Celé predvolebné obdobie bolo plné výziev občanom, aby využili svoje volebné právo a aktívne tak prejavili svoju vôľu. Výzvy k občanom smerovali od politických strán ale vyzýval i prezident Kiska, ktorý sa ešte v ďeň volieb prihováral k občanom slovami „nebudeme rozhodovať o svojich ideálnych predstavách, budeme však rozhodovať a rozhodneme o tom, ako môže a ako bude vyzerať Slovensko o štyri roky, v roku 2020“. Tento blahodárne pôsobiaci výrok bol jeho posledný, v súvislosti s voľbami do Národnej Rady SR 2016. Od oznámenia prvých „exit pollov“ ťažko zachytiť vyjadrenie prezidenta v súvislosti s týmito voľbami, v ktorom by nespomenul extrémizmus, boj s extrémizmom, zákaz extrémizmu alebo nemenoval extrémistické osoby a strany. Podľa oficiálnych výsledkov, strana Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko, získala 8,1 % čo predstavuje necelých 210 000 hlasov.
Celkové výsledky volieb boli pozoruhodné, ale výsledok 8% pre ĽSNS bol prezentovaný ako extrémny šok pre verejnosť. Tie „prekvapujúce“ výrazy pánov. Fica, p. Kaliňáka, p. Kisku a hlavne Danka sú len zásterkou obrovského hnevu, pretože sami tieto čísla tušili, alebo možno aj vedeli, pretože nebolo mimoparlamentnej strany, ktorá je pod takým drobnohľadom polície, špecializovaných útvarov MV SR, tajných služieb a agentov neziskových organizácii ako je táto strana. V predvolebných prieskumoch renomovaných agentúr, táto strana dosahovala maximálne 2,5 %, v nerenomovaných agentúrach 6-12% hlasov, preto ťažko hovoriť o prekvapení.
Od tohto momentu sa začala hystéria, besnenie, panika, verbálna agresia nemajúca obdoby. Snáď už v Slovenskej Republike nie je ústavný činiteľ, politická strana, nezisková organizácia a aktivista, ktorý by ešte nepodal podnet na Generálnu prokuratúru na rozpustenie strany LSNS. (doteraz viac ako 120 podnetov). Nová koalícia pri každom vyhlásení sľubuje ešte intenzívnejší boj s extrémizmom ako s jednou svojich programových priorít. „Mainstreamové“ média intenzívne a neuveriteľne koordinovanie naprieč celým spektrom komunikačných kanálov na našom malom mediálnom trhu pracujú na programovaní a ovplyvňovaní povedomia občanov, vytváraní obrazov o ĽSNS ako o fašistoch, nacistoch, chuligánoch v podobe denných diskusií v rádiách o problémoch s extrémizmom, o bojoch proti nemu, ako účinne trestne stíhať akýkoľvek náznak extrémizmu, hľadaní vinníkov.
Zo dňa na deň sme spoznali stovky špecialistov na extrémizmus, ktorý svojimi verbálnym prejavmi ďaleko presahujú aj tú najtvrdšiu rétoriku ĽSNS . Večerné správy bez ohľadu na značku televízie venujú podstatnú časť svojho spravodajstva reportážam s motívom diskreditácie strany ĽSNS, diskreditácie osoby p. Kotlebu a minimálne jednou reportážou venovanou problematike extrémizmu všeobecne. Tvár p. Kotlebu, doplnená titulkami, kde je explicitne zmienený extrémizmus sa od volieb stali súčasťou šablón predných strán dennej tlače. Na obálkach týždenníkov s nekonečne dlhými článkami, v ktorých sa len zriedka podarí nájsť kompletné vyjadrenie dotknutej osoby, tiež vyniká p. Kotleba.
Berúc do úvahy definíciu extrémistu podľa Ministerstva vnútra SR – akákoľvek osoba alebo skupina osôb, ktorá sa vyznačuje najmä odmietaním právnych a morálnych noriem, vysokou mierou názorovej alebo rasovej neznášanlivosti atď. celá definícia tu , tak paranoidné chovanie politických špičiek krajiny p. Fica, p. Danka, p. Bugára a ďalších, ktorého sme svedkami, sú v porovnaní s novozvolenými poslancami parlamentu za ĽSNS, doslova ortodoxnými extrémistami a to vrátane bodu d) odev (oblek a hodinky elitnej značky v nehoráznej hodnote).
Strany so zameraním ako Kotleba – ĽSNS sú sformované po celej EU. Politici u nás ako aj v zahraničí, bojujú proti ním nálepkou „extrémisti“. Avšak nálepkovanie, zakazovanie, väzenie je neúčinný boj. Keď onálepkujú, záujem ľudí vzrastie, keď zakážu, vzniknú nové, keď uväznia, prídu noví.
Slovensko je demokratická krajina a patrí do Európy. Je prirodzené, chcieť odstraňovať bariéry v spolupráci s inými národmi a štátmi, pri zachovaní si svojej identity. Ľudia, ktorí si prajú rozvíjať svoj národ v EU, ale majú odlišné predstavy o tom ako by mala európska únia fungovať sú označovaný za extrémistov, pritom ide o ľudí, ktorý demokraticky naznačili svoj euroskepticizmus k súčasnému smerovaniu EU. Množstvo extrémistov tohto typu – euroskeptikov – stúpa, a či sú eurooptimistický politici pripravený alebo nie, je nutné začať oboznamovať sa aj inými predstavami o únii. A namiesto boja s nimi, stačí sa pozrieť na ich požiadavky a vziať ich hlas do úvahy, a snažiť sa o kompromis. Veď keď sa stavia dom, a nakrivo sa postaví jedna priečka, je lepšie ju zbúrať a postaviť nanovo, ako pokračovať v stavbe a tŕpnuť kedy sa nám dom zrúti.
Nikto nechce, aby sa demokracia zrútila, preto by sa mali ústavní činitelia a politici správať demokraticky a sústrediť sa na poslanecké poslanie, t.j. začali počúvať občanov, konať v dobrom úmysle na prospech občanov, a potom žiadna ĽSNS nebude mať svoje opodstatnenie viac existovať. Žiaľ, nech už sú štatistické výsledky akékoľvek, ľudia cítia, že poslancov za ĽSNS v parlamente potrebujú.
-SKReport-