» Židia: Smrteľní nepriatelia, nie “podľudia” « » Churchill o Židoch « » Hitler a Churchill, dvaja vodcovia, jedna idea « » Hitlerova slovanofóbia « » Der Untermensch, jediný názor na rasy v Nemecku? « » Realpolitik a nordickosť « » “Nenávidím Indov” «

Hitler o Židoch: Smrteľní nepriatelia, nie “podľudia”

Tretí prípad Hitlerovho použitia termínu “podľudia” zdôrazňuje zavádzanie, ak nie dokonca úplne nepravdivé tvrdenie antinacistických vykladačov: že Hitler a národní socialisti spájali menej nadané populácie so Židmi pod názvom “podľudia”. V skutočnosti na Hitlera robila kmeňová zdatnosť Židov mimoriadne veľký dojem. V jednej všeobecne ignorovanej pasáži knihy Mein Kampf píše o svojej dlhodobej “hlbokej obave” z konvertovania k antisemitizmu:

Keď som skúmal dlhé obdobia dejín ľudstva a pôsobenia židovského národa v nich, odrazu vyvstala úzkostná otázka, či si snáď nevyspytateľný osud z dôvodov pre nás neznámych, predsa len nepraje konečné víťazstvo tohto malého národa? Mal snáď dostať tento národ svet ako svoju odmenu? Máme objektívne právo na boj za našu sebazáchovu, alebo je aj toto v nás iba subjektívne zdôvodnené? Zatiaľ čo som sa ponoril do marxistického učenia a pôsobenia židovského národa, samotný osud mi dal odpoveď. [10]

Hitler zjavne nepovažoval Židov za “podľudí” v podobnom zmysle, ako sa môže aplikovať na cigánov alebo na spodné vrstvy európskych národov, najmä tých slovanských. Dôvody ich prenasledovania boli úplne odlišné. Hitler neobhajoval odstránenie Židov z eugenických dôvodov, ale považoval to za európsku sebaobranu pred skazenou a krutou cudzou nadvládou.

Je zaujímavé zamyslieť sa nad tým, prečo sa hlavný prúd vykladačov histórie zameriava na zavádzajúcu predstavu, že národno socialistický antisemitizmus považoval Židov za “podľudí”. Efektom nepresného zahrnutia Židov ku skupinám nežidov, ktoré trpeli pod vládou národných socialistov a ich označením ako “podľudia”, je vytvorenie solidarity medzi týmito skupinami a zmiernenie medzinárodného národno socialistického antisemitizmu. Nie je žiadnym tajomstvom, že Poliaci a Rusi patrili v tej dobe medzi najviac antisemitské národy na svete, ktoré mali dlhý zoznam sťažností voči Židom – od po stáročia trvajúcich mizantropických obchodných praktík až po ich význačnú úlohu v komunistickej tyranii a hromadných vraždách.

Ak by tradičná histografia uznala, že Hitlerov antisemitizmus nebol založený na teórii dysgenických “podľudí”, ale na základe židovskej moci a privilégií, mohlo by to priviesť ľudí k tomu, aby začali premýšľať o súčasných židovských privilégiách, najkrikľavejšie viditeľných v Spojených štátoch [11] a vo Francúzsku. V skutočnosti by to mohlo viesť k mnohonárodným alianciám tých, ktorí sa považujú za obete židovskej moci – obzvlášť medzi Európanmi a moslimami. [12]

Nemôžem odolať tomu, aby som upozornil na podobnosť medzi Hitlerovým hodnotením Židov a komunizmu, a hodnotením Winstona Churchilla, ako ho vyjadril v známom novinovom článku z roku 1920 “Boľševizmus vs. sionizmus”:

Niektorí ľudia majú radi Židov a niektorí nie; ale žiaden premýšľavý človek nemôže pochybovať o skutočnosti, že sú bez debaty najhrozivejšou a najpozoruhodnejšou rasou, aká sa kedy na svete objavila. […] Úplne opačne k tejto sfére židovského úsilia stoja schémy medzinárodných Židov. Stúpenci pravej konfederácie pochádzajú zväčša z nešťastných populácií tých krajín, kde Židov prenasledujú ako rasu. […] Toto hnutie medzi Židmi [komunizmus] nie je novinkou. Od čias Spartaca Weishaupta po Karla Marxa a Trockého (Rusko), Bélu Kúna (Maďarsko), Rosy Luxemburgovej (Nemecko) a Emmy Goldmanovej (USA) nepretržite narastalo toto svetové sprisahanie s cieľom zvrhnúť civilizáciu a znovuzaviesť zriadenie spoločnosti na základe zastavenia pokroku, závistlivej škodoradosti a neuskutočniteľnej rovnosti. To zohralo, ako nám to tak zručne dokázala moderná spisovateľka pani Nesta Websterová, definitívne rozoznateľnú úlohu vo Francúzskej revolúcii. Tá bola hlavným prameňom za každým podvratným hnutím v 19. storočí. A teraz táto banda výnimočných osobností z podsvetia veľkých európskych a amerických miest uchopila ruské obyvateľstvo za vlasy na hlave a stali sa prakticky neobmedzenými pánmi tohto rozľahlého impéria.

Vyzerá to tak, že Hitler a Churchill sa zhodovali v názoroch na dysgeniku, komunizmus a Židov, líšili sa iba v stranách, ktorým sa rozhodli slúžiť. To malo mimochodom obrovské následky na Churchillovu etiku vzhľadom na jeho tvrdenia, že bojuje “za zotrvanie Britského impéria a jeho spoločenstva po tisíc rokov” [13] (je to tak, Churchill bojoval za tisícročnú Ríšu) a za “zachovanie bieleho Anglicka!” [14] Buď bol Churchill monumentálny klamár, alebo bol neuveriteľne krátkozraký pri uzatváraní faustovských zmlúv so silami v Amerike a Rusku, ktoré neustále pracovali na zničení ríše a rasy, o ktorých tvrdil, aké sú mu drahé.

Hitlerova slovanofóbia

Nedokážem nájsť jedinú zmienku o “untermenschen” od Hitlera, ktorá by zodpovedala tradičnému príbehu. Počas rozhovoru v noci medzi 14. a 15. septembrom 1941 Hitler kritizuje sudcov za to, že sú príliš mäkkí na násilných nemeckých zločincov a neskôr to porovná s ruskými vojnovými zajatcami:

Každý rok zmizne v Nemecku bez stopy takmer 2 000 ľudí – z veľkej časti sú to obete šialencov a sadistov. Je známe, že je to najmä dielo recidivistov, ale vďaka právnikom dostávajú iba veľmi ľahké tresty. A práve tieto podľudské kreatúry sú podhubím, ktoré podkopáva štát! Nerobím žiaden rozdiel medzi nimi a beštiami, ktoré sú zavreté v našich ruských zajateckých táboroch. [15]

Toto je šokujúce prirovnanie. Hitler nepovažuje svojich vojenských súperov za úctyhodných vojakov odvedených do služby zlou komunistickou tyraniou, ale za nie lepších, než najhorší nemeckí kriminálnici. Tento smer myslenia môže ľahko viesť k nemeckému týraniu v zajateckých táboroch – od vraždenia až po úmrtia z úmyselnej nedbalosti, čo viedlo k smrti viac ako 3 miliónov zajatcov.

V tomto prípade je teda zrnko pravdy v historkách hlavného prúdu. Aj keď jasne karikuje rasové myslenie v Tretej ríši a výrazne preceňuje a skresľuje koncepciu podčloveka, faktom je, že v Hitlerovom prípade sa táto skutočnosť stala základom necitlivého a dokonca vražedného postoja na východných územiach. Je to trocha podobné antisemitizmu v kinách Tretej ríše. Zatiaľ čo filmom ako Večný Žid a Žid Süss sa venuje obrovská pozornosť, v skutočnosti bolo z viac ako tisícky filmov vyrobených v národno socialistickom Nemecku iba pol tucta primárne antisemitských. Ako niektorí súčasní hlavnoprúdoví učenci zdôrazňujú, podpora národného socializmu nemeckým ľudom nebola primárne založená na podpore závisti a zlomyseľnosti voči “bezmocnej menšine”, ale na najvyššom idealizme a zmyslu pre povinnosť pri službe národu. [16]

Pretože Hitler kládol na jednu úroveň rasy v Sovietskom zväze s komunistickou ideológiou (vďaka údajnej zraniteľnosti týchto rás voči komunizmu pod vedením Židov), mal svoj podiel na vražednej politike a odcudzeniu národov, ktoré mohli byť jeho spojencami proti komunizmu a židovstvu a teda aj na porážke Tretej ríše.

S ohľadom na sporné preklady a moju nedostatočnú znalosť nemčiny nemôžem jednoznačne komentovať centrálny dôkaz výkladu hlavného prúdu, a síce notoricky známu brožúrku SS z roku 1942 s názvom Der Untermensch. Zdá sa, že dokument dehumanizuje sovietske národy, alebo prinajlepšom veľké časti z nich, robí z nich časť širšieho, takmer mystického svetovo-historického procesu: Podľa definície, pokiaľ sa ľudstvo vyvíja a dvíha svoju úroveň, niektorí zaostanú, podľudia, ktorí by mohli zo závisti a sebectva stiahnuť tých, ktorí sa pozdvihli, späť do bahna. Ale aj tu však Židia nie sú považovaní za “podľudí”, ale skôr za ich vodcov.

Hlavný prúd nepripúšťa výklad, že “Der Untermensch” nebol zhrnutím národnosocialistického uhla pohľadu a verejnej diskusie o rasovej otázke. V samotnom SS bolo mnoho rozdielnych názorov. [17] Propaganda typu “Der Untermensch” by mala tiež byť videná v širšom kontexte éry brutálnych revolúcií a totálnych vojen. Tretia ríša nemala ani náhodou monopol na extrémnu propagandu, ktorá motivovala národ k obetiam a snažila sa vykresliť nepriateľov ako bezcitných netvorov, ktorých porážka si vyžaduje tie najtvrdšie metódy. [18]

Podľa rasových teórií Stoddarda, Rosenberga a Günthera nebol koncept podčloveka nezlučiteľný so zmierlivou alebo asimilacionistickou politikou voči Slovanom. Hitler však spolu so svojim vplyvným pobočníkom Martinom Bormannom zaujal extrémne tvrdý postoj, vrátane výslovne protichodných vyjadrení voči postojom Rosenberga a Günthera.

Hitlerova tvrdá politika na východných územiach bola odôvodňovaná nasledovne:

– Realpolitik: Negermánske národy-štáty sú už zo svojej podstaty nespoľahlivé a sú hrozbou, teda ich populácia nesmie rásť a ich štáty by mali byť zničené. Toto bolo postavené na Hitlerovej negatívnej reakcii na multikulturalizmus v Rakúsko-Uhorsku a nespoľahlivosť nenemeckých jednotiek počas Prvej svetovej vojny, v kombinácii s neodmysliteľne konfliktným názorom na život a medzinárodné vzťahy, ktoré pozostávajú z neustálej rivality medzi národnými štátmi.

– Nordicizmus: Nenemecké populácie nemôžu byť asimilované Nemeckom bez rizika, že takéto miešanie by malo dysgenické následky, čo by viedlo k trvalým genetickým škodám. Toto malo základ v posledných rasových teóriách o úspechoch Západu a v neodbytnej predstave, že miešanie rasy s menej hodnotnými národmi viedlo k úpadku starovekého Grécka a Ríma.

Hitlerove plány pre Východ patria k tým najmrazivejším vyjadreniam z jeho súkromných “Monológov vo Vodcovom hlavnom stane” (ktorých autentickosť je zriedka spochybňovaná): Opakovane požaduje zničenie Moskvy a Petrohradu, čo trvale odstráni akýkoľvek ruský štát na západ od Uralu, že Slovanom nebude poskytovaná zdravotná starostlivosť a vzdelanie (inak sa budú množiť a organizovať), že Nemci budú systematicky oddelení od domácich, a že najmä Krym bude etnicky vyčistený pre nemeckých osadníkov. Hitler absurdne tvrdil, že hranice “Európy” končia tam, kde začínajú dominovať Slovania. Tvrdil, že s pôvodným obyvateľstvom východných území by sa malo zaobchádzať rovnako ako s americkými indiánmi, alebo s indami v britskom impériu. Hitler eventuálne pripúšťal asimiláciu istého počtu Slovanov, ale mala byť obmedzená a diskriminačná (pravdepodobne chcel hrať na istotu). Tvrdil, že pôvodnému obyvateľstvu bude aj tak lepšie pod nemeckou vládou. V každom prípade však dával prednosť sterilizácii pred vyhladzovaním.

Poznámka prekladateľa: Je potrebné si uvedomiť, ako kniha “Monológy…” vznikala. Asi ťažko niekto spochybní autora, že danú knihu napísal. Aj dôvody sú s najväčšou pravdepodobnosťou skutočné (príkaz Bormanna). Avšak spochybňuje sa samotný obsah, kde sa často pripúšťajú možné zásahy Bormanna do textu autora. Taktiež samotný autor sa musel spoliehať na svoju pamäť, nemal k dispozícii žiadnu možnosť robenia poznámok počas Hitlerových monológov, ktoré často trvali aj niekoľko hodín. Rozhodne netreba považovať každú vetu, ktorá je v knihe uvedená, za nespochybniteľnú a jedinú pravdu. Aj keď podstata pravdepodobne zostala často zachovaná.

V Hitlerovom prístupe je určitý druh bezohľadnej logiky. Hlavný prúd má pravdu, keď pripomína, že rasové a eugenické myslenie môže viesť k takýmto záverom. Ale je nepravdivé tvrdiť, že to tak nutne musí byť (koniec koncov, akýkoľvek myšlienkový smer, ako napr. kresťanstvo alebo marxizmus, môže taktiež dôjsť k násilným záverom). Ale nedá sa nijako obísť fakt, že genetické myslenie vedie k zlepšeniu života, ak sa zlepší ľudská rasa (dokonca aj tí najväčší liberáli priznávajú – keď sa na nich trocha pritlačí – že šírenie génov spôsobujúcich choroby je zlá vec).

Ostatne, Churchill používal argumenty, ktoré sa podobali tým Hitlerovým: Pokiaľ ide o potrebu eugeniky v Anglicku, je dobré, že austrálski Aborigíni boli nahradení “silnejšou rasou” – anglosaskými Austrálčanmi. Rovnako aj odmietnutie dodávok potravín pre hladujúcich Bengálčanov, ktorí sa “množia ako králiky”. Počas vojny raz povedal: “Nenávidím Indov. Sú to brutálni ľudia s brutálnym náboženstvom.”

Je tiež faktom, že európske národy postihol ohromujúci relatívny pokles množstva a svetovej moci, práve vďaka politike, ktorú Hitler kritizoval: poskytovanie zdravotnej starostlivosti a rozvoja pre afro-ázijské populácie, ktoré to neboli schopné zaistiť z domácich zdrojov. Vďaka tomu došlo k masívnym demografickým explóziám pri absencii akejkoľvek populačnej kontroly. Európska populácia tvorila v roku 1900 viac ako tretinu svetovej populácie, dnes to nie je ani 10 %. Očakáva sa, že obyvateľstvo Afriky, obzvlášť v subsaharskej oblasti, dosiahne v tomto storočí štvornásobok súčasného stavu – bude ich viac ako 4 miliardy. Populácia moslimov – ktorí sa čiastočne prekrývajú s Afričanmi – zdvojnásobia svoj počet do polovice storočia na viac ako 2,75 miliardy. Medzitým sa z potomkov Európy – ktorí v roku 1900 prakticky riadili celý svet – stanú do roku 2100 menšiny vo vlastných krajinách. Tieto fakty zdôrazňujú Hitlerov omyl – delenie medzi germánmi a Slovanmi sa javí ako triviálne v širšom kontexte európskeho krachu – ale tiež nám pomáha pochopiť jeho pohŕdanie “dobrými” kolonialistami (ktorým dokonca hrozil koncentračnými tábormi).

Poznámky:

10. Adolf Hitler, Mein Kampf, 59.

11. Uvediem len niekoľko najviditeľnejších príkladov: kompletné vlastníctvo Hollywoodu, mnohých televízií, elitných novín, dvoch kultúrne najvplyvnejších internetových spoločností (Google a Facebook), masívne nadmerné zastúpenie a dokonca číselná prevaha nad bielymi nežidmi na univerzitách Ivy league – a to ako v radoch učiteľov, tak aj študentov, nadmerné zastúpenie v Senáte (500 %), nadmerné zastúpenie na Najvyššom súde (2 000 %), financovanie Demokratickej strany z 1 až 2 tretín (vrátane siedmich najväčších prispievateľov kampane Clintonovej). Takáto prevaha je proste ohromujúca. Čo je však naozaj neznesiteľné je, že bieli nežidia nie sú iba nedostatočne zastúpení v kľúčových inštitúciách, ale sú “antirasistickými” Židmi opisovaní ako najprivilegovanejšia skupina v krajine, zodpovedná za neduhy černochov a iných menšín. A čo viac, bielym nežidom nie je povolené organizovať obranu svojich skupinových záujmov, zatiaľ čo silná izraelská lobby vo Washingtone zabezpečuje systematickú podporu židovského etnoštátu s jeho rasistickou imigračnou politikou prostredníctvom vojen, miliardových dotácií a systematických veto v OSN. Ak niekto verí v karmu, potom iste chápe neustálu a charakteristickú nervozitu židovských organizácií.

12. Takáto stratégia dosiahla v niektorých prípadoch obmedzené úspechy (najmä v Soralovej organizácii Égalité et Réconciliation a pri známej žalobe na Dieudonné M’bala M’bala). Táto stratégia, bez ohľadu na jej konečný úspech alebo neúspech, spôsobuje extrémne znepokojenie medzi židovskými skupinami.

13. Churchillove nádeje na tisícročné Britské impérium boli jasne spomenuté v jeho kultovom prejave “Bola to ich najlepšia hodina” z 18. júna 1940. Britské impérium sa samozrejme v nasledujúcich rokoch veľmi rýchlo rozpadlo pod tlakom Druhej svetovej vojny a povojnovom tlaku amerického impéria. Kým Churchillove márne snahy o tisícročné impérium sú spomínané iba zriedka, Hitlerove snahy o vytvorenie “tisícročnej ríše” sú opakované donekonečna.

14. Imigračnú politiku obhajoval Churchill pred vládou ako povojnový premiér.

15. Borman, Table Talk, 13 (Monológy vo Vodcovom hlavnom stane – pozn. prekl.)

16. Claudia Koonz, Nacistické svedomie (2005): “Koontzová popiera konvenčné názory na Hitlera a za zdroj jeho charizmy neoznačuje vyvolávanie nenávisti, ale výzvy ku spojeniu národných síl.” To by mohlo byť aj dôvodom liberálno-ľavicovej propagandy proti Tretej ríši. Zoberme si show “Last Week Tonight” – neustály prúd sebastredného snobstva a intelektuálnej neznášanlivosti voči všetkým belochom, ktorí myslia trocha odlišne alebo sú považovaní za “nízku triedu.” Cvičenie zamerané iba na lichotenie mladému divákovi a jeho masírovanie liberálno-rovnostárskym pohľadom na svet, ktorý je mu pumpovaný do hlavy od narodenia. Na myseľ prichádzajú Orwellove “Dve minúty nenávisti.”

17. Napríklad “Rasová teória a pokyny pre výber partnera pre SS” uvádza:
Ak niekto preskúma jednotlivé krajiny Európy podľa ich rasového zloženia zistí, že takmer v každom štáte sú zastúpené tie isté rasy. Zástupcov nordickej rasy nájdeme mimo Nemecka v krajinách Škandinávie, Anglicku, Holandsku, dokonca aj v Rusku, Taliansku, Francúzsku a iných krajinách. Taktiež môžeme nájsť východobaltických mužov v rôznych európskych krajinách. Celkové rasové zhodnotenie národa nie je dôležité. Je to vec PODIELU JEDNOTLIVÝCH RÁS v príslušnom národe. A tu zistíme: už len početne Ríša stojí ďaleko pred ostatnými národmi s ohľadom na nordickú časť. Prirodzeným právom môže Nemecko požadovať vedúcu rolu u prevažne nordicko-germánskych národov.

18. Spojenecká propaganda a médiá nielen často šírili a šíria absurdné lži – napríklad o predpokladaných nemeckých ambíciách na dobytie Severnej Ameriky, alebo o zákaze kresťanstva – ale často dávajú na jednu hromadu “nacizmus”, “pruský militarizmus” a nemecký národ ako jedno a to isté, čo nepochybne morálne legitimizuje extrémne požiadavky na bezpodmienečnú kapituláciu, masové násilie leteckým bombardovaním, masové znásilňovanie a etnické čistky.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Zdroj: Guillaume Durocher

1. časť