Vážení “vodcovia” Západu,

Prišiel čas znovu sa porozprávať. Prišlo ďalšie kolo teroristických bombových útokov. Opäť? Znova? Desiatky nevinných mužov, žien a detí bolo zavraždených, ďalšie stovky boli zmrzačené. Obama bez zaváhania ohlásil prísnejšie bezpečnostné opatrenia; naši “vodcovia” a “experti na národnú bezpečnosť” nám trpezlivo prednášajú o tom, že by sme nemali dať priechod “islamofóbii”.

Ale my nechceme dôkladnejšie prehliadky na letiskách. Nechceme byť vyzývaní k horúcim objatiam. Nechceme viac rád o tom, ako niekoho neuraziť, alebo aké statočné je ísť ďalej, ako by sa nič nestalo, a tak nedarovať teroristom “víťazstvo”. Nechceme ani odvetné nálety na Strednom východe. Chceme, aby ste nás počúvali a dospeli k nami navrhovanej zmene.

Zistili sme, že ste sa presunuli do novej fázy svojich pokusov vo formovaní verejnej mienky. Vaše médiá si teraz kladú za hlavný cieľ presvedčiť nás, že toto je “nový normálny stav”. Hovoríte nám, že nič sa nezmení. Sme smerovaní tak, aby sme nečakali zmenu. Teraz sme všetci otrokmi Afričanov, sme vlečení do tohto jarma a ak chceme byť dobrí a spravodliví, nesmieme sa príliš sťažovať.

Spravodajstvo sa nás pokúša ukolísať do stavu svätého sebaobetovania. V noci po bruselských útokoch Harry Smith na stanici NBC nám sentimentálne kázal v sprievode jemných tónov klavírneho apreggia v podobe intra piesne Coldplay alebo reklamy na Audi. “Stráže sú pozorné rovnako ako inokedy, keď došlo k takýmto udalostiam. Kalifornia. Paríž. Držíme sa bližšie pri našich milovaných a uvedomujeme si, že tento pocit po niekoľkých dňoch zmizne. Ale tiež vieme, že sa to stane znova.”

Ale čo ak nechceme, aby sa to stalo znova? Čo ak nechceme nový “normálny stav”? Čo ak naši milovaní, pri ktorých by sme sa mali držať bližšie, budú roztrhaní na krvavé kúsky črepinami? Zdá sa, že vaši “experti” nikdy nedokážu ponúknuť inú stratégiu ako tú, ktorá sa ukázala nefunkčnou. Bombardujte ich na Strednom východe. Pozývajte ich na Západ. Zabíjajte ich tam. Tu buďte dobrí a pohostinní. Mnoho z týchto takzvaných “expertov” (ako Robert Pape na CNN) podporujú práve takúto stratégiu. A po útokoch v Bruseli to robia znova, papagájujú rovnaké rady, ako dali po útokoch v Paríži pred štyrmi mesiacmi. Stále trvajú na tom, že čím horší budeme na moslimov, tým viac bude teroristických útokov. Takže namiesto toho by sme ich mali prijať. Máme ich nechať prísť do našich miest v ešte väčšom počte, vybudovať ďalšie mešity, zaviesť právo šaríja a problém terorizmu zaiste zmizne. Správne? Koniec koncov, najlepší spôsob ako utíšiť zlé správanie je odmeniť ho.

To neznie ako návod na vychádzanie s ľuďmi. To znie ako návod na udržanie úsmevu, zatiaľ čo je národ ničený, manželky, dcéry a dokonca aj synovia sú znásilňovaní, alebo – čo je ešte horšie – sú poznačení cudzou kultúrou, pri čom je znásilnenie iba jedným z bodov na tejto ceste.

Nie každý na Západe súhlasí s týmto plánom nečinnosti. Je tu prirodzený inštinkt sebaobrany. Ale predtým, ako sa k nej dostaneme, predtým, ako vyrazíme brány Viedne a začneme strieľať, skúsme, aspoň pre tentoraz, inú stratégiu. Poďme uvažovať o kolektívnom treste.

Čože? Zbláznil si sa?

Vasilij Veršagin: Apoteóza vojny, 1871

Obr: Na obranu kolektívneho trestu

Na liberálnom Západe vládne konsenzus, uvedený aj v článku 33 Ženevských konvencií, že kolektívny trest je neprijateľný, neefektívny a absolútne nemorálny. Na chvíľu zatlačte svoje slzičky a počúvajte.

(Mimochodom: Prečo by sme mali byť viazaní púhym dokumentom z pera starých, mŕtvych, bielych mužov? Ale no tak, liberáli! Pokiaľ možno argumentovať, že druhý dodatok ústavy USA je zastaralý, prečo nemožno rovnako argumentovať o Ženevských konvenciách?)

Pozrime sa najprv na znenie článku 33 Ženevských konvencií. Zakazuje sa v ňom podrobenie skupín “všetkým druhom zastrašovania alebo terorizmu.” Ale nie je to práve to, čo na nás činia džihádisti? Takže všemocné Ženevské konvencie sú mimo hru. Máme hrať podľa pravidiel, zatiaľ čo náš protivník nie?

Nemyslím si, že kolektívny trest vychádza z nejakej potreby ventilovať si nekontrolovaný hnev, alebo narušenú sexualitu, či z neschopnosti odlíšiť jednotlivca, ktorý na nás zaútočil, od jeho súkmeňovcov, ktorí tak neurobili.

Aj keď je to samozrejme takzvané nutné zlo, kolektívny trest je racionálnou, pragmatickou odpoveďou. Plní svoj účel.

Kolektívny trest je efektívnym prostriedkom, ako prinútiť skupinu – v tomto prípade moslimov – aby sa dôslednejšie kontrolovali samé. Podnieti moslimských vodcov a umiernených moslimov, aby odmietali radikalizmus a dokonca odmietali a udávali podozrivých džihádistov zo svojich radov.

Táto stratégia má dlhú históriu – pretože funguje.

V histórii mali napríklad Anglosasi namiesto polície systém, keď sa komunity organizovali do tithingov – desiatich dospelých mužov, ktorí boli spoluzodpovední za činy, ktoré vykonal ktokoľvek z nich. Viliam Dobyvateľ použil tento systém na zavedenie poriadku; každý tithing, alebo stovka (desať tithingov), ktorí nedokázali predviesť vraha niektorého z jeho prívržencov, bol vystavený tvrdým represiám.

Tento systém fungoval tak dobre, že počas dvadsiatich rokov (podľa anglosaskej kroniky z roku 1086) sa dalo chodiť po celom Anglicku s plným mešcom a hruďou ovešanou zlatom bez zranenia.

Tento systém sa nezdá byť obzvlášť nehumánny. Ale môžete argumentovať, že to nie je to isté, ako “odvliecť ich rodiny”.

No to máte pravdu. Ale aj tvrdšie opatrenia majú svoje predlohy. Zrada v starej Číne bola trestaná popravou zradcu spolu so všetkými príbuznými. V starom Ríme bol systém decimácie, kde bol popravený každý desiaty muž, čo pomáhalo zaistiť, že kohorty nerebelovali.

Kolektívne tresty sú aj dnes používané v Izraeli, keď sú domy podozrivých palestínskych ozbrojencov zrovnávané so zemou obrovskými obrnenými buldozérmi. Tým je vytváraný tlak na palestínskych vodcov, aby odrádzali mladých Palestínčanov od útokov na Izraelčanov.

Rovnako tak v Čečenskej republike udržiava bývalý vodca rebelov Ramzan Kadyrov určité zdanie poriadku v oblasti vďaka tomu, že kolektívne trestá svojich bývalých najbližších spolubojovníkov. Podozriví islamskí radikáli môžu čakať, že ich byty budú zdemolované – niekedy aj s nimi a ich rodinami vo vnútri. Aby sa zabránilo takémuto osudu, celé komunity okamžite vyháňajú všetkých potencionálnych militantov a ich sympatizantov. Putin je na Západe démonizovaný za dosadenie Kadyrova a podporu týchto praktík. Ale skutočnosť, že Moskva sa v posledných rokoch zbavila čečenského teroru, sa dá z veľkej časti pripísať práve týmto opatreniam.

Napriek tomu sú tieto metódy stále šokom pre naše jemné, liberálne cítenie. Ale mali by byť takým šokom? Nie je zvláštne, že tí istí liberáli, ktorí vyjadrujú zdesenie a pobúrenie nad “odvlečením rodín”, nemajú žiadne pochybnosti o kolektívnom treste, keď má podobu odvetných náletov vo vzdialených krajinách, ktoré sú podľa mňa tvrdšie a potencionálne nemorálnejšie. To isté sa dá povedať o útokoch na Drážďany a Hirošimu, zastrašovacom útoku na Bagdad, aj o našej súčasnej záľube v bombardovaní nemocníc a svadieb dronmi v odľahlých oblastiach Hindúkuša.

Nálety a vojenská destabilizácia vo vzdialených krajinách sú pre mnohých vo všeobecnosti vhodnejšie, pretože v médiách môžu vyzerať ako snehobiele a zároveň stále pôsobia dojmom, že sa niečo deje. Ale čo sa skutočne dosiahne? Zrejme sa len vytvorí viac vysídlených, nahnevaných imigrantov. Ďalšie obete, ktoré máme ubytovať. Nebuďte rasistickí xenofóbi, otvorte svoje srdcia a krajinu nohám týchto chudobných, stratených duší, ktoré – máte na to naše slovo – tentoraz nebudú teroristi.

Vzhľadom na riešenia, z ktorých sa zdajú všetci nešťastní, zmeňme stratégiu. Nemusíme ísť tak ďaleko, ako Číňania a popravovať všetkých príbuzných teroristov. Ale odvolajme nálety, stiahnime armádu a namiesto toho zaveďme tithingy na každú moslimskú komunitu na Západe.

Ponúknime napríklad takýto skromný návrh: ak sa zistí, že člen určitej mešity sa dopustil terorizmu alebo znásilnenia, všetci členovia tejto mešity sa doplazia na námestie, kde budú vložení do klady a budú bičovaní slaninou desať hodín. Ak sa to stane znova, mešita bude zrovnaná so zemou a všetkým jej členom budú odrezané palce naostrenou prasacou čeľusťou.

Za takýchto podmienok si myslím, že nebude trvať dlho, kým nastane mier. Nacionalistický mier. Moslimovia sa šťastne vrátia do svojich kalifátov a do svojich domovov, na ktoré už nebudú padať bomby a každý bude na seba dobrý. Bude viac dôvery. Dvere nebude treba zamkýnať. Na tašky nebude treba dávať pozor.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Zdroj: F. C. Stoughton