Vzhľadom k neutíchajúcej, už 70 rokov trvajúcej sio-americkej, ako aj sio-západnej špinavej propagande a nezmyselným klamstvám o národnom socializme a Nemecku rokov 1933-1945, je potreba napísať toto pojednanie o situácii, aká skutočne bola a ako je uvedená v dielach autorov, o serióznosti ktorých sa nedá pochybovať; najmä čo znamenali tzv. “Norimberské zákony” z roku 1935, hlavne pre nemeckých židov.

V jednom z prejavov v roku 1920 A. Hitler volal po vešaní vojnových ‘prospechárov a vydieračov’. Identifikoval ich ako židov a potom zaútočil na židov ako na celok, na ‘Ostjuden’ z Ruska, na Poľsko-židovských privandrovalcov, ktorí zaplavili Viedeň a Nemecko.

Policajné záznamy z 13. augusta 1920 ukazujú, že Hitler po prvýkrát venoval svoj prejav len židom. Najprv rozvinul perplexné rasové teórie, vysoko prevyšujúce intelekt jeho poslucháčov z pivných výčapov.

Potom obvinil židov zo zodpovednosti za vojnu, za kriminálne, zlé riadenie Nemecka a z profitovania. A naviac varoval, že to sú tí “oriental wide-boys” v nemeckej tlači, ktorí neprestajne, systematicky podvracajú a ničia nemeckého národného ducha.

Z priateľskej Viedne urobili druhý Jeruzalem; a keď sa rakúski vojaci vrátili do svojich ‘domovov/brlohov’, skoro pol milióna židov – prevážne privandrovalci z Galície – bývali v prepychových bytoch. Bol pripravený situáciu riešiť. Národno socialistická strana musí zahájiť krížové ťaženie proti židom.

“Nechceme vznietiť atmosféru pogromov. Ale musíme byť zapálení neúnavným odhodlaním uchopiť toto diabolstvo za jeho korene a vyničiť ho – od koreňa!”

Takýto prejav bol samozrejme uvítaný búrkou potlesku.

“Všetky spôsoby k dosiahnutiu tohto cieľa sú dobré – i keď sa budeme musieť dohodnúť s diablom!”

Niet pochýb, že prvá vec, ktorá urobila z Adolfa Hitlera definitívneho nepriateľa židov bolo, že si bol vedomý ich protinemeckej hry, ktorú hrali – politickú a sociálnu, v Rakúsku aj v Nemecku – už pred rokom 1914. Vedel o židovskom duchu a židovských tvorcoch marxizmu a jeho vedomia, o prezencii židov v tlači, divadlách, atď. O tom, že stáli priamo či nepriamo za všetkou propagandou zamierenou na deštrukciu každého zdravého národného inštinktu medzi ľuďmi nemeckej krvi.

Inými slovami, národno socialistický antisemitizmus je rasová sebaobrana árijca; energická reakcia proti židovským trikom a podvodom, ktoré páchali (a stále páchajú už od roku 1945) v árijských krajinách.

Norimberské zákony

Norimberské zákony z roku 1935 pozbavili židov nemeckého občianstva a zakázali ich sobáše s árijcami, zatiaľ čo už skoršie zákony obmedzili ich zamestnania a vylúčili ich z verejných úradov, podieľaní sa v akýchkoľvek masmédiách, alebo účasti na akciových burzách.

Židia v Tretej Ríši ešte neboli objektom žiadnych drastických opatrení. Jednoducho neboli legálne považovaní za “Nemcov”. Nebolo im viac dovolené učiť v školách a na univerzitách, alebo financovať noviny pre nemeckých čitateľov; byť hercami, právnikmi, profesionálnymi hudobníkmi, spisovateľmi, atď. pre nemeckú verejnosť i.e. ovplyvňovať to, čo Nemci mali nazývať umenie, alebo literatúra, čo považovať za “dobré”, alebo “zlé”, alebo morálne či nemorálne.

Jedným slovom, bolo im teraz, od nastolenia národne socialistického poriadku, zakázané strkať ich nosy do skutočného života spoločnosti, v ktorej žili, ale ktorá nikdy nebola a nikdy nemôže byť ich. Bolo taktiež, od septembra 1935 – od vyhlásenia obdivuhodných Norimberských Zákonov o zachovaní rasovej čistoty – im zakázané sobášiť sa s Nemcami, alebo mať s nimi, i keď mimomanželský, sexuálny styk. (Podľa nár. soc. pravidiel aborcia/potraty v prípade čistokrvného árijského dieťaťa sa považovali za vraždu a boli prísne trestané, zatiaľ čo ešte nenarodený produkt hanebného styku – a správne – mal byť zničený. A Nemec, ktorý si pred Norimberskými Zákonmi vzal za ženu židovku, sa mal alebo rozviesť, alebo ju sterilizovať).

Ale ako historik Hans Grimm hovorí, “tieto úpravy nemali nič spoločné so zlomyseľným antisemitizmom”. Tie sa v skutočnosti nevzťahovali len na židov, ale na všetky neárijské rasy, ako systematická sterilizácia polonemeckých, poločernošských detí, hanebné stopy okupácie Nemecka africkými žoldniermi po Prvej Svetovej vojne.

A židia by mali byť tí poslední na tejto planéte, ktorí by mali kritizovať tieto nové zákony. Oni, ktorí vzhľadom k toľkým lepším rasám, zotrvávajú verní bohu ich kmeňa, Jehovovi, ktorý ako bohovia všetkých kmeňov, vo všetkých zemiach, každej doby – ako vieme, považoval miešanie krvi za odsúdeniahodné. (Viď Starý Zákon, Ezra, Kapitola.9); oni, ktorí sami, v roku 1953 zakázali v Izraeli manželstvá medzi židmi a nežidmi!

A tie dobre uvážené “Norimberské Zákony” boli, kedykoľvek to bolo možné, prezentované v celom svete ako pokus o “obmedzenie slobody jednotlivca” – a ako “urážka ľudskej bytosti”, atď.

Prepustenie židovských, alebo položidovských vládnych úradníkov a vládnych predstaviteľov, novinárov, hercov, manažérov divadiel, sudcov, doktorov, profesorov, atď… ako “čin rasovej nenávisti”, čo vôbec neboli.

Niekoľko nemeckých, proti-židovských, piesní, ale nijako viac krvilačných, ako grécke piesne proti Turkom, alebo proti Bulharom (alebo turecké piesne proti Grékom), alebo dobre známa francúzska národná hymna “La Marseillaise”, alebo ktorékoľvek bojové piesne na tejto planéte, boli preložené do mnohých jazykov a opakovane vyzdvihované ako “dôkaz vražedného ducha” národného socializmu.

Dokonca zákaz “kóšer” bitúnkov – tento židovský horor zabíjania zvieraťa – bol často kritizovaný ako “útok na náboženskú slobodu”, kritizovaný mnohými tými, ktorí ale považovali potlačenie starého indického Sati rituálu Britmi za chvályhodný čin.

Spoločnosti zložené nie zo židov, ale zo správne zmýšľajúcich árijcov, avšak pod zavádzajúcim vplyvom ich súčasnej židmi prepchatej tlače a náboženstva, zakoreneného v Judaizme, predstiera “svoje” definitívne poslanie, zachrániť dušu sveta z Hitlerovho zovretia – v skutočnosti mali zabrániť Adolfovi Hitlerovi zachrániť árijského človeka, telo a dušu, v každej krajine, zo stále viac a viac zvierajúceho zovretia medzinárodného židovstva.

Jedna spoločnosť, “Priatelia Európy” – publikovaná asi v roku 1935, v sérii výťažkov práce autorov o národnom socializme komentuje, poukazujúc, že ‘Weltanschaung’ Adolfa Hitlera je popretie fundamentálnej škály hodnôt, ktoré Európa prijala spolu s kresťanstvom (čo popravde je).

* * *

V roku 1934 mal kanadský novinár dvojhodinový rozhovor s Hitlerom a pýtal sa ho, prečo “prenasleduje” židov. Hitler odpovedal:

“Dajte mi jeden jediný príklad, ako som prenasledoval týchto ľudí. Keby nie mňa, nebolo by dnes ani jedného žida v Nemecku. Keď si myslíte, že boli prenasledovaní, choďte a podívajte sa na ich Synagogy. Nenájdete dotknutý ani jediný kameň. Ale ja som ich zastavil od prenasledovania nemeckého národa. Je pravda, že niektorí židia boli zranení nejakými Nemcami v ich hneve, ale ja som potrestal tých, ktorí boli usvedčení spáchaním týchto priestupkov.”

Potom dodal: “Verím v princíp ‘žiť a nechať žiť’, ale židia v tento princíp neveria. Idú za deštrukciou Gentilov, aby získali moc pre seba. Napriek tomu, že ich počet je menej ako 2 % našej populácie, zistil som, že kontrolujú celú verejnú sieť, ako tlač, banky, profesie, ako aj veľké obchodné domy, a riadia ich všetky za účelom zruinovania a degradácie Nemecka. Zistil som, že všetky ‘strediská hnusu’, ako Domy Prostitúcie, obchod bielymi otrokmi a obchod s drogami, boli všetky riadené židmi. Predtým, ako som sa dostal k moci, Berlín bol známy ako “Žumpa Európy”, vďaka židovskej špine a kontrole.

Rozhodol som sa urobiť tomuto všetkému koniec a židov som odstránil.

V jednej nemocnici v Berlíne som zistil, že zo 73 doktorov, bolo 72 židov! Hovoria, že židia sú tak úspešní, lebo sú ‘chytrí’. To nie je pravda! Je to tak vďaka ich bezohľadnosti. Žid sa dostane na nejakú vyššiu pozíciu, postupne vyhodí všetkých Nemcov a nahradí ich židmi. Keby toto robili Gentili univerzálne židom, židia by už dávno umreli od hladu. Židia sú paraziti a žijú len z Gentilov. Sami neprodukujú žiadne bohatsvo, ale žijú z pľundrovania iných.”

Ukončil interview nasledovne:

“Zistil som, že je úplne nemožné obnoviť mier a prosperitu môjmu ľudu, pokiaľ je židom dovolené pokračovať v tom, čo robili doteraz – hlavne od vojny”.

Jeden návštevník sa pýtal verejného činiteľa v Norimberku, čomu pripisuje úžasné zlepšenie v podmienkach nemeckého ľudu? Odpovedal: “Dvom veciam. Prvá – Hitlerovi; a druhá, absencia židov vo verejných záležitostiach”.

* * *

O jeho vojne proti európskym židom je zaujímavý zápis z denníka Waltera Hewela (poverenec Ribbentropa v Hitlerovom Hlavnom stane a kedysi v roku 1923 spoluväzeň Hitlera vo väzení Landsberg), zo dňa 10-ho júla:

Ostal som s Vodcom v bunkri až do tretej po polnoci. Veľmi teplo a konverzácia bola veľmi zaujímavá.

Hitler:

“Cítim sa, ako Robert Koch v politike. Bol to on, ktorý objavil bacil (tuberkulózy), otvoriac tak nové chodníky pre výskum vo vede medicíny.

A som to ja, ktorý som objavil židov ako bacily a fermenty, ktoré spôsobujú všetku hnilobu v spoločnosti. A čo som dokázal, je to – že národ môže prežiť bez židov; že ekonómia, kultúra, umenie a tak ďalej, môže existovať bez židov a v skutočnosti, lepšie. Toto je najkrutejší úder, ktorý som nadelil židom”.

* * *

Niet pochybnosti, či Norimberské Zákony, alebo podobné zákony, boli správne, alebo nie. Hitlera, ani národný socializmus už dávno nemáme, ale vojny máme od roku 1945 nepretržite. Pokiaľ sa svet nezbaví svetového sionizmu izolovaním, na tejto planéte nebude nikdy pokoj a mier, ale neprestajné Cykly vojny a Cykly biedy.

Prezrádza nám to sám židovský autor Samuel Maurice v jeho knižke “You Gentiles”, jasne a zrozumiteľne:

“My židia, my ničitelia, ostaneme ničiteľmi navždy. Všetko, čo vy urobíte, bude vyhovovať našim potrebám a požiadavkám. My budeme navždy ničiť, lebo my potrebujeme náš vlastný svet, Boží-svet, ktorý vy nemáte schopnosť vybudovať.”

Treba im ten svet vydeliť.

A pokračuje: “V našom živote, židovskom živote, lojalita je neznáma. V našom slovníku niet pre ňu ekvivalent”.

Prečo sa títo ľudia s ich názormi a presvedčením rozliezli po celej tejto planéte? Odpoveď je zrejmá.

Je to ich parazitický život nielen na árijskej, ale na všetkých iných rasách tohoto sveta.

Autor: SITRA AHRA, www.protiprudu.org

Zdroje:

(D. Irving “The War Path, Hitler’s Germany 1933-1939”, Prologue)

(D. Irving “Hitler’s War 1939-1942”)

(Savitri Devi “The Lightning and the Sun”)

(Archív autora).