Lebo človek čestný povie pravdu, nedbajúc na to, čo ho po jej vyrieknutí očakáva, povie ju, aj keby tí, pre ktorých ju povedal, nadávali na neho; jeho je povedomie a vôľa bez poškvrny, odporcov vina a súd.

Ľudovít Velislav Štúr

V poslednom období sme dostali mnoho otázok, ktoré sa týkajú vzťahu Slovenskej pospolitosti (SP) a Mariana Kotlebu a jeho strany – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Okolo nášho vzťahu panuje mnoho mýtov, neprávd, poloprávd, či totálnych výmyslov. Je pravdou, že SP s Kotlebom a jeho stranou nespolupracuje od roku 2012, kedy Snem SP jednohlasne rozhodol, že SP nebude spolupracovať s ĽSNS kvôli jej otvorene nepriateľskému postoju voči SP. V ten deň Snem SP rozhodol aj o odobratí čestného členstva Marianovi Kotlebovi a vylúčenie zo SP za závažné porušenie disciplíny SP a porušenie Stanov SP. V súčasnosti u mnohých našich sympatizantov, či v spoločnosti všeobecne panujú názory, že Kotleba je stále členom/vodcom SP, že SP stále spolupracuje s ĽSNS. Dokonca si mnohí myslia, že Marian Kotleba zakladal SP. Druhí zase považujú SP a ĽSNS za tú istú organizáciu. Práve preto sme vytvorili tento text/vyhlásenie, aby sme mnohé tieto nezmysly vysvetlili a veci uviedli na pravú mieru. Čo sa týka nášho vzťahu k ĽSNS, nechceli sme predtým prikročiť k tomu, že napíšeme pravdu o Kotlebovi a ĽSNS, pretože sme nechceli zbytočne mútiť už tak kalné vody spolupráce na národnej scéne. Mysleli sme, že mnohí ľudia sami zbadajú, čo je Marian Kotleba zač. Nestalo sa tak, preto musíme vyvrátiť mnohé dohady a nezmysly, ktoré sa začali šíriť o SP. Ešte kým začneme predstavovať fakty, musíme upozorniť na to, že toto vysvetlenie a vyhlásenie nie je smerované voči radovým členom ĽSNS, ktorí svoje účinkovanie v politickej strane myslia úprimne a sú čestnými nacionalistami. Možno aj týmto vysvetlením docielime to, že zbadajú, že sú zavádzaní a klamaní v mnohých veciach, ktoré sa dejú v úzkom vedení – predsedníctve ĽSNS, do ktorých radoví členovia nevidia a podľa Mariana Kotlebu ani nesmú vidieť.

Kotlebove účinkovanie v SP

Aby sme vysvetlili niektoré mýty, musíme nahliadnuť do histórie SP. Slovenskú pospolitosť založili v máji v roku 1995 mladí slovenskí národovci, ako pokračovanie Slovenského národného frontu, pretože sa chceli aktívne postaviť zhnitému a skorumpovanému systému, ktorý na Slovensku vládne od deväťdesiatych rokov. Slovenská pospolitosť je občianskym združením a nie je a nikdy nebola politickou stranou. Chceli slovenskú mládež vychovávať v duchu slovenských a slovanských tradícií. SP je od začiatku nositeľkou ducha Ľudovíta Štúra, slovenských dobrovoľníkov – revolucionárov a všetkých slovenských velikánov. Mnohí si však myslia, že zakladateľom SP bol Kotleba, čo však nie je pravda. Kotleba vstúpil do SP až v roku 2003, kedy sa stal i Vodcom SP. SP odvtedy nabrala politický charakter a celá jej snaha smerovala k voľbám do NR SR. Už vtedy bolo badať Kotlebove mocné politické ambície. Počas tohto obdobia členovia SP založili politickú stranu Slovenská pospolitosť – Národná strana. Bola politickým nástrojom, ktorý mal za cieľ dostať členov SP do parlamentu. Táto strana bola rozpustená systémom v marci 2006 počas zinscenovaného súdneho procesu. Marian Kotleba už bez ďalšej vízie ako viesť SP v roku 2007 rezignoval na svoju funkciu a bolo zvolené nové Hlavné vedenie SP (HV SP). Novým Vodcom SP sa stal Ivan Sýkora. Kotleba sa odvtedy nezúčastňoval na aktivitách a organizácii SP. Vykonával svoje súkromné politické aktivity, snažil sa založiť novú politickú platformu. Z toho jasne vyplýva, že Kotleba nezakladal SP a preto nemá na ňu patent. Pôsobil v nej iba štyri roky a priviedol ju skoro k rozpadu. SP zachránilo nové Hlavné vedenie SP na čele s Ivanom Sýkorom.

Zjednocovanie národných síl a rozbíjač Marian Kotleba

Kotleba sa v súčasnosti hrá na zjednotiteľa národného hnutia, no opak je pravdou. V minulosti mnohokrát rozbil spoluprácu na národnej scéne. Je to až smutne smiešne, ako hrá túto rolu, no pravdou je, že akákoľvek spolupráca národných organizácií pohorela najmä kvôli jeho obrovskému egu.

Ako najlepší príklad uvedieme zničenie snahy o založenie nacionalistickej politickej strany, na ktorej mali participovať viaceré slovenské národné organizácie z roku 2009. Na základe iniciatívy organizácie Hlavu Hore, ktorá mala smerovať k vytvoreniu spoločnej politickej strany slovenských nacionalistov sa uskutočnilo viacero stretnutí slovenských nacionalistických organizácií. Na stretnutiach sa zúčastnili organizácie Autonómni nacionalisti, Národný odpor, Mladá Matica, Nové Slobodné Slovensko, pár nezávislých aktivistov a Hlavné vedenie SP. Stretnutí sa zúčastnil aj Marian Kotleba, aj keď už v tom čase nebol riadnym členom SP. Na stretnutiach sa dohodol vznik spoločnej národnej politickej strany s názvom Národné hnutie. Stalo sa tak prvý krát, kedy sa skutočné nacionálne hnutia na Slovensku spojili v jeden celok a dohodli sa na vzájomnej spolupráci. Napriek tomu sa Marian Kotleba rozhodol, že jeho ego je dôležitejšie ako jednota nacionalistických organizácií na Slovensku a rozhodol sa sám založiť politickú stranu s názvom Naše Slovensko i napriek tomu, že prebiehala petičná akcia za vznik politickej strany s názvom Národné Hnutie. Toto spravil bez vedomia HV SP a ostatných národných organizácií. Rozbil tak jednotu nacionalistických organizácií čo posunulo celé národné hnutie o niekoľko rokov späť. Mnohé organizácie krach spojenia nacionalistických organizácií a založenie novej strany Národné hnutie neprávom pripisovali SP. Za dôvod považovali fakt, že Marian Kotleba bol v minulosti Vodcom SP s výčitkou, že za jeho správanie je zodpovedná SP.

Založenie Ľudovej strany Naše Slovensko

Po násilne rozohnanom augustovom zhromaždení v Šarišských Michaľanoch v roku 2009, kedy sa verejnosť vo veľkej miere priklonila na stranu slovenských nacionalistov, oznámil Marian Kotleba, že zakladá vlastnú politickú stranu s názvom Naše Slovensko. Týmto zhromaždením a vyhlásením sa Marian Kotleba znovu vrátil na politickú scénu. Marian Kotleba v tom čase však nedisponoval dostatočným počtom schopných aktivistov na založenie politickej strany. K neúspechu k vzniku novej politickej strany s názvom Naše Slovensko rozhodujúcou mierou prispel aj sám Kotleba, keďže názov strany, ktorý použil na petičnom hárku bol totožný už so zaregistrovanou politickou stranou. Na túto chybu bol už dopredu upozorňovaný členmi SP. Nakoľko záujem o vznik novej politickej strany u ostatných nacionalistických organizácií opadol, rozhodlo vtedajšie HV SP, že podporí vznik novej politickej strany v spolupráci s Marianom Kotlebom. SP sa dohodla s Marianom Kotlebom, že nová politická strana bude politickým nástrojom SP na presadzovanie jej myšlienok a zásad na politickom poli. Taktiež nová politická strana mala umožniť aj ostatným slovenským nacionalistom zapojiť sa do politického boja. Na septembrovom stretnutí v Piešťanoch sa HV SP a Marian Kotleba dohodli, že pre krátkosť času vznikne nová politická strana premenovaním už zaregistrovanej politickej strany (Strana priateľov vína), ktorú sa SP podarilo získať. Strana bola premenovaná na ĽSNS, boli vytvorené nové stanovy a symboly strany, ktorých tvorcami boli členovia SP. Dokonca i prvými štatutármi strany boli členovia SP. Už samotný nový znak strany mal symbolizovať a pripomínať, že ĽSNS je politickým nástrojom SP, ako tomu bolo v minulosti u rozpustenej SP-NS.

SP, ĽSNS, Kotleba a Belička

Po neúspešných voľbách 2010, v ktorých ĽSNS dala možnosť kandidovať za stranu aj ľudom mimo SP, nastali v marci 2011 zmeny vo vedení SP. Bolo zvolené nové HV SP a novým Vodcom SP sa stal Marcel Urban. Nové HV SP sa rozhodlo menej sa venovať politickým aktivitám a venovať viac úsilia k rozvoju SP a jej členom. Tento hlavný cieľ HV SP narážal na odpor Mariana Kotlebu, ktorý potreboval členov SP hlavne pre svoju politickú kariéru. Vzhľadom k tomu, že predčasné voľby do NR SR boli iba otázkou času a tento fakt si uvedomoval aj Marian Kotleba, začal vyvíjať úsilie na ovládnutie SP prostredníctvom nového Vodcu SP Marcela Urbana. V tomto úsilí sa spojil s podnikateľom Miroslavom Beličkom, ktorý finančne už dlhšiu dobu podporoval Mariana Kotlebu a pôsobil v straníckych štruktúrach ĽSNS. Miroslav Belička nikdy nepatril k osobám, ktoré v minulosti pôsobili v niektorom z nacionálnych hnutí a ani osobne sa pred vstupom do ĽSNS národných aktivít nezúčastňoval. Sám o sebe tvrdil, že nepatrí k nacionalistom. Napriek tomu si pravdepodobne peniazmi získaval čoraz väčšiu dôveru u Mariana Kotlebu až sa nakoniec stal jeho pravou rukou. V danom období sa mu vo vysokej miere darilo Kotlebu usmerňovať a rozhodovať tak o dôležitých rozhodnutiach v ĽSNS. Tento podnikateľ z Banskej Bystrice bol u svojich spoluobčanov známy ako špekulant a nečestný človek. Rovnaké zmýšľanie o jeho osobe prevládalo aj u členov SP. Na jeho charakter, činnosť a špinavé praktiky upozorňovali Kotlebu bývalí aj súčasní členovia HV SP. V novembri 2011 na predvolebnom stretnutí ĽSNS v Banskej Bystrici, došlo ku konfilktu v otázkach riadenia strany, volebného programu a budúcej volebnej kandidátky medzi Miroslavom Beličkom na jednej strane a delegátmi za SP na strane druhej. V tomto spore sa Marian Kotleba postavil na stranu Miroslava Beličku. Za týchto okolností sa vtedajší tvorca volebného programu ĽSNS, zakladateľ SP, SP-NS a bývalý pobočník Mariana Kotlebu, Ján Kopúnek rozhodol zo stretnutia odísť a ukončiť svoje pôsobenie v ĽSNS.

Druhé neúspešné voľby v roku 2012

Voľby 2012 sa skončili pre ĽSNS ďalším neúspechom. Po voľbách bolo mnoho členov ĽSNS nespokojných so situáciou v strane, najmä so stalinským – diktátorským štýlom riadenia, ktoré v strane presadzovali Marian Kotleba a Miroslav Belička. Vo vnútri strany vznikla iniciatíva členov ĽSNS na zmenu štýlu riadenia strany. Do tejto skupiny patrili Vladimír Pavlík , František Bednár, Marián Mišún, Michal Buchta – vtedajší člen HV SP, Jakub Škrabák – vtedajší pobočník SP a terajší Vodca SP a mnoho ďalších radových členov ĽSNS a SP. Za túto iniciatívu boli všetci spomínaní ľudia vylúčení alebo vyštvaní zo strany. Aj mnohým radovým členom bolo písomne doručené rozhodnutie o vylúčení zo strany s odôvodnením, že nemajú dôveru predsedníctva ĽSNS. A to iba preto, že si dovolili kritizovať pomery v strane. Po tom, čo sa Kotlebovi s Beličkom podarilo zbaviť v ĽSNS svojich kritikov, upriamili svoju činnosť na prevzatie moci aj v SP. V tejto hre im výrazne napomáhal vtedajší Vodca SP Marcel Urban. Za týmto účelom zvolal snem SP, na ktorom sa pokúsili odstrániť zo SP nespokojné hlasy, najmä Jakuba Škrabáka, ktorého považovali za hlavného kritika vedenia ĽSNS. Tento pokus Kotlebovi s Urbanom nevyšiel, čoho následkom bola strata dôvery členov SP k Marcelovi Urbanovi. Členovia SP jasne odmietli takéto neoboľševické metódy, ktoré sa využívali v ĽSNS. Zo strany členskej základne SP vzišla iniciatíva na zmenu Vodcu SP a to najmä z dvoch dôvodov. Členovia SP sa chceli zbaviť vplyvu Kotlebu a vedenia ĽSNS na riadenie SP, ktorým to umožňoval Marcel Urban. Druhým dôvodom bola strata vplyvu SP na činnosť a riadenie ĽSNS, ktorú založili práve členovia SP ako politický nástroj SP. Preto sa oprávnene dožadovali Kotlebu o nápravu pomerov ĽSNS a vylúčenie Miroslava Beličku zo strany. Keďže tento snem SP nepriniesol očakávaný výsledok, Marcel Urban ho predčasne ukončil zo strachu zo svojho odvolania. V júli 2012 sa v obci Ludrová konal snem SP, ktorý bol nútený zvolať Vodca SP Marcel Urban na nátlak členskej základne. Výsledkom snemu bol totálne fiasko Marcela Urbana a Mariana Kotlebu. Viac ako 90 percent delegátov hlasovalo za nového Vodcu SP Jakuba Škrabáka. Zvolené bolo aj nové HV SP.

Útoky Kotlebovcov na Slovenskú pospolitosť

Nové HV SP napriek minulým sporom, dalo Kotlebovi návrh na ďalšiu spoluprácu. Ak by sa zmenili pomery v strane, SP by bola ochotná naďalej spolupracovať s ĽSNS, ale iba za podmienok, že vedenie ĽSNS nebude vstupovať do záležitostí SP, Urban a Kotleba riadne odovzdajú agendu a majetok SP a ĽSNS vylúči zo svojich radov Miroslava Beličku a nebude s ním naďalej udržiavať akýkoľvek kontakt. Kotleba túto ponuku SP neprijal a tým dal jasne najavo, čo je pre neho dôležitejšie. Keď sa Kotlebovi nepodarilo ovládnuť SP, tak sa pokúsil ju zničiť. Napríklad tým, že spolu s Urbanom spreneverili finančné prostriedky SP. Ukradli účtovníctvo SP, zoznam členov SP, rovnošaty SP, preto nové HV SP muselo začínať od nuly. Preto snem SP v októbri 2012 prijal jednomyseľné rozhodnutie o odobratí čestného členstva a vylúčení Mariana Kotlebu zo SP. Všetci členovia Slovenskej pospolitosti sa rozhodli, že nebudú spolupracovať s ĽSNS kvôli jej otvorene nepriateľskému postoju voči SP.

Doslov

Dnešná ĽSNS už nemá nič spoločné so Slovenskou pospolitosťou, jej ideami a cieľmi. Je to strana jedného muža čo dokazuje aj jej nový názov Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko. Je to aj smutná tragédia veľkého ega, ktoré bolo povýšené nad česť a statočnosť množstva jeho bývalých spolubojovníkov, ktorých práca mu pomohla dosiahnuť pomyselný politický úspech. Súčasný predseda svojej strany, banskobystrický župan Marian Kotleba je dnes bežným politikom, ktorých je Slovensko plné. Preto aj jeho činnosť nesmeruje k potrebám národa, ale k potrebám vlastnej rodiny. Banskobystrické „Eldorádo“, je však malým miestom, aby bolo schopné uspokojiť každého. Možno aj pre ochotu deliť sa, dnes už v ĽSNS a ani v štruktúrach BBSK nenájdete Miroslava Beličku – pravú ruku Mariana Kotlebu, ktorý bol do veľkej miery strojcom rozkolu medzi SP a Kotlebom. Predseda ĽSNS je sám sebe pánom a preto sa za svoje činy a rozhodnutia nemusí nikomu zodpovedať. Už nemá v strane kritikov, má tam však nacionalistov ochotných pre stranícke posty, poslanecké miesta, či dobrý flek na úrade zradiť svoje presvedčenie, či pošpiniť si svoju česť. Dnes je obklopený ľuďmi, ktorí v národnom hnutí nikdy neodviedli žiadny kus práce alebo ľuďmi, ktorí pre vidinu zlatého teľaťa stratili svoju nacionálnu česť. Nacionalistov, ktorí vám dokážu klamať do očí, tváriť sa ako priateľ, či spolubojovník, za to, že im ich banskobystrický Boh prisľúbi aspoň malé miesto pri koryte. Ak je toto víťazstvo, tak víťazom je súčasný systém, ktorému Kotleba ako prvý podal ruku.

Zdroj: Slovenská pospolitosť

Poznámka redakcie:

Mnohokrát som upozorňoval na neštandartné metódy “práce” vedenia ĽSNS. Veľmi často – dalo by sa povedať pravidelne – som sa stretával s odozvou, že si vymýšľam, neprajem, závidím a neviem čo ešte. Dúfam, že po tomto vyjadrení SP aspoň niektorí prehodnotia svoje postoje.