Som odporca súčasného volebného systému. Neverím mu a som presvedčený nevolič. Nesledujem priamo volebné kampane a vyjadrenia politikov, keďže to považujem iba za mlátenie prázdnej slamy. Namiesto toho sa snažím pozerať na to, ako strany (a ich lídri) konajú. Dáva to istý nadhľad, ktorý umožňuje pomerne nezaujato – bez fandenia niektorej strane – zhodnotiť prekvapujúce výsledky volieb. A napodiv, zrejme rozhodujúci vplyv na volebné výsledky viacerých strán má spoločný základ, udalosti za hranicami Slovenska – imigračná vlna do Európy.
Pre mnohých je prvým prekvapením slabý výsledok strany SMER. Ešte týždeň – dva pred voľbami mal SMER v prieskumoch verejnej mienky približne o 10 % viac, než bol konečný výsledok. Časť hlasov odobrala SMER-u “obrodená” SNS, ktorá sa netajila tým, že je ochotná ísť po voľbách do spoločnej koalície. Proti koalícii sa nestaval ani Róbert Fico a s Andrejom Dankom pôsobili dojmom dobre si rozumejúcej dvojice. Myslenie voliča zrejme fungovalo spôsobom: “Aj tak pôjde SNS do koalície so SMER-om, teda bude v poriadku, ak dám hlas SNS.” Netreba asi pripomínať, že ako SNS, tak aj SMER, majú veľkú, prekrývajúcu sa skupinu voličov. A tak došlo k opačnému efektu, ako pri minulých voľbách, keď veľká skupina voličov SNS dala prednosť SMER-u. Čo len poukazuje na krátku pamäť voliča SNS, ktorý už zabudol na kauzy, ktoré stranu postihli pred minulými voľbami.
Čo však spôsobilo ešte zásadnejší odliv voličov SMER-u, bol postoj Róberta Fica k imigračnej otázke. Kým sa staval tvrdo voči imigrantom, kvótam a postojom EÚ, volič mu zobal z ruky. Nanešťastie (pre SMER), jedno hovoril a iné konal. Potajomky v nočných hodinách prichádzali na Slovensko s požehnaním vlády imigranti, a čo je najhoršie, počas februárových rokovaní v Bruseli sa podpísal pod dokument, ktorý počíta s prerozdelením utečencov. Slovenský volič má možno krátku pamäť, ale úplného blbca zo seba robiť nenechá.
Druhým prekvapením bolo nečakané druhé miesto strany SAS vo voľbách. A opäť je pravdepodobnou príčinou tohto úspechu téma imigrantov. Richard Sulík na internete značne bodoval svojimi vystúpeniami v nemecky hovoriacich televíziách, kde sa ostro staval proti nemeckej kancelárke Angele Merkelovej a politike EÚ v oblasti imigrácie. Obvykle pôsobil ako sám vojak v poli proti hordám navzájom sa prekrikujúcich “slniečkárov”, ktorým oponoval vecne, logicky a triezvo. Nepochybne mu to veľmi pomohlo vo voľbách.
Tretím – a najväčším – prekvapením, je výsledok Mariána Kotlebu. V minulých voľbách nezískal so svojou stranou ani 1,6 %. Čo zapríčinilo takýto skok tejto médiami zaznávanej strany, označovanej ako fašistická, extrémistická, nacistická, “hnedá”? Zmenil snáď Kotleba rétoriku, alebo program? Veľmi nie. Úspech pripisujem dvom faktorom. Za prvé. Zvoleniu Mariána Kotlebu za župana VÚC. To bol prvý krok, ktorým si tzv. “systémové” strany začali kopať vlastný hrob. Ľudia videli, že napriek všetkým predpovediam o “hnedej” Banskej Bystrici sa nič také nestalo (a ani nemohlo) a celá župa nefunguje horšie, ako predtým. Skôr naopak. (Čo aj naznačuje, ako darebácky sú riadené ostatné župy, keď človek v podstate bez politického zázemia, podpory a skúseností dokáže takto viesť župu – to ale nesúvisí s témou článku.) Za druhé. Zmenila sa situácia v Európe, ktorá má (alebo môže mať) vplyv aj na samotné Slovensko. Už to nie sú nejaké vzdialené vojny v Afganistane či Iraku, prinášané cez televíznu obrazovku. Táto vojna prenikla do Európy a aj keď zatiaľ nie priamo na Slovensko, do susedných krajín (Maďarsko, Rakúsko) aspoň čiastočne áno. V tomto sa Marián Kotleba stavia jednoznačne. Žiadni imigranti. Nech si EÚ zje, čo si navarila. Jednoduché, jednoznačné vyjadrenie. Na toto voliči počujú, obzvlášť, ak sa ich to týka.
Že téma imigrantov má svoju silu dosvedčuje aj presadenie sa Borisa Kollára, ktorý sa vyjadril jasne a imigračnú vlnu nazval inváziou a obsadením Európy. Pomerne slabé výsledky ostatných strán (s výnimkou Matoviča – tam hralo značnú úlohu jeho zatlačenie do roly martýra) pripisujem aj tomu, že sa vyjadrovali o imigrácii “politicky korektne”, teda nemastne-neslane.
Imigračná vlna hýbe aj politikou na Slovensku, či si to už chceme priznať, alebo nie. Teraz nám už len zostáva sledovať, ako sa k tejto téme postavia poslanci strán, ktoré vďaka nej získali kreslá v parlamente. Činy musia nasledovať sľuby.
Autor: ::prop, www.protiprudu.org