Dlhú dobu som si lámal hlavu nad mediálnym kontrastom. Pred voľbami do VÚC slovenské masmédiá proti Herr Kotlebovi zorganizovali štvavú agresívnu antikampaň. Avšak po voľbách došlo k totálnej ignorácii. Prečo? Občas zmienka o strašnom čine, keď ho novinári nevydržali ignorovať. Podpálením “pobočníkovho” auta Kotleba vytrieskal istý politický kapitál. No verejnosť rýchlo zabudla, nadšenie upadlo na kritický bod mrazu. Zrazu akoby ani neexistoval. Nik o Herr Kotlebovi ako nevedel, tak i nepočul. Mesiace a mesiace nič, žiadne správy.
Herr Kotlebovi najneskôr po podpálení Hummera docvaklo, čo to má znamenať: blízky koniec politickej kariéry.
Ignorovať, ignorovať a ešte raz ignorovať. Prečo médiá využili takúto reklamnú stratégiu? Je to vskutku perfektný kalkul. Reklamkári podrobne analyzovali príčiny, pre ktoré je Kotleba populárny, a pre ktoré vyhral voľby do VÚC. Kotlebova politická pozícia stojí na dvoch pilieroch: imidž ľudového, protisystémového bojovníka a očakávanie ráznych zmien v prospech občanov. Takto znelo jeho posolstvo, ktoré celé roky rokúce komunikoval národu. Agresívna antikampaň by vytvorila pocit, alebo určité zdanie, že okolo Kotlebu sa dejú veľké veci, len by na druhú umocnila jeho imidž. Písať v dobrom svetle nemôžu, v zápornom by bol dopad rovnaký. Vieme to z predvolebnej antikampane. Jedinou možnou odpoveďou médií mohla byť iba ignorácia.
Rázne zmeny po volebnom víťazstve sa vôbec nekonali – veď ani nemohli, nakoľko Herr Kotleba také kompetencie, čoby primátor BBSK, nemá. Víťazstvo vo VÚC sa dnes javí v prvom rade kontraproduktívne. Akýkoľvek iný post než kreslo v parlamente bol “vyčerpaním” jeho imidžu na malichernosť.
Ale čo je najhoršie a politicky devastačné, kandidatúrou dal Herr Kotleba médiám do rúk muníciu najtvrdšieho razenia. Jeho pozícia bola postavená na protisystémovom imidži dobrodinca z ľudu a sľube ráznych zmien. Práve z týchto dôvodov ho Banskobystričania zvolili. Naozaj v neho verili. Médiám stačilo len Herr Kotlebu ignorovať, aby ľuďom rukolapne dokázali, že nijaké rázne zmeny neprídu, a že vyhlasované sľuby boli len prázdne slová.
Toto je dôvod, prečo sa o ňom nepíše: aby masmédiá presvedčili ľudí, že je len ďalší zapredaný politik. Správa, ktorú média svojou ignoráciou vysielajú, znie: “Pozrite, zvolili ste ho a on nesplnil sľuby, nič zásadné nezmenil, akoby ani neexistoval. Jeho slová boli len prázdne sľuby. Je ako každý iný politik.”
Funguje to pekelne účinne. Zákernou “stratégiou” ignorácie médiá hlavného prúdu zdemolovali imidž Herr Kotlebu a rozleptali dôveru Banskobystričanov v neho.
Jediný spôsob, ako získať pozornosť, je obnoviť komédiu s uniformami a fakľami. Je to dvojsečná zbraň. Výsledkom pozornosti by bola strata množstva voličov “civilizovaného a slušného” Herr Kotlebu. Každá možnosť je teda zlá.
Pán banskobystrický župan síce v BBSK hospodári efektívne, nekradne, nepredražuje. Lenže darmo, darmo. Snaha sa minula účinku. Od začiatku pôsobenia v politike voličom sľuboval rázne zmeny, ktoré voliči čakali a pre ktoré ho zvolili. Lenže zmeny neprišli a voliči sú sklamaní.
Herr Kotleba mal vedieť, že ak sa stane županom, zadarmo dá médiám silné argumenty pre mlčanie. Ako je možné, že nemal detailnú analýzu o vlastnej popularite? Čo je to za politika? Samozrejme, že je len župan VÚC a nemá právomoci, lenže to sa nedá vysvetliť verejnosti. Médiá v podstate len využili maximálnu politickú neobratnosť, využili vynikajúcu šancu poslať Herr Kotlebu do politického hrobu.
Vo výsledku Banskobystričania o Herr Kotlebovi nediskutujú, nevyjadrujú sa, dokonca ani chlapi pri pive. Neuvažujú, že mu dajú hlas vo voľbách do parlamentu. Buď prepadli do politickej apatie, alebo sa rozhodujú medzi SNS alebo SMERom (kvôli protiimigrantskej politike). Kotleba banskobystričanov nezaujíma. Kotleba-efekt vyprchal. Médiá boli úspešné.
Myslím si, že v budúcnosti budeme svedkami klesajúcich preferencií Kotlebu, percento po percente. Až nakoniec istého pochmúrneho dňa potichu zmizne.
I keď, kto vie? Skapíňajúci pes najviac hryzie.
Poznámka redakcie:
Nemyslím si, že postoj médií je v prípade Kotlebu niečím nezvyčajným. Vždy to tak bolo a stále je, že pokiaľ médiám nejde niečo pod nos, ignorujú to. Veď sa stačí pozrieť na to, ako v súčasnosti (ne)informujú o imigrantoch, prípadne o ruských akciách v Sýrii. Bez ohľadu na môj osobný názor na banskobystrického župana, musím povedať, že ktokoľvek by bol na jeho mieste a nemal by podporu poslancov, dopadol by úplne rovnako. Vrcholoví politici vedia veľmi dobre, ako si poistiť svoju moc, aj ak by nezískali najvyššiu pozíciu v niektorých voľbách. Dobrým príkladom môže byť náš tzv. prezident. Síce má oficiálne “najvyššiu” pozíciu v štáte, ale zmôže trt makový (našťastie). Z toho by si mal každý logicky uvažujúci človek vyvodiť správne závery. A teda: voľby prezidenta, županov a podobných poskokov sú iba divadielkom pre verejnosť. Rovnako ako parlamentné voľby, pokiaľ nemá šancu niekto “protisystémový” (čo Kotleba určite nie je) získať rozhodujúci počet kresiel v parlamente. Ak by Kotleba získal 10, 20 alebo aj 40 % hlasov, nikto sa s ním nespojí a po 4 rokoch a žiadnej zmene jeho voliči získajú názor, že to boli premárnené štyri roky. Jediným výsledkom bude väčšia legitimizácia súčasného systému pritiahnutím ľudí, ktorí by inak nevolili.
Autor: Michal, www.protiprudu.org