Iste je mnohým už známe, že vznikol akýsi “Zoznam konšpiračných webov” na serveri konspiratori.sk. Vytvára ho samozvaná skupinka ľudí viac či menej naviazaných na denník SME a vydavateľstvo Petit Press. Cieľom tohto “zoznamu” má byť varovanie inzerentov pred umiestňovaním reklamy na weboch, ktoré môžu údajne poškodiť reputáciu inzerenta. Náš server sa v tomto rebríčku z nejakého dôvodu umiestnil na prvom mieste. Nemienil som reagovať na výmysly a intrigy záujmových skupiniek, avšak o vyjadrenie ma slušne požiadala redakcia Hospodárskych novín. Svoje vyjadrenie k zoznamu som zaslal Hospodárskym novinám a časť mojej reakcie bola zverejnená v článku Zoznam konšpiračných webov má dohru. Takto ho vybrané weby kritizujú.

Keďže v článku je iba časť obsiahlejšieho vyjadrenia, zverejňujem otázky HN a celé moje vyjadrenie.

Otázky HN:

1. Ako sa celkovo pozerate na zoznam – je pre vas relevantný?

2. Do akej mieri si myslite, ze tento zoznam ovplyvni rozhodnutie inzerentov/zadavatelov?

3. Preco si myslite, ze ste boli oznaceni za konspiracny web?

Opoveď prop-u:

Dobrý deň,

ďakujem za váš záujem o náš pohľad na vec. Postrehli sme tento zoznam.

1. Považujeme to za márne “naháňania vetra”, za ktoré si môžu hlavnoprúdové médiá aj samé. Ľuďom sa zajedajú jednostranne zafarbené informácie. Nič nie je úplne čierne, ani biele. Preto si hľadajú aj iné informácie, ktoré pozerajú na tú istú vec z iného uhla pohľadu ako hlavný prúd. Teda diera na mediálnom trhu je viac ako jasná, nie je divu, že sa zapĺňa tak, ako sa to deje. Pre hlavný prúd je to nevítaná konkurencia – veď každý, kto si obrazne “odhryzne z reklamného koláča” je konkurent (v návštevnosti, čítanosti, príjmov z reklám a pod), naviac za vyslovene dumpingové náklady, ktorým hlavný mediálny prúd konkurovať nedokáže. Konkrétne pre nás sú napríklad príjmy z reklám vyslovene symbolické a nie sú podstatné. Avšak pre mediálne skupiny zásadné môžu byť. Máme voľný trh a akýkoľvek spôsob, ako získať naspäť stratený reklamný trh (vlastne sa tým ani autori webu netaja) je súčasťou konkurenčného boja. Avšak v tomto boji ťahajú za kratší koniec. Dôvodom je totiž to, že pre nás peniaze nie sú dôležité. Podstatná časť uvedených webov to nerobí pre peniaze, ale pretože to považuje za správne. Teda my neskrachujeme, ako to môže hroziť komerčným médiám. Naviac mnoho webov, ktoré by som na zozname čakal, tam uvedené nie sú. Dôvodom je jednoducho to, že neprevádzkujú na webe reklamu. To je ďalším dôkazom toho, že autorom webu konspiratori.sk nejde o akúsi fiktívnu “pravdu” alebo “osvetu”, ale iba o peniaze. Je to konkurenčný boj, nič iné. Ďalším dôkazom toho, že autori zoznamu sa nesnažili ani v najmenšom a náhodne vybrali weby z tých, ktoré už predtým niektorí označili ako konšpiračné (a naviac zobrazujú reklamu), je aj vybratý text článku z propu, ktorý majú na stránke uvedený. Jedná sa o článok, ktorý bol spracovaný na základe textov z NY Times, Washington Post a ďalších. Upozorňuje na nebezpečenstvo hroziace pobaltským štátom zo strany Ruska a kritizuje Európu za “zaspatie” pri budovaní konvenčných ozbrojených síl. Nie je na ňom nič “konšpiračné”, “rusofilské” (skôr naopak, viď komentáre pod článkom), alebo “putinofilské”. Svojim obsahom text mohol kľudne vyjsť aj v ktoromkoľvek hlavnoprúdovom denníku. Vzbudzuje to pocit, že bol pravdepodobne vybratý prvý článok, ktorý spomína Rusko, ale bez akejkoľvek relevancie k obsahu. Z toho dôvodu považujem relevantnosť samotného zoznamu za nulovú – s ohľadom na náš web. Zvyšné weby hodnotiť nebudem.

Odkaz: http://www.protiprudu.org/kto-bude-dalsi-na-rade/

2. Neviem, či dôjde k nejakému ovplyvneniu. Z nášho pohľadu k minimálnemu.

3. Kritériá, ktoré si autori zoznamu určili pre určenie tzv. konšpiračného webu sú natoľko široké, že pri troche snahy by do nich ľahko zapadli aj mnohé hlavnoprúdové médiá – najmä tie bulvárne. Web protiprudu.org sa však venuje najmä histórii minulého storočia, upozorňuje na nebezpečenstvo imigrácie, islamu, importu cudzích kultúr, socialistického liberalizmu. Teda všetko veci, proti ktorým autori zoznamu (aspoň poniektorí) horlivo bojujú. Naše texty skôr vyvažujú jednostranné informácie z hlavných médií, kde sa nedozvieme takmer nič o negatívach týchto javov, nedočkáme sa žiadnej kritiky EÚ. Z tohto hľadiska sme “ideologickí” oponenti. Je možné, že aj toto bolo dôvodom. Je to však iba v rámci dohadov, odpoveď na otázku dostanete výhradne od autorov zoznamu.

::prop