zničiť výnikajúce rímske gény. Za týmto účelom svetový žid vytvoril islám.
Hlavným promotérom islámu bol prorok Mohamed. Položil základy Moslimskej ríše a je autor Koránu. História nie je jednotná v otázke, či bol žid alebo nie, ale tieto podozrenia sú. Každopádne, než sa stal prorokom, vzal si za ženu majetnú židovskú vdovu. Islám vsugeroval Arabom agresivitu, militarizmus a vôlu k expanzii. Stúpencom sľubuje, že nebesá sú nádherné, zelená záhrada plná blaha. Tam leží duša veriaceho odetá v zelených šatách, na zelených vankúšoch, užíva si odpustenie, ovocie, víno a služby nádherných čiernookých panien s bohatým poprsím a oblými bokmi. Ak islámista umrie v boji, pôjde do nebies ihneď. A práve tento sľub nabil islámistov psychopatickou energiou k dobíjaniu a konvertovaniu silou meča. Preň bojujú s nepríčetným zápalom, nedbajúc na smrť.
Púštne kmene podpálené fanatickým zápalom šírili islám od Indie po Španielsko. Egypt, Sýria, Malá Ázia, Severná Afrika, Taliansko a Konštantinopol padli ešte pred vznikom Moslimskej ríše. Vojny Arabov pokračovali víťazne. Zo Španielska sa presunuli do Francúzska, aby ovládli celú Európu. Našťastie, židom ich temný plán nevyšiel. Len vďaka prezieravosti v roku 735 veľký hrdina Karol Martel porazil Arabov v bitke pri Tours, čím zabránil dobytiu Európy. Keby nebolo Martelových bezpochýb úžasných schopností, Európa by bola islamizovaná. Tým pádom by bola biela rasa skrížená a zničená. Už v siedmom storočí!
Židia zoslali na bielych kresťanstvo a na čiernych islám. Zatiaľ čo kresťanstvo prikazuje nastaviť druhé líce, milovať svojho nepriateľa, neodporovať zlu, nebrániť sa a nesúdiť, islám je naproti tomu smrteľná, agresívna, prudká, militantná filozofia zameraná na prežitie a expanziu Arabov. Kresťanstvo na tisíc rokov úplne zruinovalo najproduktívnejšiu a najschopnejšiu rasu. Islám z po púšti roztrúsených kmeňov vytvoril expandujúcu ríšu. Kresťanstvo nás totálne oslabilo a islám Arabom radikálne zocelil v železo. Vo výsledku bol najlepší druh aký evolúcia vyvinula, druh kedysi nepremožiteľný, tak slabý, že ho takmer dobili potomkovia negroidných púštnych kmeňov. (Toto je dôkaz moci náboženstva, ktorú Ben Klassen chcel aktivovať.)
Kresťanstvo je zámerne zostrojené tak, aby pri strete s islámom zlyhalo. Islám je zámerne zostrojený tak, aby expandoval a konfrontoval kresťanský svet.
I dnes sú islámisti opäť využívaní na zničenie Európy rovnakými silami, ako v minulosti. Akurát sa nemôžeme brániť nášmu vyhubeniu lebo to je rasizmus, xenofóbia, intolerancia a porušovanie práv menšín. Sme paralizovaní láskou a dobrotou.
Klassen napísal: Už máme vieru, program, literatúru, bibliu a náboženský základ položený. Sme na 95 % hotoví. Potrebujeme už len veľkého promotéra. Propagácia hnutia by mala byť prenesená na mladšieho človeka, ktorý je ešte neznámy. On tam niekde je a Tvorcovia ho nájdu. Čakáme na príchod toho správneho muža. Určite by to mal byť génius. Hľadáme človeka s vysokou inteligenciou, dynamickou osobnosťou víťaza, skvelého a presvedčivého rečníka, no zároveň človeka s dobrým úsudkom a rozhodnutiami. Veľký Promotér nebude musieť začínať od základu. Nebude musieť sformulovať novú filozofiu, vieru, organizáciu ani program. To všetko už má. Získal niekedy v histórii nejaký mladý muž takúto zlatú možnosť na striebornom podnose? Asi ťažko. Veľké Hľadanie už beží. Hnutie bude pokračovať. Musí zrýchliť na neskutočnú rýchlosť kým nepohltí celý svet. To dokáže náš Veľký Promotér, nový Pontifex Maximus. A my ho nájdeme!
Klassen, trúchliac nad manželkinou smrťou a úpadkom cirkvi, spáchal samovraždu v noci z 6. augusta na 7. augusta 1993. Pred 22 rokmi. Skonzumoval štyri flaštičky tabletiek na spanie. Podľa oficiálnych zdrojov.
Cirkev Stvoriteľa balansovala na pokraji rozpadu. Za dva roky sa vystriedali traja vedúci. V roku 1994 sa cirkev rozpadla. Nechýbalo veľa a vymizla by nadobro.
Nový Pontifex Maximus prišiel. Rok po Klassenovej údajnej samovražde. Bol ním mladý a charizmatický vodca Matthew F. Hale. Spĺňal Klassenove kritériá do bodky. Hale mal vlastnosti, ktoré Klassenovi chýbali.
Hale beznádejnú situáciu zachránil a úplne otočil. Cirkev vzkriesil z popola a zapálil oheň života. Za Kreativitu, v ktorú hlboko veril, začal bojovať v roku 1994. Hale sa postavil na čelo a menoval sa za Pontifex Maximus – tretieho najvyššieho kňaza. Na čele s ním zažila cirkev nevídaný rozkvet. Založil Svetovú cirkev stvoriteľa, neskôr ju premenoval výstižne na Hnutie Kreativity. Hnutie Kreativity je ozajstnou cirkvou. Má svoju vlastnú morálku, sväté texty, kalendár (odmieta gregoriánsky), dovolenky, náboženské obrady, ministrov, kostoly, komunitu, všetko, čo k viere patrí. Hnutie Kreativity je post-klassenovská verzia Cirkvi Stvoriteľa a jej najnovšia inkarnácia, no uznáva Klassena čoby zakladateľa a čerpá z jeho diel.
Zásluhou skvelého vodcu Matta Haleho slávilo Hnutie Kreativity dlhé obdobie jedného veľkého úspechu za druhým. Roku 1994 mala cirkev len 14 pobočiek v Amerike, bola bez vedenia, nejednotná, rozpadajúca sa na malé skupinky (Creativity Alliance, Churck of RaHoWa, atď.). 8 rokov po Haleovom vedení mala cirkev až neuveriteľných 88 pobočiek. To jest za 1 rok otvorených 9 a niečo pobočiek (9,25). Cirkev za chvíľku narástla o vyše šesťnásobok. Krásny výsledok. Pritom každá pobočka mala množstvo členov a oni verbovali ďalších a ďalších. Čím viac členov, tým viac agitátorov. Čím viac agitátorov, tým viac členov. Hnutie Kreativity sa stalo najrozšírenejšou a prudko sa rozvíjajúcou racialistickou organizáciou v Amerike.
Vďaka týmto výsledkom Tvorcovia považovali Matta Haleho za dlho očakávaného veľkého promotéra, s čím sa on stotožňoval. Hale bol v analógii s kresťanstvom Ježiš Kreativity – spasiteľ bieleho človeka.
Halove vedenie bolo perfektné. Smutné, že malo skončiť.
6 Apríla 2005 bol Matt Hale odsúdený na 40 rokov v&am