Rok 2015 sa okrem iných udalostí zapíše do dejín Európskej únie ako rok masívneho príchodu migrantov z arabského a rozvojového sveta na jej územie. Nemalou mierou sa na tejto prisťahovaleckej vlne podpísali ústretové postoje, ako aj pokrytecké, zavádzajúce a nezodpovedné vyhlásenia európskych politikov (v prvom rade nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a čelných predstaviteľov bruselskej administratívy) o prijatí a poskytnutí azylu veľkému (neobmedzenému) počtu migrantov, pochádzajúcich prevažne z moslimských krajín. Pre milióny utečencov (len zo Sýrie od vypuknutia vojenského konfliktu odišlo z jej územia približne 10 miliónov jej obyvateľov) zdržujúcich sa v utečeneckých táboroch v Turecku, Líbyi, Libanone a Jordánsku takéto vyhlásenia, odporujúce verejnej mienke a postojom veľkej časti občanov európskych krajín, predstavovali pozvánku na príchod do Európy a otvorenú ponuku a záväzok poskytnutia azylu a komplexného materiálneho a finančného zabezpečenia po ich príchode do cieľových destinácií.